Pôsobí v 23 krajinách, zamestnáva vyše dvetisíc ľudí a má milióny užívateľov. Pred šiestimi rokmi sa online second hand Vinted dokonca stal prvým litovským jednorožcom, teda spoločnosťou, ktorej trhová hodnota presahuje miliardu dolárov. Príbeh Vinted pritom začal celkom nenápadne, opisuje v exkluzívnom rozhovore pre Forbes jeho zakladateľka Milda Mitkute.
Písal sa rok 2008 a o druhej ráno sa vtedy dvadsaťdvaročná Milda Mitkute posťažovala na párty svojmu kamarátovi a nadšencovi do IT Justasovi Janauskasovi, že nevie, čo s oblečením. Jej byt vo Vilniuse, do ktorého sa presťahovala z rodného mesta kvôli štúdiám, bol malý a jej šatníková skriňa pretekala mnohokrát nenosenými kusmi oblečenia
To Mildu donútilo k sebareflexii. Ako shopoholička bola do tej doby schopná minúť až osemdesiat percent svojej výplaty za zbytočné nákupy. A ako sama hovorí, egoisticky premýšľala, ako túto skutočnosť využiť.
„Všetky moje projekty vznikli z mojej vlastnej potreby, nie preto, že by som nutne myslela na ostatných,“ priznáva zakladateľka Vinted. S Justasom preto založili webové stránky na opätovný predaj šatstva a do dvoch týždňov ich spustili. Všetko vtedy vznikalo tak rýchlo, že dokonca zabudli k artiklom umiestniť tlačidlo „kúpiť“.
Hoci „projekt“, ako sa o ňom Milda vyjadruje, rástol o 120 percent mesačne, prvé dva roky to brali ako hoby a príjemný vedľajší príjem. To sa malo zmeniť s investormi, ktorí si ich sami našli a nabádali k expanzii. O jedenásť rokov neskôr získal Vinted status jednorožca.
Milda však popri biznise „stihla“ mať aj štyri deti a počas osemročnej materskej si urobiť tri vysokoškolské magisterské tituly. Dnes tridsaťdeväťročná žena už nakupuje skôr pre svoje deti a v nákupoch preferuje udržateľné položky.
Z vedenia Vintedu odstúpila, zameriava sa na šírenie finančnej gramotnosti v školách a momentálne stavia nový startup. „Zase je to so zámerom, aby to prospelo mne a mojej rodine, ale verím, že sa to znova ukáže byť nesmierne užitočné aj pre ostatných, tak ako Vinted,“ hovorí v rozhovore.
Tiež sa niekedy pristihnem, že pred spaním ešte skrolujem produkty na Vintede. Už však toľko nenakupujem. Keď som otehotnela, a potom, čo sa mi narodili moji štyria chlapci, moje užívateľské správanie sa zmenilo. Nakupujem skôr pre deti, ako pre seba.
S vekom som začala premýšľať viac minimalisticky. Radšej si kúpim jednu kvalitnú vec, ktorú nosím roky. U detí je to však úplne iné. Rastú, majú rôzne záujmy, neustále potrebujú nové oblečenie a hračky. Najmladší má tri roky, ďalší majú päť, sedem a osem. Takže u detí som oveľa aktívnejší kupujúci aj predávajúci.
Ťažko povedať. Dnes sa o tom ľahko špekuluje, ale vtedy som rozhodne nebola typický biznisový človek. Bola som všetko, len nie biznis žena. Na 99 percent by som v biznise neskončila.
Áno, presne tak. Bol to jednoducho môj nápad, ktorý som si chvíľu nosila v hlave. Potom som stretla programátora Justasa. To bol ten moment, keď to začalo dávať zmysel. Úspech ma naučil podnikať. Ale nebolo to tak, že by som chcela byť podnikateľka a potom hľadala nápad. Naopak. Prišiel nápad a potom sa z toho stal biznis. Predtým som sa však v podnikaní nevidela.
Pôsobilo na mňa príliš dramaticky a stresovo. Klasické predsudky, ale akonáhle to skúsite, zistíte, že sa niet čoho báť. Naučíte sa v tom chodiť. Riešite problémy, ale ste na ceste. Nebrala som to ako biznis, ale skôr ako vynachádzanie, experimentovanie a vytváranie.
Ktorú z týchto častí máte najradšej?
Som veľmi kreatívna a rada niečo vytváram. Rada riešim problémy. Môj primárny cieľ vtedy bol niečo vytvoriť, nie zarábať peniaze.
Kedysi mi niekto povedal, že keď mám nápad, nemám ho nikomu hovoriť, že vraj stratím kus svojej motivácie s tým niečo urobiť. Pre vás to však neplatí.
Neplatí, vnímam to opačne. Nepodporujem to, aby sme si svoje nápady nechávali pre seba. Naopak aj teraz, keď mám nápad, zdieľam ho s ostatnými a počúvam. Vracia sa mi veľa spätnej väzby, nielen dobrej, ale aj kritickej. Občas zaznie niečo, čo by ma nenapadlo.
Ale viete, ja nie som závislá na produkte, pre mňa je dôležité riešiť problémy. A preto je dobré vypočuť si aj negatívny feedback. Vie vám koľkokrát ušetriť aj niekoľko rokov.
Naspäť k histórii Vintedu. Dve hodiny po spustení webových stránok im začali volať tie najväčšie litovské médiá s prosbou o rozhovor a komentár. Stalo sa niečo, čo Milda ani Justas ani vo sne nečakali.
Začiatky boli však podľa Mildiných slov skutočne krušné. Nemali ani peniaze na marketing, a tak Milda prosila svoje kamarátky o zdieľanie. Nie na sociálnych sieťach. Vtedy ešte neboli toľko v kurze. Jednoducho staré dobré „world of mouth“ odporúčania.
O rok neskôr v Litve vyhrali ocenenie pre startup roka. Pre Mildu to bol v tom čase taký neznámy koncept, že si musela vygoogliť, čo to vlastne startup znamená.
Úprimne priznáva, že technický talent nebola. Babička jej kedysi kúpila notebook a ona nevedela vytvoriť ani zložku. Zrazu sa však všetko musela učiť. Biznis, o ktorom vtedy ešte uvažovali ako o koníčku, im neuveriteľne rástol pod rukami.
Venovali sa mu po práci a vo voľnom čase, niekedy to boli až štyri hodiny denne, inokedy menej. Tým, že to stále vnímali ako koníček, nebáli sa robiť chyby. „Nepotrebovali sme, aby to bolo perfektné, ale aby to fungovalo,“ hovorí Milda.
Ako ste teda vedeli, aké ďalšie kroky urobiť?
Bolo to pre mňa prirodzené, intuitívne.
Vaša stredoškolská učiteľka o vás vraj spätne vyhlásila, že práve vy ste na podnikanie vôbec nemali predpoklady.
Myslím, že keby mi to povedala v tom momente, mohlo mi to uškodiť. V tom čase som nemala veľa sebavedomia. Dozvedela som sa to o mnoho rokov neskôr. Vlani sme mali triedne stretnutie a zopakovala, že som to najväčšie prekvapenie zo všetkých študentov, ktorých kedy učila.
Máme medzi sebou úprimný vzťah. A som rada, že to vtedy nepovedala. Keď niekto, koho obdivujete, vyhlási, že na niečo nemáte, môže to byť veľmi demotivujúce.
Čo boli na ceste Vintedu tie najdôležitejšie míľniky?
Tých momentov je viac. Keby som sa vtedy nesťahovala za štúdiom z Kaunasu do Vilniusu a nepotrebovala redukovať svoje oblečenie, nič z toho by sa nestalo. Prvý bol samotný nápad, bez neho by k ničomu nedošlo. Druhý bolo stretnutie s Justasom, bez neho by to zostalo len snom. Vtedy sa z nápadu, zo sna, stala realita.
Najprv bol Vinted iba v Litve.
Áno, prvé dva až tri roky. Tretí moment bolo stretnutie so známymi z Nemecka, vďaka ktorým sme začali premýšľať o medzinárodnej expanzii. Dovtedy sme o Vintede premýšľali na lokálnej báze v rámci Litvy.
A štvrtý bol vstup investora Mantasa Mikuckasa, do tej doby sme totiž Vinted vnímali ako hoby projekt. Až s jeho príchodom sme začali premýšľať, že by to mohol byť skutočný biznis.
Ako to urobil?
Vyzval nás k tomu. V tom čase Vinted v Nemecku a v Česku už dosť rástol. Hovoril, nech to skúsime, že nie je čo stratiť. Čo nám ale fungovalo – mať v každom z tých momentov, ktoré som spomínala, okolo seba tých správnych ľudí. Spoliehali sme sa na expertov. Nie je potrebné čakať na skvelý nápad alebo na ten najlepší okamih, treba mať okolo seba tých správnych ľudí.
Koho ste vtedy mali ako prototyp zákazníka?
Ženu, ako som ja. Dievča, čo si chce obmeniť šatník alebo sa veľkej časti zbaviť. Naše zameranie bolo najskôr na zákazníka a až potom na biznis.
Váš prístup k podnikaniu je veľmi odlišný. Hovoríte, že to bolo hoby a cieľom nebola dokonalosť, ale že ste chceli veci jednoducho spustiť a skúšať.
… presne tak. Predtým som sa slova biznis bála, bol to strašiak a myslela som, že nie je pre mňa a že musí byť všetko perfektné. Síce som perfekcionistka, ale mali sme s Justasom ľahko cez dvadsať a nechceli sme čakať, kým bude všetko perfektné. A možno aj to, že sme to nevnímali ako „skutočný“ biznis, nám dalo slobodu.
Mali sme bežné zamestnania, boli sme mladí a brali sme to ako experiment. Nemali sme s tým žiadne skúsenosti, robili sme chyby, ale nebáli sme sa toho, brali sme to ako projekt. A ten prístup mi zostal. Teraz pracujem na vzdelávacom projekte a tímu hovorím: Nechceme byť perfektní. Chceme niečo vytvoriť, testovať, uviesť to na trh a učiť sa z chýb.
Aký je váš prístup k robeniu chýb?
Nie je potrebné sa cítiť previnilo. Je však nutné zachovať si zvedavosť – prečo sa táto chyba stala, čo s tým môžem urobiť ďalej.
Vinted
Vinted je v súčasnej dobe podporovaný šiestimi investormi – spoločnosťami Accel, Burda Principal Investments, EQT Growth, Insight Venture Partners, Lightspeed Venture Partners a Sprints Capital. Milda Mitkute už vo vedení Vintedu nie je. Zostáva však ako akcionárka.
V roku 2023 skupina Vinted dosiahla tržby vo výške 596,3 milióna eur, čo predstavuje nárast o 61 percent oproti roku 2022 (370,2 milióna eur).
EBITDA zisk predstavoval 76,6 milióna eur a čistý zisk dosiahol 17,8 milióna eur, zatiaľ čo v roku 2022 vykázala čistú stratu 20,4 milióna eur.
Ste zakladateľka Vintedou, máte štyroch synov a počas materskej ste si urobila tri magisterské tituly. Ako ste to všetko zvládli?
Úprimne, nerobím všetko naraz. Vždy si určím priority. Mám rodinu, ale zároveň potrebu sa rozvíjať a robiť veci sama pre seba. Niekedy sa venujem štúdiu, inokedy projektom. Napríklad dnes ráno som skladala skúšku z financií.
Mám rada plánovanie, týždenné aj mesačné. V jednej chvíli sa sústredím maximálne na dve až tri veci. Inak by som sa správne nesústredila. Pozerám sa na to aj v rámci časových období – éra hoby Vintedu, éra biznis Vintedu, éra rodiny, éra štúdií, éra vlastnej realizácie, éra vzdelávacieho biznisu.
Dávate si v rámci týchto ér a úloh ciele?
Áno, presne viem, čo a v akom čase chcem dosiahnuť. Akonáhle by som sa pokúšala, robiť všetko, okamžite by som zlyhala. S manželom sme napríklad vedeli, že chceme štyri deti, a zabralo nám to osem rokov. Ale z biznisu som nevypadla.
Nejakých dvadsať alebo tridsať percent svojich kapacít som venovala tomu a vzdelávaniu. Som vďačná za to, že som matka, moje deti sú skvelé a neuveriteľne inšpirujúce. To, že som kvôli nim opustila z veľkého percenta svoj profesný život, ma nijako neťažilo.
Aké konkrétne odbory ste študovali?
Kultúrny manažment, potom vrcholový manažment a teraz dokončujem MBA.
Vinted sa v Česku teší veľkej obľube. Prečo ste zlúčili český a poľský trh?
Český trh má pre mňa osobný význam. Bol jeden z prvých, v ktorých sme boli aktívni. Trávila som v Prahe veľa času. Dôvod na spojenie s Poľskom je predovšetkým širšia ponuka pre užívateľov, aby mali väčší výber a rýchlejší predaj. Spočiatku to nešlo kvôli logistike a rozdielnym platobným systémom, ale teraz to už je možné.
Vinted ste raz prirovnali k svojmu dieťaťu, ktoré už vyrástlo. Aký máte dnes ako „matka“ Vintedu pocit?
Som na Vinted hrdá. Je to dospelá entita, ktorá ma už nepotrebuje. Samostatná, zodpovedná, vie, čo robí. Občas urobí chybu, ale vie ju riešiť. Presne tak to má byť. Dieťa má prerásť rodičov, zostávam ako pozorovateľ a spoločník.
Vyšiel opäť z mojej vlastnej potreby a skúseností. Často navštevujem školy v Litve ako členka Junior Achievement organizácie, mentorujem mladých ľudí a podporujem podnikanie. Vidím však obrovské rozdiely medzi mestami a regiónmi. A keď vidím niečo, čo nefunguje, nechcem to nechať tak a o dvadsať rokov neskôr to ľutovať.
Môj nový projekt sa snaží podporovať podnikateľské myslenie a finančnú gramotnosť u detí a mladých ľudí. Zase to vnímam skôr ako projekt, než ako startup. Cieľom je testovať, skúšať a učiť sa. A, samozrejme, – dôležité je, aby sa niečo hýbalo, aj keby to nebolo hneď perfektné.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorkou je Julie Mahlerová.
