Nenechať sa odradiť, spájať sa s najlepšími a oslavovať svoje úspechy. To sú kľúčové lekcie z podnikania od Huga Repáňa, člena tohtoročného rebríčka Forbes 30 pod 30. Jeho technológia, ako využiť cigaretové ohorky na inovovanie asfaltu, má potenciál výrazne zvýšiť recykláciu tohto typu odpadu nielen na Slovensku.
Je rok 2018, osemnásťročný Hugo Repáň sedí oproti vplyvným osobnostiam slovenského biznisu a s malou dušičkou vysvetľuje, že „panenská celulóza“, ktorá sa získava zo stromov a vo forme granulátu sa pridáva do asfaltu, by sa dala ľahko nahradiť acetyl-celulózou z cigaretových ohorkov. Niektorí sa zasmejú, iní pokrútia hlavou a iba pár z nich mladého Žiarčana podporí, aby sa svojho nápadu nevzdával.
„S ironickým úsmevom sa ma pýtali, či to myslím vážne. Zrejme veľa revolučných nápadov zaniklo práve v tejto fáze iba preto, že sa niekomu inému nepozdávali. Áno, vznikajú aj nápady, ktorým naozaj nemá zmysel venovať sa, ale argumentačne si to máme vyhodnotiť my sami, nie je to niečo, čo by nám mali povedať iní,“ upozorňuje.
Do zelených čísel sa startupu EcoButt podarilo dostať už o tri roky neskôr. Odvtedy medziročne rastie o tisíc percent. Mesačne dnes vyzbierajú až 1,4 tony odpadu z tabakových výrobkov a úsilie Huga Repáňa pred pár mesiacmi reportážou ocenilo aj Svetové ekonomické fórum.
Viac ako investície
Zo stredoškolských súťaží, ktoré dnes dvadsaťštyriročný rodák zo Žiaru nad Hronom a člen aktuálneho výberu Forbes 30 pod 30 kedysi „prevalcoval“, ho do sveta biznisu priviedli podnikatelia Ján Macoško a Peter Kruml, na ktorých dostal odporúčanie ako na potenciálnych investorov.
Pozrite si rebríček Forbes 30 pod 30 2024. Foto: Pasha Borsai
„Myslím si, že keby mi išlo iba o peniaze, našiel by som celkom dosť ľudí, ktorí by boli ochotní do tohto nápadu investovať. Ja som sa však snažil nájsť aj širšie prepojenia, aby to investorom dávalo hlbší zmysel,“ vysvetľuje Hugo Repáň, prečo bol investorom ochotný netradične odovzdať až päťdesiat percent svojho startupu.
„Neprišiel som za nimi s tým, že potrebujem peniaze. Povedal som im: Chcel by som s vami tvoriť tento projekt, potrebujem vybudovať infraštruktúru a vy máte kovovýrobu. Môžete mi teda vyrábať popolníky, ktoré budeme umiestňovať v mestách a vo firmách a budeme tak môcť recyklovať cigaretový odpad. Mám nápad, ale potrebujem vaše roky praxe.“
Foto: archív EcoButt
Investori podľa Huga Repáňa naozaj jeho nápad validovali a spojenie jeho mladíckej energie s ich skúsenosťami pomohlo EcoButtu rásť. Začali oslovovať firmy aj mestá a budovať infraštruktúru špeciálnych popolníkov. Po celom Slovensku sa im ich doteraz podarilo umiestniť už viac ako stodvadsať.
„Najjednoduchšie riešenie problému s tabakovým odpadom by, samozrejme, bolo zakázať fajčiť, ale to nie je reálne. Minimálne nie zo dňa na deň,“ hovorí kriticky. „Druhým krokom je teda hľadanie cesty, ako vytvoriť pre fajčiarov podmienky, v ktorých by neškodili životnému prostrediu. Našou úlohou je preto vžiť sa do roly fajčiara a zamyslieť sa nad tým, ako to riešenie preňho urobiť čo najjednoduchšie a dbať pri tom aj na nefajčiarov.“
Prví na svete
Ak chce byť EcoButt úspešným recyklátorom cigaretového odpadu, spolupráca s tabakovým priemyslom je podľa Huga Repáňa nevyhnutný krok.
„V jednom bode nás firma Philip Morris oslovila, či by sme vedeli recyklovať aj odpad nielen z cigariet, ale aj tabakových náplní, ktoré sa stavajú čoraz viac populárnymi. Prekvapilo ich, keď som im povedal, že sa to už deje, lebo aj takýto typ materiálu máme bežne v popolníkoch. Tak sme sa dohodli, že nám ich priamo budú sprostredkovávať od svojich spotrebiteľov cez recyklačný program,“ prezrádza Hugo a dodáva, že čím viac odpadu sa im podarí získať, tým viac recyklovaných produktov dokážu trhu poskytnúť.
„Keď sme sa interne rozprávali o celulózových vláknach do asfaltu, naším cieľom bolo vyzbierať jednu tonu za rok. Práve vďaka spolupráci s tabakovým priemyslom sme však dnes na úrovni 1,4 tony tabakového odpadu mesačne. Vďaka tomu sa radikálne mení aj naše postavenie na trhu.“
Foto: archív EcoButt
Úplne prvú cestu z cigaretových ohorkov na svete otvorili v Žiari nad Hronom ešte koncom roka 2022. Spojenie Huga, ohorkov a asfaltových ciest v slovenskom biznisovom prostredí postupne „zľudovelo“, no po viac ako roku fungovania EcoButtu sa mnohí začali pýtať: Dobre, a kde je tá cesta?
„Vtedy som si uvedomil, že je čas sa posunúť k tomu, aby sme asfaltové cesty nerobili iba v laboratóriách, ale aj v praxi. Oslovil som moje rodné mesto a opýtal som sa pána primátora, či by chcel, aby bol Žiar prvým mestom na svete, ktoré má cestu z cigaretových ohorkov. Hneď povedal, že ideme do toho,“ vysvetľuje „Potom som prišiel za Strabagom a opýtal som sa ich, či by chceli byť prvou firmou na svete, ktorá vybuduje cestu z cigaretových ohorkov a ani oni taktiež neváhali.“
Ako v praveku
Keď Hugo Repáň rozpráva o svojich biznisových úspechoch, jedným dychom dodáva, že všetko, čo človek v začiatkoch firmy buduje „na kolene“, ho s rastom postupne dobehne. Pre EcoButt to platí pri interných procesoch aj pri technológiách.
„Uvedomili sme si, že stroje, ktoré som získal ako študent za pár tisíc eur vďaka investícii, už nestačia. Dokázali sme urobiť prvú cestu, ale pre plynulý chod našej prevádzky potrebujeme zmeniť model. Už nemôžeme fungovať tak, že najprv niekoľko mesiacov zbierame a spracúvame materiál a potom sa impulzívne rozhodneme, kde chceme postaviť cestu. Potrebujeme si vybudovať sieť pravidelných odberateľov zo stavebného priemyslu,“ hovorí a dodáva, že od druhej polovice minulého roka preto budujú v Žiari nad Hronom novú prevádzku.
„Učíme sa stroj po stroji. Keďže technológia pre recykláciu cigaretových ohorkov na svete neexistuje, musíme ju vyvíjať. Vyzerá to tak, že kúpime nejakú technológiu a metódou pokus-omyl testujeme, či by pre nás mohla byť užitočná. Niekedy mám pocit, že sme u nás na prevádzke s tými omylmi ako v praveku,“ smeje sa.
Okrem tržieb a technológií však rastie aj sám Hugo Repáň. Kým ako stredoškolák sa na obchodných stretnutiach snažil druhej strane vo všetkom vyhovieť, dnes už si je svojim postavením aj projektom oveľa istejší.
„Cítim rozdiel medzi mnou a staršími, skúsenejšími, ale veľmi sa to zmenilo. Vek vo svojej podstate podľa mňa nie je taký dôležitý, skôr odzrkadľuje, ako sa cítime a nakoľko si veríme. Oveľa dôležitejšie je, čo človek robí a akú kvalitu ponúka. A keďže ja som so svojou kvalitou spokojný, ak ma niekto dnes odsúdi na základe veku, iba ho poprosím, aby sme prešli k veci a zväčša po pár minútach nájdeme spoločnú cestu,“ hovorí.
Kým obchodné stretnutia už zvláda s radosťou, na rolu lídra a manažéra svojho tímu si ešte iba zvyká. EcoButt dnes tvorí sedem ľudí, z toho traja sú zamestnaní na plný úväzok. „Byť lídrom si vyžaduje isté charakterové črty. S tými sa niekto narodí, alebo sa ich tak trochu chtiac-nechtiac musí naučiť, lebo sa skrátka dostane do roly, ktorá si ich vyžaduje. Ja som ten druhý prípad,“ priznáva.
„Už nemôžeme fungovať tak, že najprv niekoľko mesiacov zbierame a spracúvame materiál a potom sa impulzívne rozhodneme, kde chceme postaviť cestu. Potrebujeme si vybudovať sieť pravidelných odberateľov zo stavebného priemyslu.“
Hugo repáň
Sám seba považuje najmä za kreatívneho človeka, ktorý sa často rozhoduje emočne. A práve toto nastavenie je preňho aktuálne jednou z najväčších výziev. „Určite sa nevidím ako majiteľ globálnej spoločnosti, ktorá prevádzkuje recyklačné linky v 40 krajinách sveta. Teraz ma tá práca baví, lebo ešte stále veľa vecí kreujeme, ale v okamihu, keď už to bude skôr o expanzii, tak si veľmi silno uvedomujem, že ako človek mám svoje limity. A nejde len o moju ochotu, ale aj o to, čo vlastne svojej firme dokážem odovzdať,“ vysvetľuje.
Rebríček 30 pod 30 je plný inšpirácie. Foto: Pasha Borsai
„Rád by som sa dostal do bodu, keď si budem môcť povedať, že dobre, to, kam sme sa dostali, je skvelé a teraz to už potrebujem odovzdať niekomu, kto vie ‚hrať trošku inú hru‘. Vtedy sa buď stiahnem do nižšej pozície, alebo sa zasa pustím do tvorenia nových vecí. Tak je to podľa mňa v poriadku.“
Dopriať si úspech
Recyklačná technológia a stratégia voči znečisteniu okolia od EcoButtu je aktuálne v patentovom procese. Potenciál na vylepšenia je podľa Huga Repáňa „nekonečný“. Fajčiari na celom svete si ročne kúpia šesť a pol bilióna cigariet a až dve tretiny z nich dnes končia ako ohorky na zemi.
Ani cesta do ďalších 40 krajín sveta tak pre EcoButt nie je až taká nereálna. Minimálne, pokiaľ ide o ďalších 26 členských krajín Európskej únie.
„Európska komisia prikázala tabakovému priemyslu, aby pomohol mestám a obciam vysporiadať sa s tabakovým odpadom. Toto nariadenie vstupuje do platnosti na Slovensku v roku 2025. A keďže sme firma, ktorá sa v tomto odvetví už dlhšie prezentuje, boli by sme radi toho súčasťou. Aby sme priniesli reálne riešenie, nie len povrchné,“ hovorí.
Na recykláciu cigaretového odpadu sa vo svete zameriavajú viaceré firmy. Podľa zakladateľa EcoButtu sa však väčšina sústredí skôr na osvetu, reálne technologické riešenie im chýba.
O potenciálnej konkurencii sa v slovenskom startupe dozvedeli aj vďaka reportáži, ktorú o ňom v januári tohto roka publikovalo Svetové ekonomické fórum.
„Raz som tak dostal e-mail z Latinskej Ameriky o tom, že tvoria tlačovú správu. Niečo o nás napísali, nechali nám priestor na doplnenie a poprosili o pár fotiek. Na prvý pohľad to vyzeralo trochu pofidérne, ale povedal som si, že odpoviem, veď sa nepýtajú na nič dôverné,“ odpovedá na otázku, ako sa im podarilo získať pozornosť tejto prestížnej neziskovej organizácie.
„Z Latinskej Ameriky sa to začalo šíriť po rôznych portáloch do celého sveta. Všetci len ‚hrali ping pong so slovíčkami‘ Slovensko, ohorky, cesta… Do Svetového ekonomického fóra sme sa teda dostali trošku ako slepé kura k zrnu.“
Hugo Repáň priznáva, že sa z tejto pozornosti teší a váži si ju, no dodáva, že to nie je a nebolo jeho hlavným cieľom.
„Chcem, aby sme v prvom rade boli dobrým a poctivým recyklátorom so stále rastúcou a funkčnejšou infraštruktúrou. No myslím si, že sa všetci musíme naučiť dopriať si radosť z našich úspechov. S príchodom internetu sa totiž prístup k úspechom extrémne zmenil. Ak je niekto napríklad najlepší futbalista na Slovensku, čo je obrovský úspech, za pár sekúnd sa virtuálne dostane k ľuďom, ktorí sú od neho ešte o niečo lepší. A zrazu má pocit, že nie je dosť. V skutočnosti je viac ako dobrý a už dávno mal byť na seba hrdý a tešiť sa z toho. Každý má svoje špecifikum, v čom je dobrý a v určitej skupine aj najlepší.“
