Bojnický zámok má od júla tohto roka nové vedenie. Riaditeľom sa stal Mikuláš Letavay, ktorý na zámku pracuje už takmer 36 rokov. Jeho vízia je vrátiť zámok do obdobia pred pandémiou a obnoviť možnosť prenájmu.
Zámok v Bojniciach navštívi ročne takmer 200-tisíc ľudí. Má dlhodobo jedny z najvyšších tržieb spomedzi všetkých múzeí pod Slovenským národným múzeom a vyberá státisíce eur na vstupnom. Z čoho sa skladá jeho príjem a koľko miliónov eur stojí jeho ročná prevádzka?
Riaditeľ Bojnického zámku Mikuláš Letavay vníma zámok ako maják cestovného ruchu na hornej Nitre a rád by ním pomohol aj ostatným v regióne.
„Musíme poskytnúť návštevníkovi kompletný program, nielen návštevu zámku na poldňa. Náš región je odsúdený žiť z turistického ruchu, preto to treba vnímať spôsobom, že návštevník u nás nenechá peniaze len na vstupnom, ale niekde musí jesť, bývať a pôjde aj na iné miesta. Namiesto desiatich eur z neho budeme mať sto,“ hovorí v rozhovore Letavay.
Pred pár dňami ste sa stali riaditeľom Bojnického zámku. Mali by Pálffyovci radosť?
To neviem, je to trochu zložitejšie. V čase, keď Pálffy vlastnil Bojnický zámok, boli úplne iné podmienky a iné súvislosti. Ako posledný feudálny majiteľ mal podstatne viac zdrojov aj právomocí. My sme štátna príspevková organizácia a sme zviazaní viacerými zákonmi.
Za Pálffyho by sa vám riadilo zámok lepšie?
Ani to by som si netrúfol povedať. Pálffy bol dosť rázny a svojský človek s jasnými predstavami. Keď som si pozeral archívne stavebné projekty, tak prvé kolá boli husto popísané jeho rukou. Síce mal architekta, ale výrazným spôsobom do toho zasahoval, pretože zrejme mal pre to cit. Spolupráca s ním nemusela byť jednoduchá.
Múzeum s najvyššími tržbami
Zámok ste mali možnosť dočasne riadiť v roku 2021, keď skončil vo funkcii jeho dlhoročný riaditeľ Ján Papco a ešte nebol známy nástupca. Nezvažovali ste zapojiť sa do výberového konania na nového riaditeľa už vtedy?
Nie. Už dvakrát bolo výberové konanie, do ktorého som sa neprihlásil, pretože si myslím, že by to mal byť človek, ktorý je mladší a má pred sebou perspektívu aspoň 20 rokov. Ja mám 61 rokov, čo je už dosť.
Aspoň to skúsim a možno vychovám mladšieho človeka, ktorý by v tom mohol pokračovať. Pomohli tomu hlavne kolegovia, že som sa prihlásil. A čo čert nechcel, vyhral som. Skutočnosť je taká, že nie je z čoho vyberať. Prihlasujú sa ľudia, ktorí nemajú predstavu o tom, čo je to múzeum.
Čo to znamená?
Keď sa raz niekto uchádza o funkciu riaditeľa inštitúcie, mal by vedieť, čo je to múzeum, ako je financované aj aké sú možnosti, povinnosti a podobne.
Mal by to predsa prečistiť filter v podobe základných požiadaviek, ktoré sa vo výberovom konaní nachádzajú, nie?
Niektorí uchádzači nemajú ani základnú sebareflexiu.
Inzerát požadoval znalosť právnych predpisov z oblasti ochrany kultúrneho dedičstva, prax v riadiacej pozícii najmenej tri roky a rovnako najmenej tri roky práce v múzeu alebo v inej kultúrnej, vedeckej alebo univerzitnej inštitúcii, prípadne v oblasti cestovného ruchu. Nie sú to jasné K.O. kritériá?
Viete, niekto vám napíše, že pracoval v eseročke a riadil desiatich ľudí, ale eseročku nenájdete a neviete si to overiť. Potom z debát s nimi uvidíte, že tí ľudia netušia, do čoho idú. Tí, čo vedia, do toho nechcú ísť a tlačia sa tam tí, ktorí nevedia, o čom je reč.
Vaše múzeum má dlhodobo jedny z najvyšších tržieb spomedzi múzeí pod Slovenským národným múzeom a vyberá státisíce eur na vstupnom. Z čoho sa skladá príjem zámku?
Drvivá väčšina je vstupné. Vychádza to zhruba na 77 percent vlastných príjmov, ktoré tvoria tržby, prenájmy a predaj suvenírov. Zvyšok je štátny príspevok. Je vo výške zhruba 500-tisíc eur ročne, pričom vlastné príjmy sme mali v roku 2023 okolo 1,65 milióna eur. Minulý rok prišlo 173-tisíc návštevníkov.
Čo všetko sa dá na zámku prenajať a za koľko?
Boli obdobia, kedy prenájmy fungovali lepšie. Prenajímali sme Zlatú sálu, Huňadyho sálu, apartmán, priekopu a príležitostne aj nádvorie. Keď mali filmári záujem, tak aj celý zámok. V roku 2017 sa však časť prenájmov zrušila s tým, že v Huňadyho sále a apartmáne vznikli expozície a vedie tadiaľ prehliadková trasa.
Podľa cenníka z roku 2015 zverejneného na webstránke Slovenského národného múzea stál prenájom Zlatej sály na svadobný obrad 337 eur a priekopa na jedno kultúrno-spoločenské podujatie v trvaní do 24 hodín 1 250 eur. Boli to dostatočne vysoké ceny?
Prenájom priestorov je jeden zo zdrojov zvyšovania príjmov kultúrnych inštitúcií, ale aktuálne sa u nás toho veľa prenajať nedá.
Prečo?
Žijeme v 21. storočí a všetko má svoje normy aj parametre, preto by bolo treba mať na to vybavenie aj zázemie. Dnes sa už nedá prenajať Huňadyho sálu pre 150 ľudí tak, ako kedysi. Keď už si niekto zaplatí takú slušnú sumu a ide na zámok, tak by to malo mať úroveň nielen prostredím, ale aj službami.
Bolo by k tomu treba urobiť relatívne dosť veľké zásahy zo stavebného pohľadu aj z hľadiska historického významu miestností. Nie je to nemožné, ale chcelo by to hlbšiu debatu s pamiatkarmi, čo a do akej miery je ešte prípustné, lebo niektoré stavebné zásahy by boli trvalé. Napríklad by bolo treba spraviť kúrenie, zateplenie, sociálne zariadenia, kuchyňu, salóniky i šatne.
Čo znamená slušná suma? Zaplatiť 337 eur za svadobný obrad v Zlatej sále mi veľa nepríde. Koľko by to stálo dnes?
Okolo 420 až 450 eur za pol hodinu. Je to relatívne, ale aj keď ide o takú udalosť ako je sobáš, nie je to málo.
Máte odhad, na koľko by vyšla potrebná rekonštrukcia, aby ste opäť mohli ponúkať prenájmy?
Zvlášť na Huňadyho sálu nie, ale máme odhad na generálnu obnovu zámku, ktorý sme robili pred tromi až štyrmi rokmi. Prišli sme na to, že by bolo treba 55 miliónov eur, aby sa dal zámok trošku do poriadku. Teraz by to už mohlo byť viac a keďže by to celé trvalo okolo desať rokov, ceny by sa menili aj priebežne.
Nutná rekonštrukcia
Čo by sa za to na zámku prerobilo?
Ako silueta vyzerá zámok rozprávkovo, ale keď sa naň pozriete bližšie, tak je všade nejaký stavebný problém. Preteká terasa, treba prerobiť inštalácie, niekde už treba skontrolovať aj statiku, vymeniť okná, urobiť povrchové úpravy, rozsýpajú sa podlahy, treba komplexne opraviť kaplnku a v záhradnom dome chceme postaviť depozity, aby sme zbierkové predmety mali uložené tak, ako by mali byť.
Je to veľký objekt a treba toho opraviť veľa. Od 70. rokov, kedy sa prvýkrát oznámilo, že zámok by potreboval generálnu rekonštrukciu, sa prestala robiť systematická väčšia údržba, čo je na tom objekte poznať.
Je reálne získať 55 miliónov eur?
Predstavu na celkovú obnovu objektu sme znížili, respektíve rozdelili na etapy. Prvú etapu, ktorá by sa dala stihnúť do roka 2028, sme odhadli na 20 až 22 miliónov eur. Chceli by sme zrekonštruovať kaplnku a budovu bývalej Zámockej reštaurácie, pretože keby sa vo väčšom začal rekonštruovať zámok, potrebovali by sme mať náhradné priestory.
Ďalej by sme za to urobili záhradný dom, kde by bol archív, knižnica a depozity, aké majú byť, teda s klimatizáciou a technológiou. Dnes taký máme len jeden. Okrem toho by sme opravili múry, opevnenia, rybník a ďalšie drobnosti.
Koľko stojí ročná prevádzka zámku?
Ročne minieme zhruba 2,1 milióna eur, v čom je zahrnuté všetko, vrátane platov zamestnancov, energií, ochrany objektu či správy parku, ale bolo by treba toho robiť viac, dôslednejšie i lepšie. Veľa vecí nerobíme, lebo nemáme peniaze. Napríklad starostlivosť o park. Je to zarastené a chalani nestíhajú, ale nedá sa robiť viac.
Ideme do veľmi ťažkého obdobia, všade sa hovorí o šetrení a znižovaní stavov, ale my si už nevieme predstaviť šetriť. Technicky to nie je problém, ale nebude sa kosiť park a bude menej lektorov aj dozorov, čo sa odrazí na službách návštevníkov a následne aj na tržbách.
Dokážete si niečo odkladať a priebežne sporiť?
V roku 2006 sme si povedali, že zámok je v takom zlom stave, že s tým musíme niečo urobiť. Opravovali sme aspoň omietky, ktoré začali ľuďom padať na hlavu, aby sme predišli tomu, že zámok sa bude musieť zatvoriť.
Každý rok sme odložili 200- až 300-tisíc eur a postupne sme investovali. Dodnes sme minuli zhruba 3,5 milióna eur z vlastných zdrojov. Vnímame to ako našu povinnosť vložiť späť do zámku nejakú časť peňazí, aby sme nahradili to, čo opotrebujeme organizovaním väčších podujatí ako strašidlá či rozprávky.
S tými informáciami, ktoré za 36 rokov práce na zámku máte, nebol to samovražedný počin ísť robiť riaditeľa?
Možno aj bol. Má to svoje výhody aj nevýhody, preto som sa do toho až tak veľmi netlačil.
Stihlo vás už niečo v pozícii riaditeľa prekvapiť?
Vedel som, do čoho idem. Síce sa voláme múzeum, ale väčšia časť práce nesúvisí s múzeom. Keďže sa v Bojniciach nachádzame tam, kde sa nachádzame, križuje sa tu strašne veľa iných záujmov. Napríklad sme na príjazdovú cestu museli dať nezmyselné stĺpiky, lebo každý ignoruje značenie a autá tu bŕkali krížom-krážom.
Je to pešia zóna a návštevníci sa chodili sťažovať na dopravný inšpektorát, že deti majú problém odskakovať pred autami. Nikto tu nič nerešpektuje a každý vidí len svoje záujmy. Nakoniec viac času venujete riešeniu problémov ako čistej múzejnej robote.
No prosím. Napokon netreba mať ani veľké skúsenosti s prácou v múzeu.
Ale treba. Sme súčasťou Slovenského národného múzea ako vrcholnej múzejnej inštitúcie na Slovensku a máme štatút vedeckého pracoviska. Bojnický zámok je majákom cestovného ruchu na hornej Nitre.
Aké s ním máte plány?
Je to celkom jednoduché. Nedajú sa tu robiť žiadne extra novoty.
Digitálna doba na zámku
Naozaj nie? Váš predchodca chcel do zámku priniesť virtuálne prehliadky a digitálnu prezentáciu kultúry.
To áno, lenže je otázka, či tie novoty išli správnym smerom. Skôr by som povedal, že nie. Ja by som chcel zámok vrátiť do obdobia pred pandémiou, počas ktorého bol desiatky rokov lídrom v návštevnosti aj animovaných programov. Múzeum je prudko konzervatívna záležitosť. Má šíriť a propagovať históriu a kultúru, ale treba to robiť s mierou. Takže s efektami súhlasím a bolo by zaujímavé niečo doplniť, ale bez toho, aby nám tu svietili veľkoplošné obrazovky a iné novoty.
Do historickej stavby sa to nehodí?
Veľkoplošné obrazovky nie. Dnes je však tých možností viac, ako sú rôzne mappingy či projekcie.
Príkladom môže byť vedľajšie mesto Prievidza, kde vďaka rozšírenej realite ožívajú vonkajšie sgrafitá na sídlisku. Stačí na ne namieriť smartfón s požadovanou aplikáciou, statická ilustrácia sa premení na animáciu a začne hrať hudba.
Takéto niečo nie. Napríklad by sme chceli zabezpečiť, aby pri klasickej prehliadke mal každý návštevník rovnako kvalitný výklad. Dalo by sa to urobiť na báze rozhlasovej hry doplnenej o moderné efekty.
S podobnými formátmi máte skúsenosti. Dlhé roky ste robili festival duchov a strašidiel, konajú sa u vás aj rozprávky. Ktoré podujatie je aktuálne vaše najúspešnejšie?
Určite rozprávky. Je to pozerateľné pre malých, veľkých aj dôchodcov.
Koľko na ne chodí ľudí?
Tento rok prišlo okolo 20-tisíc návštevníkov za desať dní trvania festivalu. Strašidlá boli osem dní a prišlo okolo 11-tisíc ľudí.
Je to veľa či málo?
V prípade strašidiel to bolo málo, lebo si pamätáme aj lepšie čísla. Keď si to spočítate, dostanete sa k tomu, či sa oplatí také podujatie vôbec robiť. Sú s tým spojené zvýšené náklady, ktoré keď odrátate od zisku a porovnáte si to s bežnou návštevnosťou, tak prídete na rovnaké číslo a aktivita je nerentabilná. Zrušiť to však nemôžeme, lebo keď sa tu nebude diať nič, ľudia neprídu. Už to máme vyskúšané, že reklama je veľmi dôležitá.
Mikuláš Letavay
Do Bojnického zámku nastúpil 1. októbra 1988 a najviac rokov strávil v pozícii vedúceho oddelenia údržby a investícií. Riaditeľom sa stal po takmer 36 rokoch a vedie ho od 1. júla 2024. V rokoch 2021 a 2024 šéfoval múzeu dočasne v období zmeny riaditeľov.
Oficiálnu webstránku zámku máte na adrese bojnicecastle.sk, pretože doména bojnickyzamok.sk je obsadená. Vlastní ju prešovská firma Fuel Factory a má ju prázdnu. Skúšali ste ju niekedy kúpiť?
Neviem, či to moji predchodcovia skúšali. Ja som sa do takých vecí neangažoval.
Prečo? Dlhé roky ste na zámku pôsobili ako vedúci oddelenia údržby a investícií. Neprišiel s tým za vami niekto?
Bol som, ale nepamätám si, že by to niekto so mnou riešil. Je to zaujímavé, budeme to musieť asi vyskúšať. Doménu bojnicecastle.sk používame kontinuálne od roku 1998.
Ako Prievidžan vnímam, že zámok nie je už dlhodobo dostatočne osvetlený, na čo sa vášho predchodcu Igora Sochu pýtal aj Denník N. Povedal, že mesto Bojnice neprispieva na osvetlenie zámku a musíte to hradiť sami. Plánujete to riešiť? Ste členom Komisie kultúry a cestovného ruchu mesta Bojnice.
Prvé osvetlenie sa vybudovalo v roku 1993, vtedy dali kúpele zámku 100-tisíc korún. Mesto sa zaviazalo, že bude platiť časť nákladov na elektrickú energiu a my zvyšok. Tak sme to vybudovali a niekoľko rokov to fungovalo. Jedného dňa mesto povedalo, že nebude platiť za elektrinu, dokonca nám odstrihlo aj osvetlenie prístupovej cesty a celého parku, takže znovu sme pri tom, že máme objekt, ktorý je veľmi zaujímavý a chceme ho mať osvetlený, ale nikto nie je ochotný prispieť ani korunu.
Koľko stojí ročná prevádzka osvetlenia a koľko by vyšlo jeho vylepšenie?
Máme štúdiu, že na dostatočné seriózne osvetlenie by bolo treba do 500-tisíc eur. Teraz máme provizórne riešenie, ktoré nás vyjde 20- až 30-tisíc eur ročne. Vieme, že to nie je dobré, lebo niekde je to prepálené, niekde nedostatočné.
Ako vyzerá spolupráca s mestom? Pomáha vám s niečím alebo si každý robí svoje a sú to dve samostatné jednotky?
Druhá možnosť je správna, ale to je problém celého regiónu. Viac by mala fungovať oblastná organizácia cestovného ruchu a pospájať možnosti tak, aby to návštevníka nepustilo ísť za deň domov. Náš región je odsúdený žiť len z turistického ruchu. Nemáme dostatočne rozvinutý priemysel, bane sa zatvárajú, elektráreň je už odstavená a chemické závody sú len otázka času.
Napadá vám nejaké riešenie?
Musíme vedieť poskytnúť návštevníkovi kompletný program, nielen návštevu zámku na poldňa. Atraktivita nášho regiónu je veľmi zaujímavá, len to nevieme dať dohromady a chýba nám stratégia.
Treba to vnímať spôsobom, že návštevník u nás nenechá peniaze len na vstupnom, ale niekde musí jesť, bývať a pôjde aj na iné miesta. Namiesto desiatich eur z neho budeme mať sto. Mám však obavu, že si to ľudia, ktorí robia stratégie, ešte veľmi neuvedomujú.