Vláda prvýkrát od roku 2021 pripravuje aukciu licencií na prieskum a ťažbu v doposiaľ nepreskúmaných častiach nórskeho kontinentálneho šelfu.
„Nórsko bude aj naďalej dlhodobým dodávateľom ropy a plynu pre Európu a nórsky kontinentálny šelf bude ďalej vytvárať hodnoty a pracovné miesta pre našu krajinu,“ uviedol minister energetiky Terje Aasland. Termín samotného udelenia licencií však zatiaľ vláda neoznámila.
Nórska vláda v roku 2021 súhlasila so štvorročnou prestávkou v udeľovaní licencií pre nové, tzv. hraničné, oblasti výmenou za podporu menšej ľavicovej strany v parlamente. Odvtedy bolo možné udeľovať licencie len v blízkosti už existujúcich polí.
Nórsko denne vyťaží zhruba štyri milióny barelov ropného ekvivalentu, z toho zhruba polovicu tvorí zemný plyn a zvyšok ropa a iné kvapaliny. Vlani mal ropný a plynárenský sektor na celkových príjmoch z vývozu krajiny podiel 60 percent. Ropný a plynárenský sektor tiež priamo aj nepriamo zabezpečuje približne desatinu pracovných miest v súkromnom sektore. Pre starnúce náleziská však hrozí, že v budúcom desaťročí začne ťažba klesať, ak nebudú nájdené nové ložiská.
„Ak máme dodržať svoje záväzky, musíme hľadať nové náleziská, a aby sme ich našli, musíme najprv vykonávať prieskum,“ uviedol Aasland.
Oznámenie prichádza niekoľko týždňov pred parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia 8. septembra. Súčasná vládnuca Robotnícka strana má v prieskumoch verejnej mienky tesný náskok pred stredopravicovými stranami, napísala agentúra Reuters.
Nórsko sa v roku 2022 stalo najväčším dodávateľom plynu do Európy, keď v súvislosti s vojnou na Ukrajine klesli dodávky ruského plynu. Proti ťažbe ropy a plynu v Nórsku však ostro vystupujú ekológovia a ďalšie subjekty, ktoré sa obávajú, že emisie oxidu uhličitého zo spaľovania ropy a plynu prispejú k zmenám klímy.
Nórska vláda tvrdí, že zdroje ropy a plynu sú nevyhnutné pre energetickú bezpečnosť Európy a že budú potrebné aj v najbližších desaťročiach. Ťažba ropy a plynu je najväčším odvetvím nórskej ekonomiky.
