Som si istý, že sa vás už mnohokrát ľudia pýtali na to, či ste introvert alebo extrovert. Pre niektorých je to jednoduchá voľba, no pre väčšinu z nás je ťažké vybrať si jedno, alebo druhé.
Je to zložité, pretože dichotómia introvert/extrovert predstavuje dnes už zastaraný pohľad na osobnosť. Prevažná väčšina z nás nepatrí medzi introvertov ani extrovertov, no niekam uprostred.
Čelíte toxickému človeku? Skúste si s ním poradiť po vzore úspešných ľudí
Osobnosť pozostáva zo stabilného súboru preferencií a tendencií, vďaka ktorým sa vysporadúvame so svetom. Osobnostné črty sa formujú v ranom veku a ustália sa v ranej dospelosti. Veľa dôležitých vecí sa na vás počas života mení, no vaša osobnosť nie je jednou z nich.
Je dosť znepokojujúce, že nás v kuse niekto vyzýva, aby sme sa kategorizovali, napriek tomu, že existujú dôležité silné aj slabé stránky, ktoré sú bežne spojené s každým typom.
Je čas vyriešiť otázku: Ako zvládnuť toxické pracovné prostredie?
Adam Grant sa na Whartone rozhodol študovať tento fenomén a jeho zistenia sú fascinujúce. Po prvé, zistil, že dve tretiny ľudí sa nedokážu identifikovať ako introverti alebo extroverti. Títo ľudia (teda veľká väčšina z nás) sú ambiverti, ktorí majú ako introvertné tak i extrovertné tendencie. Všetko do značnej miery ale závisí od aktuálnej situácie.
Predstavte si pritom introverziu a extroverziu ako spektrum, pri čom ambiverzia leží uprostred. Ambiverti majú oproti skutočným introvertom a extrovertom výraznú výhodu. Dokážu totiž svoj prístup k ľuďom jednoduchšie prispôsobiť na základe situácie. To im umožňuje ľahšie a hlbšie sa spojiť so širším okruhom ľudí.
Ako funguje ambiverzia v mozgu
To, akí spoločenskí ste, je do značnej miery ovplyvnené dopamínom, hormónom šťastia. Všetci pritom máme rôzne úrovne dopamínovej stimulácie v neokortexe (oblasti mozgu, ktorá je zodpovedná za vyššie mentálne funkcie, ako je jazyk a vedomé myslenie). Tí, ktorí majú prirodzene vysokú úroveň stimulácie, majú tendenciu byť introvertmi. Pokúšajú sa vyhnúť spoločenskej stimulácii, ktorá by im mohla spôsobiť pocit úzkosti. Tí s nízkou úrovňou stimulácie majú tendenciu byť extrovertmi. Nedostatočná stimulácia im totiž spôsobuje pocit nudy, takže vyhľadávajú spoločnosť, aby sa cítili dobre.
No v prípade väčšiny ľudí nedosahuje úroveň stimulácie veľké extrémy i keď kolíše. Niekedy preto môžete cítiť potrebu túto stimuláciu vyhľadávať a inokedy máte chuť sa jej jednoducho vyhnúť.
Zistite, či ste ambivert
Je dôležité, aby ste vedeli, kam na škále introverzia/extroverzia patríte. Zvýšením povedomia o svojom type môžete lepšie spoznať vlastné tendencie a silné stránky. Ak si myslíte, že by ste mohli byť ambivertom, no neviete to určite, tak sa pozrite na to, koľko z nasledujúcich tvrdení sa na vás vzťahuje. Pokiaľ ide o väčšinu, ste s najväčšou pravdepodobnosťou ambivert.
1. Môžem pracovať osamote alebo v skupine. Nedávam prednosť ani jednej forme.
2. Necítim sa v spoločnosti nepríjemne, no unavuje ma, keď som medzi ľuďmi príliš dlhý čas.
3. Byť stredobodom pozornosti je zábavné, no nie príliš dlho.
4. Niektorí ľudia si myslia, že som tichý, iní zasa, že som veľmi spoločenský.
5. Nemusím vždy napredovať, no dlhá prestávka ma začne nudiť.
6. Dokážem sa stratiť vo vlastných myšlienkach tak ľahko, ako v rozhovore.
7. Krátky rozhovor mi nevadí, no postupne ma začne nudiť.
8. Pokiaľ ide o dôverovanie iným ľuďom, niekedy som skeptický, inokedy sa do toho vrhnem.
9. Pokiaľ som príliš dlho sám, nudím sa. No dlhý čas strávený s ďalšími ľuďmi ma vyčerpá.
Trik byť ambivertom spočíva v tom, že by ste mali vedieť, kedy sa k určitej strane spektra prikláňate nútene a kedy je to prirodzene. S týmto problémom bojujú práve ambiverti s nízkym sebavedomím.
Summa summarum
Spoločnosť TalentSmart uskutočnila výskum s viac ako miliónom ľudí a zistila, že tí, ktorí sa nachádzajú v hornej časti tabuľky a majú vysoký pracovný výkon, majú tendenciu byť sebavedomí (dokonca ide až o 90% týchto ľudí). Ak získate lepší prehľad, kde sa na stupnici introverzia/extroverzia nachádzate vy, tak si môžete vytvoriť prehľad o vlastných tendenciách a preferenciách. Tým si dokonca zvýšite sebavedomie a emocionálnu inteligenciu. A práve to vám môže pomôcť zlepšiť vašu výkonnosť.
Prispievateľ Travis Bradberry píše pre Forbes.com o emocionálnej inteligencii a téme leadershipu.
