Podľa tradície, ktorá trvá už neuveriteľných 59 rokov, odštartoval rok 2026 najväčším veľtrhom spotrebnej elektroniky na svete, známym pod skratkou CES, ktorý sa koná v americkom Las Vegas.
Nvidia tentoraz, na rozdiel od minulého ročníka, veľtrh CES neotvárala, napriek tomu pondelková tlačová konferencia najhodnotnejšej spoločnosti sveta patrila k najočakávanejším.
Dokáže Nvidia naďalej vzbudzovať úžas u spotrebiteľov a nadšenie u investorov? A čo znamenajú jej plány pre zvyšok technologického trhu, ako aj pre hráčov, ktorým v podobe nenásytných AI dátových centier – na ich budovaní sa americký výrobca čipov priamo aj nepriamo podieľa – minulý rok výrazne skomplikoval rozpočty?
Už z úvodného panelu, ktorý predchádzal samotnému vystúpeniu šéfa Nvidie Jensena Huanga a otvoril tlačovú konferenciu, bolo jasné, že tentoraz pôjde predovšetkým o umelú inteligenciu. Konkrétne o jej priemyselné využitie, robotiku a otvorené AI modely. Nvidia totiž vybudovala ekosystém otvorených AI modelov, ktoré siahajú od biomedicíny cez autonómne vozidlá až po takzvanú „fyzickú“ umelú inteligenciu.
Na prahu evolučného skoku
Samotné demo, ktoré uvádzalo Huangovu prezentáciu, sa však začalo ukážkami herných animácií – od hry Virtua Fighter. Znamená to, že Nvidia úplne nezabudla na segment, na ktorom pôvodne vyrástla? K tomu sa ešte v závere článku vrátime.
Úvodné Huangove slová tomu nenasvedčovali. Svoju prezentáciu odštartoval vyhlásením v duchu, že by sme mali zabudnúť na poslednú dekádu počítačových výpočtov, pretože stojíme na prahu evolučného skoku, v ktorom zohráva kľúčovú úlohu umelá inteligencia vybavená správnymi a dostatočnými dátami.
„Kdekoľvek vo vesmíre existujú informácie, môžeme naučiť veľký jazykový model porozumieť ich reprezentácii a premeniť ich na umelú inteligenciu,“ vyhlásil Huang, keď sa snažil priblížiť, ako sa chatboti s uvažovacími modelmi, doplnené o agentickú umelú inteligenciu, môžu transformovať na systémy schopné v blízkej budúcnosti riadiť takmer všetko a prakticky všade.
SITA/AP
Autonómne riadenie a robotika sú oblasti, ktoré Nvidia systematicky rozvíja už takmer desaťročie. Tentoraz však Huang predstavil hotové riešenie doslova „na kľúč“.
Ide o výsledok tréningu vlastných základných modelov Cosmos, ktoré Nvidia predstavila minulý rok a ktoré sa pomocou generovaných syntetických tréningových dát snažia simulovať reálny svet. Riešenie zároveň prepája robotický čip Jetson Thor so simulačným tréningom prostredníctvom systému pre autonómne riadenie Alpamayo.
Éra autonómnych vozidiel
Alpamayo je prvou z tohtoročných noviniek, hoci nie úplne neznámou – spoločnosť ju naznačila už v decembri. Ide o mimoriadne pokročilý open-source AI model pre autonómne vozidlá. Jeho hlavná výnimočnosť spočíva v tom, že namiesto klasického tréningu na dátach a čisto reaktívneho správania dokáže „uvažovať“, a teda konať proaktívne.
Princíp fungovania je odlišný od doterajších prístupov. Namiesto pomalého tréningu fyzickej umelej inteligencie v reálnom svete dokáže model pomocou výpočtového výkonu GPU vykresľovať stovky tisíc tréningových scenárov pre roboty a samoriadiace vozidlá rádovo rýchlejšie. Ako prvá ho využije nová autonómna verzia modelu Mercedes-Benz CLA.
Pri predstavení budúcnosti autonómnej robotiky si Huang prizval dvoch nečakaných pomocníkov – plne autonómnych „droidov“ BDX zo sveta Star Wars. Droidi reagovali na všetko, čo Huang robil, a on s nimi viedol jednoduchú konverzáciu. Obaja boli trénovaní na modeli Nvidia Cosmos a, samozrejme, vybavení platformou Nvidia Jetson.
Nvidia už nechce byť len dodávateľom samostatných GPU čipov, ale smeruje k úlohe poskytovateľa integrovaných ekosystémov – takzvaných AI fabrík.
V tejto časti Nvidia oznámila aj spoluprácu so spoločnosťou Siemens. Jej továrne by mali prejsť zásadnou transformáciou práve vďaka fyzickej umelej inteligencii od amerického technologického giganta.
Napokon sa Huang dostal aj k samotným GPU. Nová generácia s názvom Vera Rubin však hráčov nepoteší – ide o nástupcu architektúry Blackwell určeného výhradne pre AI dátové centrá. V porovnaní s Blackwellom sľubuje až päťnásobný nárast výkonu.
Pozoruhodné je, že tento skok sa podarilo dosiahnuť len s relatívne miernym zvýšením počtu tranzistorov – novinka ich má iba približne 1,6-krát viac. Vera Rubin pritom nie je len jeden čip. V skutočnosti kombinuje viacero komponentov: jeden procesor Vera CPU a dva grafické procesory Rubin GPU určené pre AI výpočty v rámci jedného riešenia.
Nové čipy pre AI
Čipy dopĺňa nový sieťový prepínač NVLink 6 Switch, navrhnutý špeciálne pre AI aplikácie. Ten má potenciál výrazne ovplyvniť ceny medi, keďže je ňou doslova preplnený. To isté platí aj pre celý rack Vera – masívnu AI megaplatformu ukrytú v jednej čiernej skrini s hmotnosťou dve a pol tony, ktorá obsahuje viac než tri kilometre medených káblov.
Huang zároveň zdôraznil, že architektúra Rubin predstavuje strategický posun. Nvidia už nechce byť len dodávateľom samostatných GPU čipov, ale smeruje k úlohe poskytovateľa integrovaných ekosystémov – takzvaných AI fabrík.
Ide o prístup podobný tomu, ktorý v čase svojho vrcholu uplatnila spoločnosť Oracle v oblasti databáz. Otázkou však zostáva, či trh skutočne túži po riešeniach „na kľúč“, ktoré síce zjednodušujú nasadenie, no zároveň obmedzujú slobodu voľby.
Na záver prezentácie sa Huang venoval hlavným úzkym miestam súčasných AI výpočtov – sieťovým prenosom a pamätiam – a predstaveniu riešení, ktoré Nvidia považuje za kľúčové. Tradičnú konektivitu v dátových rackoch, ktorá už nárokom AI nestačí, má nahradiť tzv. kremíková fotonika využívajúca lasery na prenos dát doteraz nepredstaviteľnými rýchlosťami.
V tejto súvislosti spomenul nový čip Spectrum-X, respektíve celú sieťovú platformu Spectrum-X (akýsi akcelerátor), nie však pre grafiku, ale pre sieťové operácie. Tá by už mala byť vo výrobe u taiwanskej spoločnosti TSMC.
Druhou zásadnou brzdou umelej inteligencie je podľa Huanga pamäťové úložisko, z ktorého si AI vyťahuje kontextové dáta. Nové riešenie nesie názov kontextové pamäťové úložisko.
Umožňuje serverovým AI rackom rýchlo pristupovať k často používaným dátam. Ak vám to znie ako klasická RAM, máte aj nemáte pravdu – ide skôr o hybrid medzi dočasnou operačnou pamäťou a trvalým SSD úložiskom, no výrazne rýchlejším. Jednoducho povedané, ide o nový typ kontextovej pamäte.
Hráčov Huangova prezentácia príliš nepotešila – okrem úvodného videa im nevenovala prakticky ani minútu. Možno sa však dočkajú aspoň architektúry Blackwell v pripravovaných grafických kartách série RTX 60.
Text pôvodne vyšiel v českom Forbese, autorom je Karel Wolf.
