Zaradenie do indexu S&P 500 je pre spoločnosti vstupenkou medzi elitu a pre investorov často signálom na masívne nákupy. O tom, kto sa dostane do klubu 500 a kto zostane za dverami, však rozhoduje malá skupina ľudí, ktorú „nikto nikdy nevidel“. Nedávny príbeh spoločnosti Strategy opäť ukázal, že pravidlá určujú nielen čísla, ale aj interpretácia.
Pre firmy z Wall Street je zaradenie do tohto benchmarku takmer magické. Ide nielen o prestíž, ale aj o miliardy dolárov peňažných tokov, pretože fondy kopírujúce index musia chtiac-nechtiac nakupovať akcie spoločností v ňom obsiahnutých. To je dôvod, prečo bola spoločnosť Strategy Michaela Saylora (predtým MicroStrategy) nedávno pri poslednom preskupovaní tak pozorne sledovaná, či sa dostane do indexu.
To sa nestalo. Komisia skôr zaradila AppLovin, Robinhood alebo stavebnú skupinu Emcor. Strategy, ktorá teraz vlastní viac ako 640-tisíc bitcoinov, zostala jednou z najväčších spoločností mimo indexu. A reakcia bola trochu jedovatá.
Saylor zverejnil na sieti X graf, ktorý ukazuje, ako jeho cenné papiere dlhodobo porážajú samotný bitcoin a iné aktíva, a pridal ironický komentár: „Práve teraz myslím na S&P.“ Jeho priaznivci boli ešte ostrejší, hovorili o „totálnom šaškovaní“ a tvrdili, že „S&P 500 potrebuje $ MSTR, nie naopak“.
Nikto oficiálne nevysvetlil dôvody zamietnutia. Analytici však poukazujú na to, že model spoločnosti Strategy sa podobá skôr bitcoinovým fondom než klasickej spoločnosti. A fondy sú v indexe zakázané. Jadrom jej podnikania sa totiž stalo vydávanie nových akcií a dlhopisov, nákup bitcoinu za získané peniaze a následné vykazovanie výsledkov na základe jeho aktuálnej ceny.
Je však ťažké vysvetliť investorom, prečo spoločnosť s kapitalizáciou 96 miliárd dolárov a miliardami dolárov (nerealizovaných) ziskov z držby najväčšej kryptomeny na svete zostáva za dverami „klubu“. Pre Saylora (a jeho ego) je to nepríjemná situácia; začlenenie by znamenalo stály zdroj dopytu po novo vydaných akciách.
Kritériá výberu
Na prvý pohľad by sa zdalo, že ide o čisto matematické cvičenie. Stačí splniť niekoľko číselných kritérií a brána do najdôležitejšieho indexu na svete sa otvorí. V skutočnosti je to však zložitejšie.
Podľa Jana Bystřického z Českej sporiteľne je základom „dostatočná trhová kapitalizácia, v súčasnosti necelých 23 miliárd dolárov, a zodpovedajúci počet voľne obchodovateľných akcií“. Dôležité je tiež sídlo registrované v USA a obchodovanie s akciami na amerických burzách.
Nestačí však mať len primeranú veľkosť. Spoločnosť musí byť zisková v poslednom štvrťroku a v súhrne za posledné štyri štvrťroky, musí spĺňať požiadavky na likviditu akcií a do úvahy sa berú aj kmeňové akcie bežných obchodných spoločností.
Konečné slovo má vždy predstavenstvo. Bystřický poznamenáva, že „pri zaraďovaní nových akcií berie do úvahy aj váhu jednotlivých sektorov indexu“. Do hry však vstupujú aj menej hmatateľné kritériá, ako napríklad dĺžka histórie obchodovania alebo charakter samotného podniku.
„Zaradenie akcií do indexu S&P 500 teda nie je čisto pasívne, ale ak sú splnené požadované podmienky, konečné rozhodnutie o zaradení alebo nezaradení patrí výboru indexu,“ dodáva analytik.
Práve vďaka výboru je výber kombináciou tvrdých údajov a ľudského úsudku. Ide teda nielen o tabuľku čísel, ale aj o to, či údajne menšia skupina ľudí konajúca inkognito bude veriť v udržateľnosť modelu a dlhodobé smerovanie spoločnosti.
Výbor, ktorý rozhoduje o zložení indexu, pracuje v úplnom súkromí a jeho členovia zostávajú v anonymite. Isté je len to, že ide o malý tím analytikov a ekonómov zo spoločnosti S&P Dow Jones Indices. Podľa niektorých odhadov má skupina približne sedem až desať členov, ktorí rozhodujú spoločne.
Čo z toho vyplýva
Zaradenie do indexu S&P 500 nie je len prestížna medaila na krku. Je to praktická vec, ktorá otvára spoločnostiam významný tok kapitálu. Podľa analýzy spoločnosti Stephens by zaradenie spoločnosti Strategy do indexu S&P 500 prinútilo pasívne fondy nakúpiť zhruba päťdesiat miliónov akcií v celkovej hodnote približne šestnásť miliárd dolárov.
Na druhej strane, Saylorov obchodný model môže byť dôvodom, prečo komisia zatiaľ Strategy do indexu nepustila. Podľa niektorých odborníkov je firma, ktorej hlavným „produktom“ sú jej vlastné akcie, ťažko porovnateľná s bežnými spoločnosťami v indexe. Tu vstupuje do hry ľudský prvok, aj keď trochu záhadný.
Výsledkom je, že investori si musia zvyknúť na určitý paradox. Na jednej strane index slúži ako objektívne zrkadlo amerického trhu, na druhej strane však zostáva exkluzívnym klubom, do ktorého sa dostanete nielen vďaka číslam, ale aj vďaka úsudku niekoľkých ľudí za zatvorenými dverami.
Pre Strategy to znamená počkať minimálne do decembrového preskupenia indexu. A pre investorov pripomienku, že aj v ére pasívneho investovania majú zatiaľ posledné slovo ľudia, nie stroje.
Článok vyšiel na Forbes.cz a jeho autorom je Pavel Kohár.
