Dvakrát v historii zmizlo z mapy, keď jeho územie pohltili expanzívni susedia. Má za sebou, rovnako ako Česko a Slovensko, desaťročia útlaku v úlohe sovietskeho satelitu. Dnes však má Poľsko našliapnuté k tomu, aby sa stalo kľúčovou európskou mocnosťou.
Vďaka armáde, ktorá má viac vojakov ako armády Británie, Francúzska či Nemecka. A aj vďaka ekonomickému zázraku posledných troch dekád.
Na európske pomery vykazuje Poľsko extrémne robustný ekonomický rast. Z dlhodobého hľadiska je krajina najrýchlejšie rastúcou ekonomikou Európskej únie, ak nepočítame daňové raje ako Írsko, Malta a Cyprus, kde HDP umelo nafukujú účtovné operácie veľkých korporácií.
V prepočte na hlavu sa HDP Poľska za posledné tri dekády viac ako strojnásobil. Od vstupu do Európskej únie v roku 2004 Poľsko takmer nezažilo recesiu, a to ani počas globálnej finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009. Jedinou výnimkou je krátka „pandemická“ epizóda v prvej polovici roka 2020.
Počas dvoch dekád v Únii poľská ekonomika rástla v priemere o takmer štyri percentá ročne.
„Pozoruhodný vzostup Poľska“ hlásala titulná strana magazínu The Economist koncom mája. Poliaci dobehli v priemernej výške miezd už aj Čechov, a v kúpnej sile ich už predbehli. V hrubom domácom produkte na hlavu zasa v podstate dobehli Slovensko.
Varšava ako metropola
Plody rýchleho ekonomického rastu naprieč Poľskom jasne vidieť. Varšavská silueta obsahuje o poznanie viac mrakodrapov ako pražská, vrátane obrieho, viac ako 230 metrov vysokého komplexu Varso – najvyššej európskej budovy okrem Ruska, ktorú staval HB Reavis slovenského miliardára Ivana Chrenka.
Zvyšok krajiny je pokrytý sieťou moderných ciest, postavených vďaka peniazom z Európskej únie, a nespočetným množstvom nových domov a bytov.
Varso Tower, najvyššia budova EÚ, ktorú postavil HB Reavis vo Varšave. Foto HB Reavis
Českí developeri sú Poľskom očarení už niekoľko rokov. Severným susedom závidia výrazne nižšiu mieru regulácie a rýchlejšie povoľovanie stavieb ako v Česku. „Asi je to najjednoduchšie v Poľsku,“ povedal vlani českému Forbesu Milan Kratina, polovičný vlastník holdingu Accolade – miliardového hráča na trhu s priemyselnými nehnuteľnosťami.
Reagoval na otázku, kde sa Accoladu najlepšie investuje do výstavby. Podobne znejú mnohé hlasy z českého realitného biznisu. Najvýraznejším ukazovateľom poľského stavebného boomu sú tamojšie diaľnice a rýchlostné cesty.
Päťtisíc kilometrov diaľnic
Zo zhruba 600 kilometrov v roku 2000 je po štvrťstoročí sieť viac ako 5 200 kilometrov. V roku 2011 Poliaci naliali do výstavby diaľnic rekordných osem miliárd eur, prevažne kvôli organizovaniu futbalových majstrovstiev sveta rok nato.
Marcin Jozwiak
Čiastočne je za tým zákon z roku 2003, ktorý výrazne zjednodušil stavebné konanie pri veľkých infraštruktúrnych projektoch. Umožnil totiž rozhodnúť o vyvlastnení pozemkov bez stanovenia ceny, respektíve výšky odškodnenia.
Nie sú to však len diaľnice. Poľsko stavia aj nový hlboký prístav v meste Svinoústie na pobreží Baltského mora. „Do roku 2030 by sme mali strojnásobiť objem nákladu odbaveného v poľských prístavoch,“ povedal vo februári poľský premiér Donald Tusk.
Jeho vláda má v pláne aj investície za zhruba 43 miliárd eur do poľskej železničnej siete a 150 miliárd do energetickej transformácie.
Okrem toho Poľsko láka obrovské zahraničné korporácie, ako je Meta a Netflix, ktoré si tu zriadili východoeurópske centrály.
Len v posledných mesiacoch boli oznámené plány na rozšírenie poľskej továrne francúzskeho výrobcu vlakov Alstom za 115 miliónov eur, rozšírenie poľských datacentier Microsoftu za 700 miliónov dolárov alebo výstavby novej továrne na batérie Ascend Elements za 1,25 miliardy dolárov.
Ďalšia poľská „success story“ sa momentálne píše na burze. Európske akcie všeobecne tento rok vykazujú silný výkon, aj vďaka chaosu za oceánom, ale Varšava aj tu zohráva výsostnú úlohu.
Akcie vo Varšave
Hlavný poľský index WIG sa už tento rok posilnil o úctyhodných 33,04 percenta, čo z neho spoločne so slovinským a chorvátskym indexom robí európskych aj svetových premiantov. Hlavný americký index S&P 500 sa v rovnakom čase posilnil o 8,62 percenta.
V rokoch 2010 až 2020 ceny poľských akcií prakticky stagnovali. Počas pandemickej krízy a roku 2022 sa prepadli rovnako ako akcie v zahraničí. V roku 2023 však vyhrala voľby Tuskova koalícia a odstavila od moci dovtedy vládnucu stranu Právo a spravodlivosť.
Súčasná poľská vláda sa investorom páči oveľa viac ako PiS, ktorá okrem iného dosadila na čelo tamojšej centrálnej banky Adama Glapińského. Glapiński má veľmi úzke väzby na PiS a v roku 2023 čelil kritike, že počas predvolebnej kampane centrálna banka znížila úrokové sadzby napriek desaťpercentnej inflácii.
Deregulácie na plný plyn
Terajší kabinet sa investorom páči aj vďaka snahe výrazne deregulovať podnikateľské prostredie. Od februára funguje špeciálna komisia zložená z podnikateľov a ďalších expertov, ktorá vláde predkladá návrhy, aké nariadenia by sa dalo škrtnúť.
„Sme prekvapení, že do konca apríla prijali 62 percent našich návrhov, ktoré posúvajú ďalej. To je takmer dvakrát toľko, ako sme predpokladali,“ povedal nedávno českým Hospodárskym novinám Wojciech Kostrzewa z vedenia komisie.
Od februára stál na čele komisie vystupujúcej pod názvom Inicjatywa SprawdzaMY poľský miliardár Rafal Brzoska. V júli sa však stiahol a vrátil sa plne k riadeniu svojho biznisu – „poľskej Zásielkovne“ InPost. Komisia však pracuje ďalej, teraz pod vedením ministra bez rezortu Macieja Bereka.
Unsplash Dawid Zawila
250 miliárd eur z eurofondov
Impozantný poľský ekonomický zázrak má svoju cenu. Vyjadrenú napríklad obrovským objemom eurofondov, ktoré Poľsko od vstupu do Únie vyčerpalo. Súhrnná suma dosahuje zhruba 250 miliárd eur, čo z Poľska robí vôbec najväčšieho príjemcu fondov v Európskej únii.
Nová vláda navyše uvoľnila zhruba 21 miliárd eur covidovej hospodárskej pomoci z Európskej únie, ktoré Únia Poľsku blokovala z dôvodu zasahovania PiS do tamojších súdnych sporov.
V posledných rokoch je za zázrakom aj štedrá rozpočtová politika. Poľsko od roku 2021 opakovalo rozpočtové deficity až k siedmim percentám HDP, čo verejný dlh zvýšilo z 53 percent na 65 percent v budúcom roku. V celoeurópskom kontexte ide napriek tomu stále o celkom slušné číslo.
Štyri percentá HDP na armádu
Do kategórie ťažkých diplomatických váh na súčasnej európskej scéne však Poľsko nedostal jeho ekonomický zázrak. Ale fakt, že jeho plody z veľkej časti mieria do výdavkov na obranu.
Poľsko je dnes najdôležitejším členom východného krídla NATO. Vlani krajina naliala do armády 4,12 percenta HDP, čo je najviac zo všetkých členov Aliancie.
Doteraz veľká časť išla na dovoz zbraní a munície na náhradu vojenskej pomoci, ktorú Poľsko poslalo na Ukrajinu po ruskej invázii. Dopĺňanie skladov však čoskoro prejde do rozširovania celkových zásob. Poľsko zároveň rozširuje zbrojársku výrobu a údržbárske kapacity.
Štvrtý veľký hráč
Výrazne nad dvojpercentný cieľ NATO Poľsko míňa už od roku 2023. V čase, keď je americká angažovanosť v bezpečnosti Európy na ústupe, sa krajina stala jedným z najvýznamnejších európskych bezpečnostných aktérov, hlboko zapojeným do formovania európskej obrannej politiky.
Poľsko je totiž jedným z mála európskych štátov, ktoré bez pomoci USA majú prostriedky na to, aby čelili Rusku na bojisku. Podľa posledných odhadov NATO z minulého roka disponuje poľská armáda viac ako 216-tisíc aktívnymi vojakmi, čo z nej robí najväčšiu armádu v Európe.
Unsplash Daniel Silva
Skupine krajín kľúčovej pre súčasnú európsku bezpečnosť sa teraz hovorí štyria mušketieri: k doterajšej trojici Británia, Francúzsko a Nemecko sa pripojilo Poľsko.
Krajina plánuje vybudovať až polmiliónovú armádu a do budúcnosti počíta s vedúcou rolou v európskej obranyschopnosti. Nutnosť zbrojiť pre ruskú hrozbu je jednou z mála vecí, na ktorej sa súčasná poľská vláda s opozíciou z PiS aj väčšinou poľskej populácie jednoznačne zhodne.
Autor článku je Marek Tomanka, redaktor Forbes Česko.
