Než nám to moderná neuroveda prekazila, verili sme, že mužský a ženský mozog sú si väčšmi podobné. Ako sa líši myslenie mužov a žien? Aké správanie je pre vzťah najhoršie? A čo by sme mali vedieť, aby sme spokojne nažívali v partnerskom či manželskom zväzku?
Každé pohlavie má tie isté mozgové siete, ale tieto okruhy nie sú rovnako silné. Takže rovnako, ako sa telá mužov a žien v niektorých aspektoch odlišujú, aj ich mozgy sú v určitých ohľadoch rozdielne s obrovskou rozmanitosťou psychologických nuáns. Exaktne to uvádzajú vo svojej práci výskumníci K. B. Hoyenga a K. T. Hoyenga.
Rozdiely v mužskom a ženskom mozgu
Vedecké štúdie potvrdili, že muži majú v mozgu aktívnejšiu ľavú hemisféru, zatiaľ čo u žien je ľavá aj pravá hemisféra rovnako funkčná. Je to preto, lebo časť, ktorá spája obe hemisféry, je u žien väčšia. To pomáha pri efektívnejšom prenose signálov z jednej hemisféry do druhej.
Muži a ženy sa zvyknú rozchádzať v tom, čo je pri vzájomnom spolužití dôležité a čo ich uspokojuje. Mnohé publikácie upozorňujú na to, čo by mali ženy vedieť o relatívne slabom afektívnom živote mnohých mužov v porovnaní s emocionálnejšie založenými ženami.
Emočné prežívanie je totiž pri pohlaviach rozdielne. Opäť v tom má prsty šedá kôra. V ženskom mozgu je väčší limbický systém, ktorý riadi ľudské emočné pochody a správanie. Preto sú ženy vo všeobecnosti citlivejšie a mužom sa v niektorých interakciách môžu javiť ako prehnane pocitové a iracionálne.
Nemožno to však generalizovať, lebo má na tom podiel aj osobnostná typológia. Viac sme túto tému rozobrali v článku o tom, či existuje návod na pochopenie ženy a muža.
Samozrejme, je pravdepodobné, že poznáte ženu, ktorá „myslí ako muž“ (jedna zo štatistík* tvrdí, že 4 z 10 žien sú viac racionálne než emočné). Rovnako aj muž môže byť väčšmi cítiaci než mysliaci (údajne 4 z 10 mužov).
Psychologické teórie sa však nedajú zjednodušovať, aby v pár bodoch zhrnuli zaručené odporúčania, čo ženy naozaj chcú a čo muži potrebujú. Existujú však všeobecné rady či pravidlá, vďaka ktorým môžete usilovať o maximálnu spokojnosť v spolužití.
Ako na spokojnosť v spolužití
Láska prosperuje, keď ju zbytočne neoslabujeme deštruktívnymi konfliktmi. Treba si uvedomiť, že každý z páru je zodpovedný za vlastné šťastie a potom za spoločne vytvárané vzťahové šťastie.
Spokojná dvojica dokáže budovať stabilnejší vzťah, lebo si častejšie navzájom ospravedlňuje drobné nedostatky. Pramení to zo skutočnosti, že šťastné páry všeobecne vidia svojich partnerov v pozitívnom svetle. Rozchádzajúce sa páry majú za sebou obrovskú dávku negatívnych emócií a vysokej kritičnosti.
Žiadne výčitky, urážky, osočovanie, citové vydieranie, manipulácia či nátlak nedokážu otvoriť srdce. Práve naopak. Keď sa zo vzťahu vytratí rešpekt a úcta, zasiahne to dôveru. Bez dôvery nie je vo vzťahu psychologické bezpečie, a tým ani spokojnosť, ani stabilita.
Ako vám spolu je, keď sa nehádate?
Pritom konflikty sú vo vzťahoch nevyhnutné a niekedy môžu byť aj prospešné. Závisí to od toho, ako sa ich partneri naučia zvládať.
Dr. John Gottman, jeden z najvplyvnejších terapeutov za posledné štvrťstoročie, sa preslávil prelomovými štúdiami o manželskej stabilite s tisíckami párov. Jeho výskumy ukázali, že vzťahy neničí rôznosť názorov a záľub. Častejšie sú konflikty spojené so zásadnými vecami: so spôsobom života, zvláštnosťami osobnosti alebo hodnotami.
„Keď si vyberáte partnera, s ktorým hodláte prežiť život, nevyhnutne získavate aj celý súbor neriešiteľných problémov, s ktorými budete mať dočinenia ďalších desať, dvadsať, možno päťdesiat rokov.“
Gottman je autorom teórie o „štyroch jazdcoch apokalypsy vo vzťahu“. Touto metaforou opisuje komunikačné štýly, ktoré podľa jeho výskumu dokážu predpovedať koniec vzťahu.
Správanie, ktoré predpovedá koniec vzťahu
Aby ste týchto „jazdcov“ dokázali pri konfliktoch eliminovať, musíte ich vedieť identifikovať. Základom sú štyri typi neúctivej komunikácie, ktorým by sme sa mali vyhýbať.
Komunikačné hriechy vychádzajúce z týchto štyroch postojov vzťah pustošia:
- Kritickosť. Sťažnosti a nespokojnosť sa vo vzťahu prirodzene vyskytujú, ale kritickosť je obsiahlejším javom. Tá už znamená útoky na partnerovu osobnosť a charakter, nie na to, čo robí. Napríklad nevyniesol smeti nie preto, že zabudol, ale preto, že je „zlý človek“.
- Pohŕdanie. Verejné urážky, prevracanie očí, výsmech a posmešky, zlé vtipy, sarkazmus, irónia. Pohŕdanie v akejkoľvek podobe je ten najnebezpečnejší z „jazdcov apokalypsy“ v akomkoľvek vzťahu, pretože v sebe nesie odpor a neúctu k partnerovi.
- Obranné správanie. Zaujatie defenzívnej pozície je jedným zo spôsobov obviňovania partnera. Zvádzanie negatívnych pocitov na druhého má podobu obvinenia: „Príčina nie je vo mne, je v tebe.“ Obranné správanie iba prehlbuje konflikt. Začne sa hra na toho dobrého a toho zlého s chybami.
- Mlčanie. Pasívne správanie je z pohľadu zdravej komunikácie budovaním kamenných múrov, cez ktoré máločo prejde. Chýba tak prejavenie motivácie k vyriešeniu konfliktu. Tiež je v ňom odkaz, že jeden z dvojice sa citovo odpútava, odkiaľ je blízko k ignorovaniu alebo pasívnej agresivite.
Obohacovanie sa vďaka spoločným hodnotám
Vzťah je živý organizmus, do ktorého treba investovať. Bez toho, aby sa obaja partneri snažili o jeho zveľaďovanie, nedokáže prosperovať. Aj pasivita je preto často dôvodom vzájomného odcudzenia.
Páry, ktoré spolu dobre vychádzajú, vnímajú nedokonalosti ako niečo „milé“. Snažia sa zameriavať pozornosť najmä na to, aby „zhromažďovali“ radostné maličkosti. Také, ktoré im pripomenú, že vzťah je pre nich zmysluplne investovaná energia, ktorá sa mení na náklonnosť, dôveru a bezvýhradné prijatie.
Zdravé vzťahy sú založené na:
- kognitívnej flexibilite – ochote zmeniť svoj uhol pohľadu a overovaní si, či sme boli pochopení v našom postoji,
- schopnosti dohody, kompromisu, konsenzu, otvorenej komunikácie a empatie,
- vzájomnej úcte a rešpektu k rozdielom, ktoré každý do vzťahu prináša.
Kompatibilní partneri sa neboja v náručí toho druhého rozplakať alebo inak ukázať svoju zraniteľnosť. Vedia, že to ten druhý nezneužije. Dokážu si poskytnúť navzájom podporu, zatiaľ čo hľadajú vhodné riešenia. Blízkosť z toho, že si rozumejú a majú spoločné vzťahové ciele, ich podrží aj v záťažových okamihoch.
Ak sa hodnoty partnerov dostatočne neprekrývajú, spôsobuje to vo vzťahu destabilizáciu. V niektorých zásadných otázkach – napríklad týkajúcich sa výchovy, vierovyznania, financií, životného štýlu, vieme totiž robiť kompromisy iba do istej miery. Príliš veľa kompromisov položí vzťah na lopatky.
Partneri sa od seba vzďaľujú, keď nenachádzajú dobré dôvody, ako môžu spolu kooperovať. Tolerancia sa totiž nedá nariadiť. Učíme sa jej vďaka interakcii s druhými. Je na to potrebná odvaha ku konfrontácii, ktorej primárnym cieľom nie je presvedčiť druhých o svojej pravde. Potrebujeme ju na vytýčenie hraníc, ktoré definujú tak nás aj náš vzťah.
Vzťahy ohrozujú akékoľvek negatívne vzorce týkajúce sa:
- emočnej roviny – keď toxické a nevyrieknuté emócie zamoria atmosféru vzťahu a poškodia dôveru, ktorá sa ťažko opäť vytvára,
- kognitívnej roviny – kritické myšlienky, nepriateľské názory, tvrdé hodnotenie, posudzovanie, nálepkovanie a podobne,
- behaviorálnej roviny – správanie bez úcty a rešpektu, s bojom o moc, prevahu a nadvládu vzťah dostáva do nerovnováhy.
(*Zdroj štatistiky: Čakrt, M.: Typologie osobnosti. Přátelé, milenci, manželé, dospělí a děti. Management Press, 2015, str. 45)
