Miliardár obvinený z fyzického násilia a z prania špinavých peňazí, bývalý podpredseda ruskej vlády, aj oligarcha, ktorý kúpil od Donalda Trumpa sídlo v Palm Beach, patria medzi tých, na ktorých ešte neboli uvalené sankcie.
Od začiatku Putinovej invázie na Ukrajinu bolo zo strany USA a ich spojencov zasiahnutých sankciami 21 ruských oligarchov. Medzi sankcionovaných miliardárov patrí aj Roman Abramovič a šesť ďalších, na ktorých Spojené kráľovstvo uvalilo sankcie vo štvrtok 10. marca. Päť dní nato (15. 3.) rozšírilo sankcie a do zoznamu pribudol nový miliardár German Borisovič Khan, spolumajiteľ Alfa Bank.
Roman Abramovič, Andrej Melničenko, Vadim Moskovič, Dmitry Pumpyansky, Michail Fridman, Piotr Aven, German Khan, Ališer Usmanov, Alexej Mordašov, Alexander Ponomarenko, Gennady Timčenko, Oleg Deripaska, Arkady Rotenberg, Boris Rotenberg, Igor Rotenberg, Suleiman Kerimov, Viktor Vekselberg, Jurij Kovalčuk, Michail Gutseriev, Andrej Skoč, Leonid Simanovsky
Celkový počet sankcionovaných subjektov (vrátane oligarchov a iných jednotlivcov, dcérskych spoločností, členov Štátnej dumy a dolnej komory ruského parlamentu) už od začiatku invázie presiahol tisícku.
Zatiaľ čo zoznam sa každým dňom predlžuje a vojna na Ukrajine pokračuje, existuje množstvo otázok týkajúcich sa toho, koho zasiahnu sankcie a koho nie.
Miliardári, ktorí sa zatiaľ vyhli sankciám
Pozrime sa napríklad na majiteľa ruského gigantu Ural Mining – Iskandera Machmudova. Machmudov, spolu so svojím obchodným partnerom, sankcionovaným Olegom Deripaskom, bol podľa americkej federálnej žaloby v roku 2003 obvinený z toho, že viedol „obrovskú schému vydierania“, ktorá zahŕňala „fyzické násilie, poštové podvody a pranie špinavých peňazí v Spojených štátoch“.
(Prípad bol zamietnutý, Machmudov poprel akékoľvek obvinenia.) Tento ťažobný magnát má „veľmi blízko ku Kremľu“, hovorí Anders Åslund, ekonóm a odborník na ruskú plutokraciu.
Napriek tomu však chýba na zozname sankcionovaných osôb ministerstva financií USA. Je jedným z niekoľkých ruských oligarchov, ktorí zatiaľ unikli sankciám zo strany USA, Spojeného kráľovstva aj Európskej únie.
Medzi ďalších nepostihnutých sankciami patria Vladimir Potanin, bývalý podpredseda ruskej vlády, v období od augusta 1996 do mája 1997, keď bol prezidentom Boris Jeľcin; a Dmitrij Rybolovlev, majiteľ francúzskeho futbalového klubu Ligue 1 AS Monaco. Mnohí ho poznajú ako oligarchu, ktorý v roku 2008 kúpil sídlo Maison de L’Amitie, prímorské sídlo Donalda Trumpa na Palm Beach. Stálo ho 95 miliónov dolárov, odvtedy ho však stihol predať.
Podľa čoho sa vyberá, koho sankcionovať a koho nie?
Spletité sankcionovanie ruských oligarchov západnými vládami prinútilo mnohých položiť si otázku: Podľa čoho sankční úradníci rozhodujú o tom, koho sankcionovať a koho ušetriť?
Americký Forbes sa rozprával o sankciách – vrátane možných dôvodov, prečo boli niektorí oligarchovia ušetrení – s odborníkmi na sankcie, právnikmi a bývalými predstaviteľmi ministerstva financií. Ich odpoveďou je kombinácia politických, ekonomických a geostrategických faktorov.
„Ľudia, ktorí boli zaradení na sankčné zoznamy, sú tam z konkrétnych politických dôvodov,“ hovorí Adam Smith, bývalý poradca Úradu pre kontrolu zahraničných aktív Ministerstva financií USA. Niektorí oligarchovia „sú z politických dôvodov dôležitejší než iní“.
Peter Stano, hovorca EÚ pre zahraničné záležitosti a bezpečnostnú politiku, odmietol komentovať rokovania EÚ o sankciách a dodal: „Všetky rozhodnutia o uvalení nových sankcií prijímajú členské štáty v Rade na základe konsenzu, no nič nie je vylúčené.“
Hovorca britského Úradu pre zahraničné záležitosti, Commonwealth & Development Office, nasmeroval Forbes na jeho najnovšie sankcie a povedal: „Spojené kráľovstvo od začiatku invázie sankcionovalo viac než 200 najvýznamnejších a najhodnotnejších jednotlivcov, subjektov a dcérskych spoločností a na viac než 500 z nich sa teraz vzťahuje sankčný zoznam Spojeného kráľovstva.“
Hovorca amerického ministerstva financií sa odmietol vyjadriť.
Kľúčové faktory k uvaleniu sankcií
Obchodné vzťahy, investičné väzby a ceny na svetovom trhu sú podľa odborníkov kľúčovými faktormi pri uvaľovaní sankcií jednotlivých krajín. Ruská dominancia vo vývoze ropy, plynu a komodít prepojila osud západných výrobcov a podnikov s ruskými firmami a ich vlastníkmi – oligarchami.
„Oligarchovia sú ľudia, ktorí majú významné ekonomické prepojenia, na ktoré je potrebné pamätať. To neznamená, že ich nesankcionujete, ale musíte byť trochu opatrnejší,“ hovorí Richard Nephew, ktorý pracoval na sankciách voči Iránu na ministerstve zahraničných vecí USA za Obamovej administratívy.
Ministerstvo financií USA v decembri 2018 zrušilo sankcie voči spoločnosti Rusal miliardára Olega Deripasku a jej materskej spoločnosti En+. Stalo sa tak necelý rok po ich uvalení – po tom, ako tieto sankcie spôsobili rast cien hliníka, čo zjavne poškodilo európskych spojencov USA.
USA uviedli, že uvoľnili sankcie voči Deripaskovým spoločnostiam, lebo sa v nich vzdal vlastníctva. Bol to však európsky lobing a komerčné záujmy, ktoré viedli USA k dosiahnutiu dohody, hovorí Nephew.
„Ako sme zistili v prípade Deripasku, po tomto kroku boli globálne ceny hliníka astronomické. Niekedy zistíte, že niečo dáva zmysel a je to opodstatnené, ale môže to mať významné ekonomické dôsledky,“ vysvetľuje Nephew.
Príkladom je Lukoil
Jedným príkladom v dnešnom kontexte je Vagit Alekperov, zakladateľ ruskej ropnej a plynárenskej spoločnosti Lukoil. EÚ a Spojené kráľovstvo naňho neuvalili sankcie. Alekperov bol medzi ruskými podnikateľmi, ktorí boli minulý mesiac predvolaní do Kremľa na audienciu u Putina.
Alekperov a Lukoil – súkromná spoločnosť produkujúca viac než 2 % svetovej ropy – sú známi tým, že nie sú tak blízki Putinovi ako Igor Sečin, CEO štátnej ropnej spoločnosti Rosneft. Sečin bol sankcionovaný EÚ 27. februára a Spojeným kráľovstvom 9. marca.
„Pomerne nezávislý“ Alekperov „nesmie byť sankcionovaný“, tvrdí Anders Åslund, ktorý hovorí, že Alekperov a Lukoil sú dôležitými protiváhami Sečinovi a Rosneftu.
„Igor Sečin chce získať Lukoil,“ hovorí Åslund. „Ak bude Alekperov sankcionovaný, Sečin a štátny Rosneft sa stanú úplne dominantnými v ropnom sektore,“ dodáva. EÚ dováža približne 30 % ropy z Ruska.
Psychológia a zmýšľanie Putina
Analýza politických a ekonomických kompromisov je ústredným bodom procesu rozhodovania o sankciách, hovorí Ari Redbord, bývalý poradca jednotky amerického ministerstva financií pre terorizmus a financie: „O každom z nich sa na Ministerstve financií a v rámci Rady národnej bezpečnosti vedie rozhovor. Nejde len o to, či by niekto mal byť sankcionovaný, ale aj o to, aký to bude mať vplyv.“
Okrem ekonomických faktorov zvažujú sankčné orgány pravdepodobne aj zmýšľanie a motívy ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý je čoraz viac izolovaný. Je možné, že USA a EÚ zavádzajú sankcie na oligarchov ako súčasť stratégie „eskalačného rebríka“. „Horné priečky pritom nechávajú otvorené, ak bude zlé správanie Ruska pokračovať,“ hovorí Timothy Frye, profesor postsovietskej politiky na Kolumbijskej univerzite.
Dôvodom je zachovanie metód odstrašovania. Ak úrady uvalia sankcie naraz na všetkých oligarchov, tak teoreticky prídu o ďalšiu páku na Putina. Súvisí to aj s Putinovou psychológiou. Sankcionovanie všetkých oligarchov by mohlo spôsobiť, že ruský prezident sa bude cítiť zatlačený do kúta s nulovými „cestami úniku“ alebo stratégiami z jeho bezohľadného militarizmu, čo môže viesť k ešte nevyspytateľnejšiemu a krutejšiemu správaniu.
Strategický prístup „rozdeľuj a panuj“ by tiež mohol byť dôvodom, prečo sú niektorí zjavní kandidáti vynechaní zo sankčných zoznamov. „Ponechanie niekoľkých oligarchov bez sankcií môže viesť k nedôvere, lebo iní oligarchovia môžu pochybovať o tom, prečo boli niektorí z ich kolegov vynechaní,“ hovorí Frye.
Sankcionovať všetkých naraz?
Niektorí pozorovatelia Ruska nesúhlasia s nejednoznačným prístupom západných vlád k sankciám oligarchov a s interpretáciou Putinovej mentality.
„Stále pretrváva názor, že ak zavedieme určité sankcie, ovplyvní to Putinov kalkul pri rozhodovaní, ale nie je to tak,“ hovorí Daniel Vajdich, prezident medzinárodnej poradenskej spoločnosti Yorktown Solutions, ktorá spolupracuje s ukrajinským energetickým sektorom od roku 2017. Vajdich obhajuje sankcionovanie všetkých oligarchov naraz. „Aby títo ľudia vyvíjali tlak na Kremeľ, musia sami cítiť bolesť.“
Oligarchovia sa medzitým pokúšajú dostať svoje mená preč zo zoznamov. Verejné prejavy podriadenosti a ľútosti môžu byť myslené ako signály od oligarchov smerom k západným predstaviteľom, že sa dištancujú od Putina v snahe vyhnúť sa sankciám alebo ďalším trestom, hovorí Richard Nephew.
„Ak máte niekoho, kto sa rozhodne dobrovoľne vzdať svojej pozície alebo majetku, myslím si, že to má vplyv na to, či je alebo nie je na sankčnom zozname,“ dodáva Nephew.
Kauza Romana Abramoviča a Chelasea
Takéto vystúpenia môžu dať oligarchom čas na likvidáciu majetku a vyhovenie západným mocnostiam, ale môžu sa tiež vypomstiť.
Druhého marca, dva dni po tom, ako EÚ uvalila sankcie na mnohých ruských miliardárov, zakázala im cestovať a zmrazila ich jachty aj lietadlá, ponúkol Roman Abramovič na predaj svoj milovaný futbalový klub Chelsea a niekoľko svojich honosných londýnskych domov. Zaviazal sa pritom, že „čistý výnos“ z predaja Chelsea daruje obetiam vojny na Ukrajine.
Ak by sa zistilo, že Abramovič „tajne podniká kroky, aby pomohol Putinovi, tak by to pravdepodobne viedlo k ešte väčšiemu odporu a rozhodnutiu ísť po ňom,“ povedal Nephew 9. marca pre Forbes.
Týždeň po tom, ako The Guardian informoval, že Abramovičove prisľúbené dary pre Ukrajinu by v skutočnosti mohli ísť ruským vojakom a ich rodinám, uvalilo Spojené kráľovstvo vo štvrtok (10. 3.) ráno na Abramoviča sankcie.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je redaktor John Hyatt. S prispením Forbes Slovensko.