Podľa niektorých odhadov mohlo o svoje peniaze prísť až 30-tisíc ľudí. Na poškodených môžu striehnuť podvodníci opäť.
Kombinácia podozrivo vysokého výnosu a dobre zahraná ilúzia skutočnej firmy lákajú stále. Takmer presne na výročie pádu nebankoviek upozornila Národná banka Slovenska na platformu, ktorá ponúka investovanie do kryptomien bez príslušného oprávnenia na vykonávanie činnosti.
Aktivity firmy naznačovali, že ide o pyramídovú schému. V rámci predajných akcií po regiónoch sľubovali predajcovia, že z 20-tisíc urobia za rok až šesť miliónov eur. Aktuálne sú už stránky spoločnosti vypnuté a klienti nahnevaní.
Predajcovia platformy LWEX hýrili na uniknutých videách nezdravým sebavedomím. „Tím narástol o 12-tisíc percent len za 30 dní. Prví lídri už zarábajú denne to, čo iní mesačne. Teraz je čas pomôcť ďalším ľuďom. Toto nie je len biznis, toto je nádej pre celú generáciu. Je to o vytváraní príležitostí, ktoré zostanú,“ tvrdí jeden z predajcov na uniknutej nahrávke, ktorú si zdieľajú poškodení klienti na sociálnych sieťach.
Firma však zrejme zostane už len v negatívnych registroch a trpkých spomienkach zákazníkov. Potom, ako platforma LWEX pokračovala bez príslušného oprávnenia, ju NBS zaradila do medzinárodného registra nevyhovujúcich subjektov. Faktom však, že stránka firmy už nefunguje a klienti majú problém dostať sa k svojim peniazom.
Portálu Finsider to potvrdilo viacero nahnevaných klientov. Podľa odhadov tohto média môže byť poškodených až 30-tisíc ľudí. Tí sa začínajú zoskupovať na sociálnych sieťach.
Vo Facebookovej skupine Krypto Podvody administrátor vystupujúci pod menom Zase Pavlíček v utorok 1. júla napísal: „Bol som na polícii a poskytol som im materiály na všetky osoby záujmu. Na vrchu pyramídy nie je jeden ‚Tono‘, ale celá skupinka starých aj nových ponzikamarátov, ktorá už pred tým v nejednom podvode bola (Astra), ale teraz to chceli rozbehnúť pekne od začiatku.“
Trest verzus odškodnenie
V skupine sú aj fotky a videá ľudí stojacich za platformou LWEX. Policajné prezídium nám napísalo, že zbor sa zaoberá každým podozrením z protiprávneho konania vrátane podvodov v sektore kryptomien, ako sú Ponziho schémy či neoprávnené podnikanie.
„Všetky podobné prípady sú predmetom dôkladného preverovania a v prípade zistenia trestnej činnosti je vedené príslušné trestné stíhanie,“ zdôraznila polícia.
Keby sa potvrdili podozrenia, ani odsúdenie prípadných páchateľov nemusí znamenať, že sa poškodeným vrátia peniaze. K úsporám sa nevedeli dostať ani klienti nebankoviek či skrachovanej poisťovne Rapid.
Priveľa podvodníkov
Pre zákazníka je dôležité varovanie, že firma nemá oprávnenie. Od nového roka je potrebná licencia NBS alebo inej centrálnej banky v Európe aj na kryptomeny. Zároveň platí výnimka, že do decembra tohto roka stačí, aby mal subjekt príslušnú viazanú živnosť.
Okrem nereálneho úroku bol podozrivý znak aj to, že platforma prijímala iba kryptomeny. Dôvodom bolo zrejme ťažšie vystopovanie. Svojim klientom preto odporúčala zameniť si bežné peniaze prostredníctvom iných platforiem. Medzi odporúčanými sa objavilo aj Wexo. To ihneď vyplo pozývacie linky, ktoré sporná spoločnosť uvádza vo svojich manuáloch.
„Naša platforma zaregistrovala viaceré transakcie, pri ktorých používatelia nakupovali kryptomeny prostredníctvom Wexo, najmä tether, a následne ich odosielali priamo na LWEX,“ uviedol pre Forbes ešte vo februári Chief Product Officer Wexo Martin Kuchár. „Preto sa obaváme toho, že ľudia nevedomky podporujú systém, ktorý môže viesť k stratám ich finančných prostriedkov,“ dodal vtedy Kuchár.
Špecifikum podobných schém je, že nie každý je typická naivná obeť. Časť ľudí vie, že ide o podfuk, ale dúfa, že sa im podarí zarobiť na úvodnej fáze, keď podvodníci vyplácajú prvých zákazníkov z peňazí ďalších klientov. Podobná situácia bola aj v prípade Horizontu.
Osobne verzus online
LWEX je špecifický tým, že ho predávali živí ľudia počas výjazdov v regiónoch, čo trocha pripomínalo takzvaných „šmejdov“ zo známeho dokumentárneho filmu. Podvodníci sa dnes často usilujú o peniaze najmä v internetovom prostredí.
Aj sociálne siete zobrazujú mnoho reklám, kde autori zneužívajú známe osobnosti. Vďaka umelej inteligencii im vkladajú do úst vymyslené vety o tom, aké zázračné zhodnotenie garantuje napríklad vláda.
Takto sa objavilo podvodné video, kde konkrétny politik oznamoval „výhodnú investičnú príležitosť“ či „nový program podpory dôchodcov“. A to všetko „bez akéhokoľvek rizika“. Samozrejme, v skutočnosti vymámia od naivnejších ľudí peniaze, často dokonca celoživotné úspory.
Podobné nahrávky je zložitejšie nahlasovať. Absurdné je, že keď sme si video rozklikli, aby sme sa bližšie pozreli na podstatu podfuku, algoritmus vyhodnotil, že máme o podobné videá záujem a začal nám ich ponúkať v širšom meradle. Pritom nahrávky sme nahlasovali ako podvod.
Podvody na druhú
Cynická bodka za videami bola kampaň podvodníkov, keď sa vydávali za právnikov, ktorí sa chystajú poškodeným pomôcť. V príspevkov začali oslovovať ľudí, ktorých „okradol bezohľadný maklér alebo podvodník s kryptomenami“.
Ponúkali im dokonca „vrátanie peňazí do 48 hodín“. Zastrešovali sa pritom nielen vymyslenými, ale aj skutočnými autoritami. Takto zneužili aj meno Slovenskej advokátskej komory.
Práva Slovenská advokátska komora v apríli pre Forbes uviedla, že okrem samotného podvodu vníma veľmi kriticky aj nízku možnosť účinnej ochrany práv v komunikácii s prevádzkovateľom Facebooku – Meta Platforms.
„Doterajšie štandardné pokusy nahlásiť túto stránku neboli úspešné, respektíve nedostali sme žiadnu odpoveď,“ posťažovala sa komora.
Konkrétne tento falošný profil už dnes nemožno nájsť, no podvodníci prichádzajú s novými nápadmi. Pomáhajú si pritom aj umelou inteligenciou. Tá však môže pomôcť aj klientovi.
Pri otázke, čo si myslí o konkrétnej „ponuke“, ktorú stačí AI modelu priložiť ako printscreen, dokáže s veľkou pravdepodobnosťou upozorniť, že môže ísť o podvod a treba byť opatrný.
Logicky by to dokázali aj roboty spracúvajúce prijímajúce reklamy pre sociálne siete. Fakt, že podobné podvodné kampane pravidelne prechádzajú, naznačuje benevolentný prístup manažmentu sociálnych sietí. Pre bežných ľudí je to ďalší dôvod neveriť ani obľúbenému politikovi, ktorý sľubuje peniaze zadarmo.