Mohol by americký prezident Donald Trump dostať Nobelovu cenu za mier? Jeho politickí spojenci využívajú predbežnú dohodu o prímerí medzi Izraelom a Iránom ako dôvod na tvrdenie, že by mal dostať Nobelovu cenu za mier, o ktorú sa usiluje už roky.
Republikánsky kongresman Buddy Carter z Pensylvánie nominoval Trumpa na túto cenu v utorok a pripísal mu zásluhy za to, že „zabránil najväčšiemu štátnemu sponzorovi terorizmu na svete získať najsmrteľnejšiu zbraň na zemi“, čím narážal na víkendové údery USA proti trom iránskym jadrovým zariadeniam.
Dôsledky týchto útokov nie sú zatiaľ celkom jasné.
Keď dostal Obama…
Trump v utorok na svojom účte na sociálnej sieti Truth Social zverejnil aj tweet pravicového podcastera Charlieho Kirka, ktorý vyhlásil, že by Trump mal dostať Nobelovu cenu za mier, zatiaľ čo prezidentov syn Donald Trump mladší vyhlásil, že by sa rovnalo „pozitívnej diskriminácii“, ak by Trump nedostal toto ocenenie, keď ho v roku 2019 dostal bývalý prezident Barack Obama za podporu nešírenia jadrových zbraní a oslovenie moslimského sveta.
Senátor Lindsey Graham z Južnej Karolíny, popredný jastrab presadzujúci americkú intervenciu v Iráne, v utorok pre CNN povedal: „Ak sa nám podarí prinútiť Irán, aby zmenil svoje správanie, potom si prezident Trump zaslúži Nobelovu cenu mieru aj dvakrát.“
Trump o túto cenu očividne stojí – v priebehu rokov ju verejne spomenul desiatkykrát, poznamenal denník The New York Times. Ešte minulý týždeň sa posťažoval, že si myslí, že ju nedostane. „Mal som ju dostať štyrikrát alebo päťkrát… Nedajú mi Nobelovu cenu za mier, pretože ju dávajú len liberálom,“ povedal v piatok novinárom. (Traja zo štyroch amerických prezidentov, ktorí získali Nobelovu cenu za mier, sú demokrati, teda liberáli.)
Sprostredkoval som mier…
Trump pri argumentácii, že by mal dostať cenu, uviedol niekoľko dohôd medzi inými krajinami, o ktorých tvrdí, že ich sprostredkoval, vrátane dohody o ukončení indicko-pakistanskej krízy. Indický premiér Naréndra Módí ale poprel, že by sa na nej Trump podieľal. Abrahámske dohody z roku 2020, diplomatický dohovor medzi Izraelom a niekoľkými arabskými štátmi, zasa USA pomáhali vyrokovať počas Trumpovho prvého funkčného obdobia.
V piatkovom príspevku na sociálnej sieti Truth Social tiež poznamenal, že jeho administratíva pomohla sprostredkovať mierovú zmluvu medzi Rwandou a Konžskou demokratickou republikou, pričom napísal: „Nobelovu cenu za mier nedostanem, nech urobím čokoľvek.“
Ukrajinský zákonodarca Oleksandr Merežko nominoval Trumpa minulý rok, pričom pre The Telegraph uviedol, že verí, že to Trumpa prinúti sprostredkovať mierovú dohodu medzi Ukrajinou a Ruskom. Merežko však tento týždeň nomináciu stiahol a obvinil Trumpa, že sa prestáva venovať rusko-ukrajinskej vojne, keďže jeho pozornosť sa zrejme presúva na Blízky východ.
Pakistan tiež nominoval Trumpa na cenu za rok 2026, pričom mu pripísal zásluhu na tom, že začiatkom roka pomohol zmierniť jeho konflikt s Indiou. Trumpa celkovo nominovali v rokoch 2018, 2020 a 2021 za rôzne diplomatické úspechy vrátane úsilia o sprostredkovanie mierovej dohody medzi Severnou a Južnou Kóreou i jeho úlohy pri vyrokúvaní hospodárskej dohody medzi Srbskom a Kosovom.
Kandidátov sú stovky
Laureátov vyberá nórsky Nobelov výbor, ktorý sa skladá z piatich členov menovaných nórskym parlamentom. V minulých rokoch si cenu za mier v jednom roku rozdelili až traja jednotlivci alebo organizácie.
Laureát alebo laureáti za rok 2025 budú vyhlásení 10. októbra a slávnostné odovzdávanie cien sa uskutoční 10. decembra.
Podľa internetovej stránky Nobelovej ceny za mier je celkovo 338 kandidátov, z toho 244 jednotlivcov a 94 organizácií. Nie je jasné, či sa počíta aj s Trumpom, keďže výbor mená nominovaných nepotvrdzuje. Merežkova nominácia bola podaná pred termínom na predkladanie návrhov 31. januára, ale nie je jasné, či Trumpa na tohtoročné ocenenie nominoval niekto iný.
Z amerických prezidentov získali cenu Theodore Roosevelt v roku 1906, Woodrow Wilson v roku 1919, Jimmy Carter v roku 2002 a Barack Obama v roku 2009. Trump cez víkend nariadil letecké útoky na tri jadrové zariadenia v Iráne, čo v pondelok vyvolalo odvetný útok na americkú vojenskú základňu v Katare.
V noci na pondelok Trump oznámil dohodu o prímerí medzi Izraelom a Iránom, keďže boje sa pretiahli do 13. dňa, ale nebolo jasné, či obe strany dohodu dodržia. Medzitým sa v tajnej vojenskej správe zverejnenej v utorok uvádza, že americké útoky podľa viacerých správ posunuli iránsky jadrový program len „o niekoľko mesiacov“, a to napriek Trumpovým tvrdeniam, že údery jadrový program úplne zničili.
Autorka článku Sara Dorn je redaktorka Forbes.com
