Nový rok nám prirodzene ponúka nový začiatok. Nech to pre nás znamená čokoľvek: zdravšie sa stravovať, viac sa o seba starať, efektívnejšie hospodáriť s peniazmi, viac investovať, venovať viac času rodine a priateľom. To by bolo krásne, keby nové začiatky neboli celé jedna veľká ilúzia.
Napriek tomu, že všetky horeuvedené predsavzatia sú na začiatku nového roka lákavé, úprimne, vyrušuje ma na nich predstava, že potrebujeme akúsi pomyselnú hrubú čiaru za svojím „starým ja“, aby sme sa dokázali odhodlať na čosi, čo je pre nás prospešné.
Nefunkčné hrubé čiary
Naše predchádzajúce pokusy, pri ktorých sme hoci aj neuspeli, nadobúdajú vo svetle nového roka celkom nový význam. Sú bájnym odrazovým mostíkom, pri ktorom si povieme: „Ale teraz už naozaj…“
Je to akési magické myslenie, ktoré nás vedie k presvedčeniu, že vďaka takzvanému novému začiatku budeme v našom snažení tentoraz úspešní.
Hrubé čiary ale nefungujú. Nech sa odhodláme na čokoľvek, stojíme na stupienku, ktorý je vytvorený z našich predchádzajúcich rozhodnutí. A to, či nás k našim cieľom približujú, alebo vzďalujú, je už druhá viac.
Platí však, že pokiaľ sme počas roka zainvestovali trocha energie, času a úsilia do ktorejkoľvek z oblastí, v ktorej sa chceme zlepšiť, tak nezačíname od nuly. Pokračujeme v tom, čo sme už započali, iba tomu dávame práve teraz prioritu.
A to si zaslúži náš rešpekt. Rozoznať, čo je pre nás prospešné, a uprednostniť to vo svete, kde sa denne o našu pozornosť hlásia desiatky iných možností, je samo o sebe úspechom.
Koniec zbytočnému tlaku
Asi ste už vytušili, že nemám v láske novoročné predsavzatia. Možno ich vopred odsudzujem na neúspech, ale ešte viac mi prekáža nástojčivosť, s akou sa zmena musí udiať „naraz“ a „hneď“. A s akou vervou sa ľudia hádžu v ústrety novému „vytúženému ja“.
Toto nastavenie vzbudzuje zbytočný tlak, pretože ak to nevyjde ani tentokrát, čo to hovorí o nás?
Že sme zlyhali? Že môžeme ďalších dvanásť mesiacov rezignovať na snahu žiť bližšie našim predstavám? Že na to, aby sme to skúsili znova, a posunuli sa o niekoľko krokov vpred, potrebujeme ďalšiu deliaciu čiaru, ktorá nás odštartuje?
Ak na niečom naozaj záleží v snahe o zmenu, tak to nie je rýchlosť, s akou sa k predsavzatiu priľneme, ani sila, s ktorou naň zapôsobíme.
Je to konzistentnosť a vytrvalosť. Dennodenné myšacie kroky na ceste k nášmu cieľu, ktorými sa počas roka pretmolíme, až kým z nich nebudú kilometre.
Malé zmeny, veľké výsledky
Čím menšie zmeny sa rozhodneme zaviesť, tým lepšie. Je tak väčšia šanca, že pri nich zotrváme.
Mám známeho, ktorý sa už niekoľkokrát odhodlal zhodiť nadbytočné kilá, ale nikdy nie s dlhodobou úspešnosťou. Až kým si nezačal počítať kalórie všetkých jedál a neprišiel na to, že keď pri štyroch kávach denne (áno, to je veľa) vynechá dve lyžičky cukru, ktoré si dovtedy dával, a nahradí ich umelým sladidlom, ušetrí takmer 200 kalórií. To je celé jedno jedlo.
Nezačal cvičiť, ako sa odhodlával, ani úplne neprestal s obľubou nezdravých jedál, ale toto nastavenie viedlo k ďalším zmenám. Namiesto plnotučného mlieka začal piť nízkotučné, čokoládové jogurty nahradil bielymi, večerné sedenie pri televízore nahradil krátkymi prechádzkami so psom. Vo výsledku schudol vyše 15 kíl.
Nepatrná zmena sa u neho diala počas niekoľkých mesiacov, odštartovala sa pred letom a vyvrcholila tesne pred začiatkom vianočných sviatkov.
Žiadna hrubá čiara, ale kozmetické zmeny, ktoré aplikoval do svojho zaužívaného fungovania, ho priviedli tam, kde sa chcel dostať, a kde ho žiadne drastické opatrenia ako hladovky predtým nedostali.
Iný príklad: posledné štyri roky som si zakaždým hovorila, že od Nového roka už začnem šoférovať. Neúspešne: blok v mojej hlave bol väčší ako túžba po väčšej slobode.
Zmena nastala dva mesiace pred Vianocami, keď som jedného dňa vyzvala manžela, aby ma pustil k volantu, pretože „dnes idem ja“.
Bola to krátka a neveľmi významná cesta, ktorá by nestála za slovo, ak by nebola prvá z mnohých. Odvtedy som každý deň sadla do auta aspoň na pár minút, neustále predlžovala trasy, zvyšovala rýchlosť (v rámci zákonných limitov) a rozširovala svoju nekomfortnú zónu.
Ak som sa za posledný rok niečo naučila, tak že na zmenu treba dozrieť. Musia byť na to nastavené vonkajšie podmienky, ale musíme byť aj vnútorne pripravení zmenu učiniť.
A najlepším predpokladom pre vytúženú zmenu nie je hrubá čiara, ktorá nás odštartuje, ale „tempomat“, ktorý si nastavíme my sami. Byť konzistentní a vytrvalí v našej snahe.
Platí to pri všetkom: pri snahe tráviť viac času s rodinou, pri pravidelnom cvičení či meditovaní, pri návrate k starým koníčkom alebo budovaní nových zvykov. Pri postupnej zmene firemnej kultúry alebo transformácii celého biznisu.
Iba súčet malých krokov nás dovedie k tomu, po čom túžime, pričom na každom jednom kroku záleží. Nie na tom, či ho urobíme dnes, alebo zajtra, ale na tom, či ho urobíme zas a znova.
Prajem Vám veľa šťastných krokov smerom, ktorý vás dovedie k životu podľa vašich predstáv.
A pokojne pomalým a vychádzkovým tempom.
Tak, aby ste si stihli vychutnávať výhľad.
