Ich meno by mal poznať každý. A nezáleží na tom, či sa zaujímate o vedu, alebo nie. Nobelove ceny sú pojem, ktorý má váhu nielen v akademickom, ale aj v biznisovom prostredí.
Fakt, že nositelia Nobelovej ceny získavajú odmenu vo výške milión dolárov (ktorá sa prípadne delí medzi viacerých laureátov), pritom zohráva skôr zanedbateľnú rolu. Samozrejme, nie je to málo peňazí, no skutočné bohatstvo sa skrýva inde.
„Podľa prieskumu pochádza 85 percent vedcov, ktorí získajú Nobelovu cenu, z bohatých a vzdelaných rodín a zároveň už v čase udelenia majú veľmi dobre platené miesto. To znamená, že udelenie ceny ich život zásadne neprevráti,“ hovorí Jaroslav Řasa, podnikateľ a spoluzakladateľ Nadácie Neuron, ktorá sa podľa jeho slov pri Nobelových cenách inšpiruje.
Ocenenie, ktoré si zachováva globálnu prestíž, má na svojich nositeľov obrovský vplyv.
„Vedec získa ešte prestížnejšie miesto, pozývajú ho na všetky možné prednášky, kde môže požadovať vysoké honoráre a podobne,“ opisuje Řasa. Oceneným jednotlivcom sa tak otvárajú dvere nielen do médií, ale aj k vplyvným inštitúciám a investorom.
Nejde pritom o jednosmerný tok, keď by firmy chceli čerpať len z revolučných objavov vedcov. Nevyčísliteľný prínos pre nich totiž prináša už samotné spojenie s nobelistom, pretože ide o značku, ktorá prináša medzinárodný rešpekt a dôveryhodnosť.
Spoločnosti s takýmito ľuďmi v tíme majú oveľa väčšiu šancu získať financovanie. A vďaka tomu môžu aj rýchlejšie rásť. Obrovský nárast prestíže a dôveryhodnosti je jedným z nespochybniteľných benefitov pre nositeľa Nobelovej ceny.
„Bývajú im ponúkané veľmi dobre platené miesta vo firmách, pretože tie očakávajú posilnenie značky svojich produktov a služieb spojením s jeho menom. Že by to však malo preukázateľný masový vplyv na zakladanie startupov či transfer vedy do biznisu investovaním do firiem, ktoré využívajú objavy vedca vo veľkom, povedať nemôžeme,“ dodáva Jaroslav Řasa.
Dôvod vidí v tom, že cena sa zvyčajne udeľuje za zásadné objavy v základnom výskume, keď je ešte príliš skoro na ich okamžité využitie.
Nobelistky biznismenkami
Niekedy sa však veci hýbu rýchlejšie. Takým príkladom môže byť maďarsko-americká biochemička Katalin Karikó, ktorá získala (spolu s Drewom Weismannom) Nobelovu cenu za medicínu pred dvoma rokmi.
Vďaka objavu týkajúcemu sa úprav nukleozidových báz, ktoré umožnili vývoj účinných mRNA vakcín proti COVID-19, sa stala viceprezidentkou nemeckej firmy BioNTech. V nej sa podarilo objav dostať do komerčného využitia a z výskumu sa stal miliardový biznis.
Dnes Karikó pôsobí v niekoľkých biotechnologických firmách ako odborná poradkyňa a investori sú celkovo oveľa otvorenejší k najrôznejším projektom spojeným s mRNA technológiou.
O tom, že svet vedy, nobelistov a biznisu môže fungovať spoločne, svedčí aj príklad ďalšej držiteľky tejto ceny, americkej molekulárnej genetičky Jennifer Doudnaovej.
Jedna z najzaujímavejších postáv na pomedzí vedy, technológií a biznisu za poslednú dekádu získala Nobelovu cenu za chémiu (spolu s Emmanuelle Charpentierovou) pred piatimi rokmi za objav CRISPR-Cas9, revolučnej technológie na genetickú editáciu.
Doudna už predtým pôsobila aj v biznisovej sfére a je spoluzakladateľkou niekoľkých biotech startupov. Po získaní Nobelovej ceny sa však výrazne zvýšil záujem investorov o celý odbor metódy CRISPR, ktorá otvára cestu napríklad k liečbe genetických ochorení či zefektívneniu poľnohospodárstva.
Jej firma Mammoth Biosciences, založená v roku 2017 a zameraná na včasnú diagnostiku chorôb, získala investície v stovkách miliónov dolárov. Rok po získaní Nobelovej ceny sa hodnota firmy pohybovala okolo miliardy dolárov.
V tom istom roku vstúpila na burzu ďalšia spoločnosť, ktorú Doudna spoluzaložila, startup Caribou Biosciences, sústreďujúci sa na bunkovú liečbu rakoviny pomocou CRISPR. O dva roky neskôr firmu, ktorej hodnota v posledných rokoch výrazne klesla, kúpil americký gigant Pfizer.
Aj medzi tohtoročnými laureátmi Nobelových cien sú ľudia s špičkovými skúsenosťami z biznisovej sféry. Fyzik John M. Martinis, ktorý bol ocenený za výskum kvantovej mechaniky (spolu s Johnom Clarkom a Michelem H. Devoretom), pracoval niekoľko rokov pre Google Quantum A.I. Lab. Neskôr sa pripojil k startupu Silicon Quantum Computing a pred tromi rokmi založil vlastnú spoločnosť Qolab.
Presah získania Nobelovej ceny sa však môže prejaviť aj v oveľa menej biznisových oblastiach. Napríklad keď pred siedmimi rokmi získala ocenenie za literatúru poľská spisovateľka Olga Tokarczuk, okamžite výrazne stúpli predaje jej kníh, prekladali sa do desiatok jazykov a z autorky, ktorá dovtedy patrila skôr k „intelektuálnej menšine“, sa rázom stala hviezda nielen poľskej literatúry.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorkou je Pavla Francová.
