Vírus, ktorý za rok zabije 300- až 600-tisíc ľudí, vyvoláva paniku. Kým nedodáme, že ide o bežnú chrípku. Na jej prevenciu podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ľudstvo ročne vynakladá 3,5 miliardy dolárov, no ak by vznikla nová pandémia, stálo by to podľa rozsahu 500 miliárd až 3 bilióny dolárov. Nehovoriac o miliónoch mŕtvych. Čo nám epidémie minulosti naznačujú o tom, koľko bude svet stáť aktuálne šírenie koronavírusu 2019-nCoV?
Koronavírus, ktorý môže vyvolať ťažký zápal pľúc, sa začal šíriť z čínskeho mesta Wu-chan koncom minulého roka. Odborníci ho najčastejšie prirovnávajú ku koronavírusu SARS. Pri jeho rozšírení s pôvodom v Ázii sa v roku 2003 nakazilo 8 098 ľudí v 17 krajinách, pričom 774 z nich komplikáciám podľahlo. Americké Národné centrum pre biotechnologické informácie vyčíslilo celosvetové ekonomické škody spôsobené epidémiou SARS na 40 miliárd dolárov.
Zákazníci dostávajú zadarmo ochranné rúška v drogérii v Hongkongu. FOTO: TASR/AP
V štúdii pritom dodáva, že táto suma nebola použitá len na liečbu 8-tisíc pacientov, ale aj na množstvo iných úkonov. SARS si povedzme oproti HIV nevyžaduje ani dlhé a nákladné liečenie a predsa jeho epidémia spôsobila také obrovské škody. Prečo?
Keď písala o svojej rakovine, niektorí jej priali smrť.
Založila projekt, ktorý pomáha
Autori štúdie uviedli tri dôvody:
1. Zmena správania sa konzumentov – menej cestovali, využívali služby i nakupovali. Všetko zo strachu z nákazy. Tento strach sa navyše šíril ďalej, než siahali chápadlá vírusu.
2. Epidémia ovplyvnila zámery zahraničných firiem investovať v postihnutej krajine – neistotu zvyšovala tak možnosť, či sa podobná epidémia (možno v ešte horšej podobe) nemôže vyskytnúť znova. Nepomohla ani tajnostkárska politika Číny, ktorá neistotu ešte vystupňovala.
3. Treťou zásadnou kapitolou škôd sú preventívne opatrenia, ktoré treba prijať pre zastavenie šírenia nákazy.
Všetky tri body sú aktuálne aj dnes.
Sto rokov príprav
Keď sa teraz prenesieme v čase o sto rokov späť, ocitneme sa uprostred jednej z najhorších epidémií. V rokoch 1918 – 1920 si takzvaná španielska chrípka vyžiadala viac ako 50 miliónov obetí, čo boli v tom čase asi 4 percentá populácie. Pri výpočte ekonomických dopadov sa suma často zaokrúhľuje na 500 miliárd dolárov.
Policajti v Seattli sa v roku 1918 chránili proti španielskej chrípke rúškami. Foto: National Archives at College Park, MD
Ekonóm Thomas A. Garrett cituje vo svojej štúdii článok z novín Arkansas Gazette z roku 1918, kde autor opisuje, ako chrípka zmenila biznis v malom meste: „Obchodníci hlásia pokles tržieb do 70 percent. Výnimku tvoria len lekárnici a predajcovia postelí a matracov, keďže pri liečbe chrípky sa odporúča odpočívanie na lôžku.“
Veda ako biznis. Švajčiarov vynález umožnil nájsť
protilátku na smrtiaci vírus Zika
Každá kríza je aj príležitosťou. Podľa WHO epidémia vyvolala aj zásadnú zmenu v celosvetovom systéme verejného zdravotníctva a tiež posmelila koordináciu na medzinárodnej úrovni. A keďže podľa odborníkov je najlepšou prevenciou ďalšej smrtonosnej globálnej pandémie zodpovedná príprava, španielska epidémia bola začiatkom modernej prevencie proti chrípke.
Aj vďaka tomu sa podobná katastrofa zatiaľ nezopakovala, napriek viacerým vážnym chrípkovým epidémiám v 20. storočí. Opakovanie pandémie rozsahom podobnej tej spred 100 rokov by podľa odhadu Svetovej banky stálo dnes až 3 bilióny dolárov, alebo 5 % celosvetového HDP.
Drahý aj izolovaný zabijak
Pri epidémii španielskej chrípky bola úmrtnosť na úrovni 10 – 20 % z nakazených, a toto vysoké číslo sa pripisuje najmä zlým okolnostiam a katastrofálnym hygienickým podmienkam v čase po prvej svetovej vojne. V modernom svete je mierou úmrtnosti väčším strašiakom ako chrípka vírus eboly.
Naposledy vo veľkom zabíjal v rokoch 2013 až 2016 v krajinách západnej Afriky. Z 28-tisíc nahlásených prípadov sa až 11-tisíc skončilo smrťou. Miera úmrtnosti teda atakovala 40 %. Na druhej strane, išlo o relatívne izolovanú epidémiu v rozvojových krajinách, ktorá až na pár ojedinelých výnimiek zasiahla len Libériu, Sierru Leone a Guineu.
Koľko svet takáto izolovaná epidémia a zabránenie jej šíreniu stálo? Podľa periodika Journal of Infestious Diseases doposiaľ najväčšia epidémia eboly vystavila účet na približne 53 miliárd dolárov. Medzi hlavné dôvody finančných strát patrili nižšie investície do súkromného sektora, prepad poľnohospodárstva (ľudia mali pochybnosti o neškodnosti potravín) a zastavenie cezhraničného obchodu pri snahe zastaviť šírenie vírusu do okolitých krajín.
Do strát sa započítavajú aj iné dopady – Libéria prišla v čase epidémie o 8 % lekárov, ktorí sa nakazili a zomreli. Zdravotnícke služby znížili svoje kapacity o polovicu, čím sa zvýšila úmrtnosť na HIV, maláriu a tuberkulózu.
Vysoká cena za paniku
Miliardové škody vie napáchať aj vírus, ktorý nezabíja. Ako napríklad Zika, ktorý môže spôsobiť „len“ poškodenie plodu. Podľa Červeného kríža náklady na potlačenie globálnej epidémie Zika (vírus sa v rokoch 2015 – 2017 vyskytol v 70 krajinách) boli vo výške 7 až 18 miliárd dolárov.
Cenu epidémie zvyšuje strach aj panika. „Pri epidémiách prasacej chrípky a možno aj pri SARS sme zažili prehnané reakcie, videli sme zábery prázdnych letísk, ľudia nechodili do práce. Či to malo nejaký efekt na zastavenie epidémie je nejasné, no negatívne vplyvy na ekonomiku boli obrovské,“ povedal pre NBC John Edmunds, profesor London School of Hygiene and Tropical Medicine.
Nejasné informácie o pôvode a rozsahu súčasnej epidémie v kombinácii s hysterickým svetom sociálnych sietí môže zvyšovať cenu za potlačenie vírusu aj v súčasnosti. Koronavírus už stihol ovplyvniť burzové výsledky aj cenu ropy. O tom, že dopady môžu byť razantné, svedčí aj pripomenutie si faktu, že v roku epidémie SARS sa rast čínskeho hospodárstva spomalil z 11 na 9 percent. Čínski vládni predstavitelia navyše v stredu 29. januára uviedli, že aj vďaka šíreniu vírusu 2019-nCoV sa rast čínskeho HDP môže prepadnúť pod 5 %, čo by bol najslabší výsledok za tri desaťročia.
Čínsky vírus už „nakazil“ aj peniaze.
Dotklo sa to napríklad britskej módnej značky Burberry
V čase uzávierky tohto článku sa číslo nakazených blížilo k 6 000 a počet mŕtvych prekonal 130, čo predstavuje výrazne menšiu úmrtnosť ako v prípade epidémie SARS spred 17 rokov. Prehnaná panika, či nečakaný vývoj šírenia vírusu však môže účet za SARS pohodlne prekonať.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
