Že by sa na premiére v našich končinách hollywoodskemu blockbusteru tlieskalo, sa už veľmi dlho nestalo. Posledná šanca s Ryanom Goslingom mieri na to, aby bol crowdpleaserom minimálne na úrovni populárneho Marťana s Mattom Damonom. Kto by povedal, že od pestovania zemiakov z exkrementov bude k záchrane sveta tak blízko?
V obrovskej vesmírnej lodi sa prebudí muž, aby zistil, že zvyšok posádky je mŕtvy a on je v mohutnom korábe úplne sám. Planéte Zem hrozí zánik, ktorému môže zabrániť iba cesta ďaleko za hranice slnečnej sústavy. A po stretnutí s tvorom z inej planéty je najprv potrebné nájsť spôsob komunikácie. Pripomína vám to niečo?
Úplne nečakane dôjde aj na karaoke z nemeckej komédie Toni Erdmann, ktoré si tu opäť strihne herečka Sandra Hüller, tentoraz v úlohe šéfky tajného vládneho programu, ktorý Goslinga vysiela do vesmíru. Takzvané „astrofágy“ totiž požierajú všetky hviezdy vrátane nášho Slnka, a tak je potrebné vydať sa k tej jedinej, ktorá je voči takejto skaze imúnna. Lístok je však jednosmerný.
Žiadne klaustrofobické strašenie, environmentálnu, žiaľ, ani rodinnú drámu nečakajte. Posledná šanca od režisérov animovaného LEGO príbehu Phila Lorda a Christophera Millera mieri skôr na ľahký crowdpleaser, ktorý síce plátno IMAXu zaplní majestátnymi obrazmi vesmírnych pohrebov nad farebnými hmlovinami, no cez všetky tie svetelné roky chce byť predovšetkým svižnou buddy komédiou.
Veď je Gosling na lodi sám, poviete si. No, tvorcovia trochu nešťastne v traileroch prezradili, že umierajúce hviezdy netrápia len ľudskú civilizáciu. Zástupca ľudstva sa tak stretne so svojím mimozemským náprotivkom, akousi pavúkovitou bytosťou, ktorá čelí podobným problémom a stojí nad podobne mŕtvymi spolucestujúcimi. A to už môže byť začiatok jedného pekného priateľstva.
Rozdielne reality
O povahe filmu asi nevypovedá nič viac než rýchlosť, s akou sa títo dvaja samorasti zblížia. Iní filmári – pozeráme napríklad na teba, Denis Villeneuve – by možno aspoň chvíľu rozvíjali úvahy o rozdielnom chápaní reality dvoch úplne odlišných druhov, Posledná šanca však za tri minúty vytiahne slovníček, podľa ktorého sa môže okamžite vtipkovať o Meryl Streep aj fistingu.
Môže to znieť ako výčitka, no producentmi často obsadzovaný Ryan Gosling sa v tomto koncepte nečakane našiel. Nemusí byť úplný šašo ako v Barbie, čo mu celkom nesedí, ani sa úplne ponoriť do pochmúrnej vážnosti Blade Runnera 2049, kde síce funguje, ale neprekvapí. A zároveň sa nemusí tváriť, že nejde o bláznivý projekt, ktorý určite nerobí pre peniaze – áno, narážame na akčný thriller z Rudolfina.
Film ukazuje, že Goslingovi najviac sedí poloha sebaironického Matta Damona, ktorý sa pred niekoľkými rokmi pod taktovkou Ridleyho Scotta musel dostať vlastnými silami z červenej planéty vo filme Marťan.
Predlohu preň napísal Andy Weir, ktorého pôvodný nápad stojí aj za Poslednou šancou, takže podobný tón oboch filmov nie je náhodný. Tentoraz je však biológie, astrofyziky a matematiky napriek všetkému intergalaktickému doťahovaniu menej.
Veľkolepou stopäťdesiatminútovou stopážou sa Posledná šanca hlási skôr k porovnaniu so spomínaným Interstellarom – na to však nemá, aj pre menej precízne dramaturgické voľby, ktoré Goslingovi doprajú flashbacky zo Zeme, kde bojuje s nízkym sebavedomím. Naozaj? Veď sme ho pred chvíľou videli, ako si zloží helmu zo skafandra. V tmavom tuneli. Pred kamenným pavúkom.
Text pôvodne vyšiel v českom vydaní magazínu Forbes, jeho autorom je Jan Škoda.
