Vlani v septembri sa miliardár a pilot Jared Isaacman zapísal do histórie. V rámci trojdňovej misie Inspiration4 vytvoril spolu s ďalšími tromi pasažiermi vôbec prvú súkromnú posádku zloženú výhradne z amatérskych astronautov, ktorá sa kedy vydala na obežnú dráhu Zeme.
Po minuloročnom úspechu sa zakladateľ spoločnosti Shift4 Payments chystá do kozmu znova. V spolupráci so SpaceX ho čaká séria až troch letov v rámci programu Polaris. Minimálne prvú z nich chce stihnúť ešte tento rok – a sľubuje, že to opäť bude stáť za to.
Ďalšie míľniky sľubuje aj program Polaris, ktorý v nasledujúcich rokoch vyvrcholí pilotovaným letom novej kozmickej lode Starship. Prvá časť programu pod názvom Polaris Dawn má odštartovať tento rok na jeseň alebo začiatkom zimy. Raketa Falcon 9 vynesie na obežnú dráhu kozmickú loď Dragon so štvorčlennou posádkou.
Vystúpia do otvoreného kozmu
Okrem veliteľa Jareda Isaacmana sa letu zúčastnia traja zamestnanci SpaceX – skúsený pilot Scott „Kidd“ Poteet, vedúca výcviku astronautov Sarah Gillis a inžinierka Anna Menon, ktorá má na starosti komunikáciu posádky s operačným strediskom.
Nepôjde zďaleka len o turistiku alebo miliardársku kratochvíľu. Misia má hneď niekoľko výskumných cieľov a jedným z nich je vôbec prvý výstup do voľného kozmu v rámci súkromného letu. SpaceX za týmto účelom vyvíja špeciálne skafandre, ktoré budú astronauti používať.
Kto konkrétne sa však do priestoru mimo kozmickej lode vydá, je zatiaľ vo hviezdach. Isaacman počas pondelkového stretnutia s novinármi uviedol, že rozhodnutie padne až po tom, čo všetci štyria členovia absolvujú výcvik, ktorý im pomôže určiť, kto z nich je najvhodnejším kandidátom.
Ďalej prebehne testovanie komunikačného systému Starlink, tvoreného v tejto chvíli viac ako 1800 družicami na operačných dráhach (stovky ďalších sú na ceste). Starlink poskytuje internetové a dátové služby na zemskom povrchu, ale počíta sa s jeho využitím aj na komunikáciu v kozme, napríklad pri cestách na Mesiac a Mars.
Poslednou úlohou bude výskum vplyvu kozmických letov na ľudské zdravie. Loď sa totiž dostane ďalej ako akákoľvek iná pilotovaná misia od čias programu Apollo.
Raketa Falcon 9 vynesie na obežnú dráhu kapsulu Dragon so štvorčlennou posádkou. Foto: SpaceX via AP
Vtedajším letom na Mesiac, pochopiteľne, konkurovať nemôže, pravdepodobne sa však dostane vyššie ako misia Gemini 11, ktorá v roku 1966 doletela do výšky 1369 kilometrov a dodnes drží rekord v najväčšej vzdialenosti od Zeme v rámci orbitálnych letov s posádkou.
Nabitý vedecký program
Astronauti teda preletia takzvanými Van Allenovými radiačnými pásmi a bude možné skúmať dopady kozmického žiarenia na ich zdravie. V spolupráci s niekoľkými americkými univerzitami a vedeckými ústavmi sa uskutočnia aj ďalšie medicínske výskumy, ktoré sa budú zaoberať napríklad vplyvom dekompresie na ľudské telo alebo adaptáciou zraku v kozmickom prostredí.
„Program Polaris je dôležitým krokom v ďalšom rozvoji poznávania vesmíru a zároveň pomôže riešiť problémy tu na Zemi použitím inovatívnych technológií,“ upozornil Jared Isaacman.
V súvislosti s technickou vyspelosťou misie aj plánovaných experimentov pripomenul, ako ďaleko sa už súkromná kozmonautika dostala. „Myslím si, že by to malo všetkým otvoriť oči a ukázať, čo sa dá dosiahnuť pomocou súkromného financovania a čo to do budúcnosti znamená pre komerčné výskumné lety do vesmíru.“
Na financovaní projektu sa podieľa Iasacman aj spoločnosť SpaceX aktuálne najbohatšieho človeka na svete Elona Muska. Obe strany si však nechávajú pre seba, akú veľkú časť a v akej celkovej výške kto z nich platí. Zároveň nemožno zabudnúť na sumy, ktoré aj do súkromného kozmického sektora putujú z verejných zdrojov – odhaduje sa, že od roku 2000 prispeli americkí daňoví poplatníci komerčným firmám cez sedem miliárd dolárov.
Autorom článku, ktorý vyšiel v americkom Forbese, je redaktor Alex Knapp.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk