V 21. storočí už nevyhľadávame informácie v zaprášených encyklopédiách či starej tlači, ale na internete. Jedným z prvých referenčných zdrojov pri faktografických dišputách v práci, škole či v kruhu priateľov, sa stala Wikipédia. Online encyklopédia, ktorá vznikla ako vedľajší projekt iného zadania, 15. januára oslavuje 25 rokov. Vedeli ste, že jej predchodcom bola Nupedia a že „wiki“ (alebo „wiki wiki“) v havajčine znamená „rýchly“?
Na začiatku Wikipédie boli dvaja Američania – internetový podnikateľ a Jimmy Wales a filozof Larry Sanger, ktorí pracovali na projekte Nupedia, prísne recenzovanej online encyklopédie, ktorá vznikala tradičnou formou zahŕňajúcu odborné recenzovanie jednotlivých hesiel.
By Soerfm – Own work, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=27596863
Prirodzene tak vznikala pomalším tempom, a to je aj dôvod, prečo Nupediu napokon Wikipédia prevalcovala. Mohli totiž do nej prispievať aj laici, čo spôsobolio, že do nej články na rôzne témy pribúdali oveľa rýchlejšie.
Posuňme sa o 25 rokov dopredu a Wikipédia, táto masovo využívaná, bezplatná online encyklopédia, je dnes jedným zo základných zdrojov pre informácie najrôznejšieho druhu.
V agličtine Wikipédia obsahuje milióny hesiel a viac ako sedem miliónov článkov, patrí k top desiatke najnavštevovanejších webových stránok na svete, má 342 jazykových mutácií, prispievajú do nej nadšenci zo všetkých častí sveta a viac ako 15 miliardami zobrazení mesačne.
Wikipédia oslavuje 25 rokov
Názov Wikipédia vznikol spojením slov encyklopédia a slovíčka „wiki“, čo v havajčine znamená „rýchly“. Wikipédia tak znamená „rýchla encyklopédia“. Z pohľadu technológie Wikipédia predstavuje kolaboratívny projekt, webovú stránku, ktorá užívateľom umožňuje pridávať, upravovať, alebo prelinkovávať jednotlivé heslá. Najrozsiahlejšia je Wikipédia v anglickom jazyku. Obsahuje milióny hesiel a viac ako sedem miliónov článkov. Okrem toho patrí k top desiatke najnavštevovanejších webových stránok na svete, má viac ako 340 jazykových mutácií a viac ako 15 miliárd zobrazení mesačne (viď hlavný text).
Kto financuje Wikipédiu?
Wikipédiu sponzoruje nezisková organizácia Wikimedia Foundation, ktorá funguje na základe finančných darov desiatok tisíc individuálnych aj inštitucionálnych donorov z celého sveta. „Všetky vedomosti ľudstva“, ako cieľ Wikipédie zhrnuli jej tvorcovia, sú tak kedykoľvek na dosah užívateľov kdekoľvek na svete.
Prispieť na fungovanie Wikipédie môže každý človek na svete, hoci aj malým finančným darom v jednotkách či desiatkach dolárov. Mená svojich najväčších darcov však organizácia každoročne publikuje vo svojich auditovaných finančných správach.
Podľa finančnej správy za rok 2023-24 napríklad k jej najväčším finančným donorom s príspevkom viac ako 50-tisíc amerických dolárov patrili okrem individuálnych donorov aj nadácie ako Rockefeller Foundation či Alfred P. Sloan Foundation.
Od 15-tisíc do 49-tisíc dolárov v spomínanom období prispeli aj spoločnosti ako Adobe či Cisco, ako aj tisícky ďalších individuálnych či inštitucionálnych darcov.
Aká dôveryhodná je Wikipédia?
Ak hľadáte všeobecné informácie či základné dáta, ktoré vám majú poslúžiť v diskusii s priateľmi, alebo ako odrazový mostík k ďalšiemu výskumu, Wikipédia je všeobecne považovaná za dobrý zdroj informácií.
Ak by ste však chceli Wikipédiu použiť pri tvorbe akademických textov či študijných projektov, rozhodne siahnite po iných, odborne recenzovaných zdrojoch. Zásadným problémom zostáva fakt, že heslá v nej editujú dobrovoľníci, nie akademici.
Wikipédia neustále bojuje aj s online vandalizmom. Občas sa totiž stáva, že takíto „vandali“ pridávajú, odstraňujú, alebo upravujú niektoré heslá napríklad s cieľom niekoho zosmiešniť alebo uraziť. Wikipédia síce má vypracovaný systém na elimináciu takéhoto vandalizmu, ale aj toto je dôvod, pre ktorý nie je vhodná ako primárny zdroj informácií napríklad pri tvorbe odborných textov.
Ak teda píšete seminárne či ročníkové texty, alebo bakalárske, diplomové, či rigorózne práce, alebo čokoľvek, čo chcete prezentovať na akademickej pôde, alebo profesijnej či odbornej verejnosti, citáciám z Wikipédie sa oblúkom vyhnite.
Wikipédia ako inšpirácia
Úspech Wikipédie ako projektu, ktorý sústreďuje na jednom mieste obrovské množstvo encyklopedických informácií, je nesporný a medzičasom už vo svojej online podobe priamo či nepriamo inšpiroval aj vznik mnohých ďalších všeobecných alebo špecializovaných encyklopédií.
Na webe v súčasnosti užívatelia nájdu desiatky podobných zdrojov informácií, vrátane webov v angličtine ako encyclopedia.com, Britannica Online, Scholarpedia, Infoplease, alebo španielskej EcuRed, čínskej Baidu Baike. Niektoré z nich sú zadarmo, podobne ako Wikipédia. Iné zas fungujú na báze predplatného, prípadne poskytujú návštevníkom bezplatný prístup len k obmedzenému množstvu digitálneho obsahu mesačne.
Kontroverzný americký technologický podnikateľ a miliardár Elon Musk nedávno ohlásil, že zakladá svoju vlastnú, umelou inteligenciou poháňanú online encyklopédiu Grokipédia. Ako dôvod uviedol svoje presvedčenie, že Wikipédia je podľa neho príliš „ľavičiarska“.
Grokipédia, ktorej prvá verzia vznikla koncom októbra 2025 a ktorú prevádzkuje Muskova spoločnosť xAI, preto nemá žiadnych „ľudských editorov obsahu“ a má fungovať výlučne s pomocou nezaujatej umelej inteligencie.
