Najnovšia prognóza šírenia Covid-19 od analytikov z Inštitútu zdravotnej politiky je opäť o niečo optimistickejšia. Podľa základného scenára by malo byť nakazených najviac 5 400 ľudí, čo je stokrát menej ako pôvodný predpoklad. Priebeh nákazy na Slovensku však bude dlhotrvajúci a veľký vplyv na jej šírenie budú mať marginalizované rómske komunity či iné ohrozené skupiny. Napriek lepším vyhliadkam si však podľa odborníkov stále musíme dávať veľký pozor. Ak poľavíme, môže prísť druhá či tretia vlna.
Zatiaľ čo prvý model zo 17. marca hovoril, že v júni môže byť na Slovensku až pol milióna ľudí s novým koronavírusom a druhý predpovedal 100-tisíc nakazených, najnovší scenár ráta v najvyššom bode šírenia len s 5 400 nakazenými, čo predstavuje 0,1 percenta obyvateľov krajiny.
Blíži sa vrchol
Podľa riaditeľa Inštitútu zdravotnej politiky Martina Smatanu je tento model presnejší a podrobnejší ako predchádzajúce. Ráta už napríklad s reálnou mobilitou ľudí, a nie len s odhadovanou. „Vďaka agregovaným dátam mobilných operátorov už vieme, ako sa hýbeme a vieme reálne odhadnúť jeden z parametrov, ktorý spôsobuje šírenie vírusu,“ povedal a dodal, že pri novej štúdii zdokonalili aj ďalšie parametre.
Najkľúčovejšie bolo zníženie rýchlosti šírenia vírusu. Smatana prízvukuje, aby sme nepoľavili a všetko závisí od toho, ako sa budeme správať aj naďalej. „Nevieme, kedy a či príde druhá a tretia vlna. Keď sa pozrieme na Singapur, tí v niektorých opatreniach poľavili a zažili druhú vlnu,“ uviedol s tým, že kým nie je k dispozícii vakcína alebo efektívna liečba, musíme byť pripravení aj na takéto možnosti.
Seniori mali zakázané nakupovať mimo určených hodín.
Hygienik toto opatrenie zrušil
Podľa analytikov bude rozhodujúce najmä to, ako sa vláda vysporiada so šírením nového koronavírusu v osadách a domovoch sociálnych služieb. Ak by sa včas identifikovali ohniská a podarilo sa šírenie vírusu zastaviť, nakazených by mohlo byť nakoniec len 2 200 ľudí, čo je 0,05 percenta obyvateľov. Podľa tohto druhého scenára, ktorý považujú analytici za základný, by sme boli za vrcholom infekcie už o pár dní.
Nový model ukazuje tri scenáre:
Scenár 1: Oproti predchádzajúcej štúdii sa tu znížila rýchlosť prenosu vírusu, keďže sa potvrdil účinok vládnych opatrení a ich dodržiavanie obyvateľstvom. Ide o konzervatívny odhad, v ktorom jeden človek v priemere nakazí 1,1 ďalšieho obyvateľa. Zohľadňuje sa v ňom rýchlejšie šírenie v marginalizovaných rómskych komunitách a koronavírus by malo v tomto prípade 33-tisíc ľudí (0,59 percenta obyvateľov). Ide o najpesimistickejší scenár, no kapacity slovenského zdravotného systému by na jeho zvládnutie postačovali.
Scenár 2 (základný model): Jeden chorý človek by nakazil menej ako jedného ďalšieho obyvateľa (0,8 obyvateľa), no nákaza sa šíri ďalej. Predpokladá sa v ňom totiž rýchlejší prenos vo vybraných lokalitách, kde jeden chorý nakazí viac ako jedného ďalšieho človeka. V najvyššom bode by malo nový koronavírus 0,1 percenta obyvateľa (okolo 5 400 nakazených), pričom priebeh nákazy by bol dlhotrvajúci a stabilne nízky.
Scenár 3: Rýchlosť šírenia z jedného nakazeného je tu rovnaká (0,8), no v tomto scenári nie je zohľadnená vyššia miera rizika v marginalizovaných rómskych komunitách. Šíri sa v nich rovnako rýchlo ako v celej populácii. V tomto scenári vzniká minimum nových nákaz a vyliečených je stabilne viac ako infikovaných. O pár dní by sme boli za vrcholom infekcie a ochorenie by do niekoľkých mesiacov vymizlo. Podľa Smatanu sa dnes nachádzame niekde medzi druhým a tretím scenárom a až masívne testovanie v osadách a domovoch sociálnych služieb ukáže, ku ktorej verzii sme bližšie.
Odhady epidemiológov však zatiaľ tretí scenár, teda neutralitu rizika v marginalizovaných rómskych komunitách, nepovažujú za realistickú, čo potvrdili aj nedávne výsledky testovania v osadách. Podľa analytikov sa k nej však môžeme priblížiť napríklad intenzívnejším a cieleným testovaním, špecifickými opatreniami a ich cielenou podporou, čo by mohlo znížiť riziko v týchto oblastiach.
Porovnanie scénarov šírenia nákazy. Graf: IZP
Väčší plán pre rómske osady zatiaľ nie je jasný. Do stredy (22. apríla) bolo otestovaných 160 lokalít, pričom v 22 z nich sa potvrdil Covid-19. Tieto čísla potvrdil v rozhovore pre Hospodárske noviny europoslanec Peter Pollák, ktorý je aj členom krízového štábu.
Navrhujú uvoľňovať
Priebeh infekcie na Slovensku je v porovnaní s okolitými krajinami podľa analytikov veľmi špecifický, najmä v dôsledku mnohých mikroregionálnych ohnísk, ktoré predlžujú trvanie epidémie na lokálnej úrovni. Aj preto by malo byť prioritou zameranie sa na rizikové skupiny obyvateľstva, teda na spomínané osady či na domovy sociálnych služieb.
„Tento krok nám umožní udržať vírus v rámci určitých mikrooblastí, pričom u zvyšku populácie môžeme postupne uvoľňovať opatrenia,“ uvádzajú analytici.
Sociálny dištanc proti koronavírusu môže trvať až do roku 2022,
hovoria vedci
Vo všeobecnosti však môžeme vidieť, že situácia na Slovensku sa stabilizuje. „Väčšina nových prípadov je buď importovaná, alebo sa šíri lokálne, krízové plány sa upravujú a nemocnice sa pripravujú, a preto je dôležité otvoriť diskusiu ohľadom postupného uvoľňovania opatrení,“ píšu ďalej v štúdii. Ako bude uvoľňovanie fungovať, predstavil premiér Igor Matovič v pondelok (20. apríla).
Čo bude so seniormi?
Model poskytuje aj odpovede na viaceré hypotetické otázky. Napríklad na otázku, ako by priebeh pandémie na Slovensku ovplyvnila izolácia ľudí starších ako 70 rokov. Podľa štúdie by sa krivka nakazených sploštila len mierne, mali by sme len o približne 1 000 nákaz menej. Výrazne by sa však zmenila úmrtnosť, klesla by až o 40 percent.
Model sa venoval aj izolácii marginalizovaných skupín. Keďže sú tiež rizikovou skupinou, ich znížená mobilita by rovnako mohla pomôcť znížiť mieru nákazy.
Neznáma história prvého ľudského koronavírusu.
Objavili ho v 60. rokoch pri skúmaní bežnej nádchy
Podľa analytikov by ich pohyb mohol byť obmedzený napríklad len na zakúpenie potravín a hygienických potrieb. Vírus by v tomto prípade vymizol rýchlejšie a nevznikali by postupné ohniská epidémie, ako už v súčasnosti evidujeme.
Zdôrazňujú však, že ide o veľmi komplexnú a citlivú otázku, ktorú treba odborne zvážiť z viacerých hľadísk.
Odporúčania analytikov:
- Dokončiť plán podmienok uvoľňovania a zavádzania opatrení na štýl Nového Zélandu alebo Singapuru. Tento krok zvýši transparentnosť, dôveru v opatrenia a odpolitizuje rozhodovací proces. Plán by bol obojsmerný, čiže v prípade zhoršenia situácie by nastúpili reštrikčné opatrenia, v prípade zlepšenia by sa opatrenia uvoľňovali.
- Dobudovať rezervnú infraštruktúru a pandemické plány.
- Zaviesť digitálne „sledovanie kontaktov“ na štýl Singapuru alebo Južnej Kórey, čo umožní flexibilne a včas identifikovať všetkých podozrivých z nákazy.
- Dokončiť systém testovania vrátane iných foriem testovania (či už pomocou náhodného populačného testovania, vyšetrovania odpadových vôd alebo iného pravidelného monitoringu), čo poslúži ako varovný signál v prípade komunitného šírenia.
