Ochorenie na tuberkulózu môže v laikovi evokovať časy minulé, no faktom je, že TBC je aj v súčasnosti aktuálnym zdravotným problémom. Ako výskyt ochorenia na Slovensku ovplyvnili pandemické časy, pre Forbes opísal námestník špecializovaného ústavu Ivan Solovič vo Vyšných Hágoch.
Suchoty či suchotiny. Archaický názov pre ochorenie TBC síce v sebe nesie určitú patinu minulosti, no toto infekčné ochorenie spájané často práve s pľúcami je pre odborníkov stále aktuálnou témou.
Ako pandémia ovplyvnila šírenie ochorenia vo svete, ale aj na Slovensku, pre Forbes prezradil námestník Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch Ivan Solovič. Forbes ho zaradil do rebríčka Top osobnosti medicíny 2024.
Expert na ochorenie taktiež prezradil, prečo sú najrizikovejšou skupinou na západe Slovenska ľudia bez domova a na východe zase rómska komunita, ale aj to, aké mýty o chorobe kolujú i v 21. storočí.
Ochorenie TBC môžu ľudia v súčasnosti vnímať ako diagnózu minulosti. Aká je prax a realita súčasnosti?
Treba si uvedomiť, že tuberkulóza bola, je a bude závažným ochorením. Platí známa veta, ktorú povedal bakteriológ Robert Koch na zasadnutí Berlínskej fyziologickej spoločnosti 24. marca 1882 – ak by sa význam choroby meral počtom obetí, tak všetky najobávanejšie choroby, ako sú mor či cholera, by zostali ďaleko za tuberkulózou. Táto veta platila až do roku 2019, keď na tri roky nastúpila pandémia ochorenia COVID-19.
Ako to vyzerá s ochorením TBC po týchto troch rokoch?
Po troch rokoch pandémie je tuberkulóza opäť najzávažnejšou infekčnou chorobou vo svete. Treba si uvedomiť, že ročne sa celosvetovo objaví viac ako desať miliónov nových prípadov na tuberkulózu a 1,6 milióna ľudí ročne na tuberkulózu zomrie.
Forbes Slovensko/Matej Binka
Už v Starom zákone v Biblii sa píše, že Pán ťa bude biť suchotami, čo je tuberkulóza. Taktiež napríklad, keď sa otvorili staroegyptské múmie v britskom múzeu, tak v súčasnosti vzali vzorky z deformovaných tiel stavcov chrbtice a tuberkulóza začala rásť.
Treba si uvedomiť, že tuberkulóza tu bola a pretrváva. Aj keď musím povedať, že ako študentom na Lekárskej fakulte UK v Bratislave v roku 1985 nám bolo prednášané, že sa s týmto ochorením už nestretneme a do roku 2000 bude eradikované. Je rok 2024 a nestalo sa tak.
Keď som pred 33 rokmi začal pracovať vo Vyšných Hágoch, tak ročne vznikalo desať miliónov nových prípadov a tri milióny ľudí zomieralo. O 33 rokov na to vznikne ročne desať miliónov nových prípadov, akurát na to, že počet úmrtí sa zredukoval o 50 percent na 1,5 až 1,6 milióna úmrtí.
Môžete trochu laikom priblížiť, aký typ ochorenia je práve tuberkulóza?
Ide o infekčné ochorenie, kvapôčkovú infekciu, podobne ako pri chrípke. Je to bakteriálna infekcia. Jedna tretina svetovej populácie je dnes infikovaná, čo neznamená, že je infekčná. Byť infikovaný znamená, že sme sa stretli s týmto ochorením a organizmus si vytvorí protilátky.
Potom, samozrejme, pri 10 percentách z nich sa za určitých podmienok môže ochorenie vyvinúť, vzplanúť a vtedy dochádza k aktívnej tuberkulóze, teda pacient je infekčný, keďže navonok vylučuje svoje mykobaktérie tuberkulózy. Ide o bacily, ktoré môžu nakaziť kohokoľvek z nás.
Ako to v súčasnosti vyzerá s očkovaním proti tuberkulóze?
Do roku 2012 bolo očkovanie u nás plošne povinné. To však neznamenalo, že nás to chránilo pred ochorením ako takým. Chránilo nás pred tým, aby nevznikli najrozsiahlejšie formy tuberkulózy, ako je tuberkulózny zápal mozgových blán či rozsev tuberkulózy po celom tele.
V mestách a obciach fungujú mobilné odberné miesta. Foto: SITA/Milo Fabian
Pandémia ochorenia COVID-19. Foto: SITA/Milo Fabian
Hovoríte, že do roku 2012 bolo plošné očkovanie na TBC povinné, ako to ovplyvnilo liečbu ochorenia na Slovensku?
Nezmenilo to nič, pretože sme do roku 2012 boli stále očkovaná populácia, no počet ochorení klesal. Treba si uvedomiť, že sa u nás začalo s povinným očkovaním niekedy v roku 1953 a vtedy sme mali ročne 8- až 9-tisíc nových prípadov. Klesli sme však pod desať prípadov na stotisíc. To je číslo, ktoré hovorí o tom, že sa v danej krajine môže zvážiť ukončenie plošného očkovania.
V súčasnosti máme štyri prípady na stotisíc obyvateľov. Plošné očkovanie paušálne nie je rozhodne potrebné, avšak odporúča sa očkovanie tam, kde je zvýšené riziko výskytu tuberkulózy, to znamená v rodinách, kde sa vyskytuje aktívna tuberkulóza a je potrebné, aby boli očkované deti.
Taktiež to platí, ak rodičia plánujú odísť s deťmi do Južnej Ameriky, južnej a juhovýchodnej Ázie či subsaharskej oblasti Afriky. V týchto prípadoch sa odporúča očkovanie realizovať. V súčasnosti je ideálne, ak sa očkovanie realizuje v 18. mesiaci veku dieťaťa, teda po absolvovaní všetkých plošných povinných očkovaní.
Vtedy je ideálne a vieme, že môžeme s pokojným svedomím podať živú BCG vakcínu. Po tom je následne vhodné, aby tri mesiace neprebehlo žiadne ďalšie očkovanie.
Akým spôsobom ovplyvnila pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku liečbu tuberkulózy?
Liečbu tuberkulózy pandémia až tak neovplyvnila. Ovplyvnila výskyt. Poklesol totiž výskyt tuberkulózy na Slovensku, práve vďaka pandémii ochorenia COVID-19. Nemôžeme hovoriť, že by úplne vymizli tuberkulózne bacily, to nie, ale nemali sme možnosť veľkých akcií, kde sa stretávali celé rodiny.
Najväčšie miesta prenosu tuberkulózy v našich slovenských podmienkach sú svadby a kary. Najmä kary sú tie miesta, kde sa celá rodina zíde a stretnú sa tam aj tí členovia rodiny, ktorí môžu byť už slabí, môžu to byť pokašliavajúci starí otcovia a babičky. Na karoch sa tak stretnú s celou rodinou v uzavretých neventilovaných priestoroch v rôznych domoch kultúry a veľkých sálach.
Treba si uvedomiť, že človek, ktorý má otvorenú formu pľúcnej tuberkulózy, navonok vylučuje tuberkulózne bacily a nie je adekvátne liečený či izolovaný, nakazí ďalších. Pandémia ochorenia COVID-19 znamenala pokles výskytu tuberkulózy, no to znamenalo len to, že nebol celosvetovo dostatok síl a financií na to, aby sa riešila tuberkulóza a všetko sa presmerovalo na covid. Samozrejme, na svete boli výrazne redukované miesta, kde sa tuberkulóza mohla prenášať.
Po návrate do normálneho života opätovne tuberkulóza narastá. Samozrejme, „došetrujú“ sa aj tie stavy, nie v našich slovenských podmienkach, ale v podmienkach najmä juhovýchodnej Ázie, kde pre pandémiu neboli šetrené a vyliečené.
Ovplyvnila pandémia financovanie adresované na liečbu tuberkulózy?
V slovenských podmienkach nie. V slovenských podmienkach sme mali normálne financovanie bežných pacientov tuberkulózy. Ani v podmienkach Európskej únie sa tak nedialo. Bolo to postihnuté v krajinách juhovýchodnej Ázie, kde zdroje určené na tuberkulózu boli presunuté na boj proti ochoreniu COVID-19. U nás ale nie. Pokračovali sme ďalej a záchyt bol menší. Mali sme menej miest, kde sa ľudia mohli nakaziť, všetci nosili rúška a každý, kto začal kašľať, išiel sa hneď vyšetriť. V súčasnosti však ostražitosť ľudí opätovne klesá.
Podľa vás sú najrizikovejšou skupinou na západe Slovenska ľudia bez domova. Prečo to tak je?
Tuberkulóza je choroba, ktorá postihuje najzraniteľnejšie skupiny. Treba si uvedomiť, že kašeľ, nočné potenie, teplota a slabosť sa často podceňuje práve u ľudí bez domova. Stačí, aby sa v takejto komunite vyskytol jeden človek bez domova s otvorenou formou tuberkulózy. Keď začne kašľať, môže nakaziť minimálne ďalších desiatich.
Ide o širokú otázku, ale ako sa to dá riešiť?
Preventívne prehliadky a röntgenové snímkovanie. Každý kašeľ, ktorý trvá dlhšie ako tri týždne, by mal byť vyšetrený lekárom alebo špecialistom.
Už ste to naznačili, ale na východe Slovenska je zase najrizikovejšou skupinou rómska komunita. Tu existuje nejaké riešenie?
Ako som povedal, riešili sme obec Hranovnica, kde sme sa zaoberali súčinnosťou samosprávy, okresného úradu, prípadne od armády sme si zapožičali mobilný röntgen. Treba tak dôsledne všetkých vyšetriť, ktorí sa dostanú do kontaktu. Niekde to ide v pohode, pacienti, rodinní príslušníci a spolubývajúci sa dajú vyšetriť dobrovoľne, no v niektorých prípadoch sa nechcú.
Archívna pozitívna vzorka na TBC. Foto: TASR/Adriána Hudecová
Archívna pozitívna vzorka na TBC. Foto: TASR/Adriána Hudecová
Ako to vyzerá v súvislosti s ochorením u vás v ústave vo Vyšných Hágoch?
Aktuálne máme v Národnom ústave tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch na uzavretom oddelení pre liečbu aktívnej pľúcnej tuberkulózy 16 pacientov, ktorí majú infekčnú, teda otvorenú formu, pľúcnej tuberkulózy.
Sú na tuberkulózu náchylné aj mladšie ročníky?
Áno, sú. Máme pomerne vysoký počet chorých detí a mladistvých. Týka sa to najmä marginálnych skupinách obyvateľstva, v málo podnetnom prostredí bez prístupu k pitnej vode, teda aj v spomínanom rómskom etniku.
Potom je to mladá generácia, navrátilci zo zahraničia, najmä z Veľkej Británie, odkiaľ prichádzajú infikovaní. Napokon sú tu aj staršie vekové kategórie, ktoré majú viac ochorení a polymorbidita pacientov vedie k tomu, že sú náchylnejší aj na tuberkulózu.
V minulosti ste sa vyjadrili, že niektorí pacienti sa za tuberkulózu hanbia. Prečo to tak je?
Myslenie našej majoritnej populácie je také, že tuberkulóza postihuje len alkoholikov, ľudí bez domova či asociálov a je to sociálna choroba. Z biografického románu Čenkovej deti alebo z histórie máme dojem, že tuberkulóza, suchoty, je niečo, čo postihuje len ľudí v rámci sociálne slabších vrstiev.
Preto sú napríklad niektorí pacienti ochotní akceptovať diagnózu rakoviny pľúc, no keď poviete, že to nie je, chvalabohu, rakovina, ale tuberkulóza, tak sa niekomu môže z toho zrútiť svet. Chápem, ak ide o učiteľku základnej či materskej školy a zistí sa tuberkulóza. V tom prípade musia byť vyšetrené všetky deti a ľudia, s ktorými v rámci práce prišla do kontaktu.
Vtedy je jasné, že sa jej zrúti svet, pretože na danej dedine ju už nebudú ochotní akceptovať aj po vyliečení. Keď sa vráti späť bývalá „tuberáčka“, nikto ju nechce. Toto je hlúpy spôsob myslenia, ktorý treba zmeniť. Treba si uvedomiť, že tuberkulóza môže postihnú kohokoľvek z nás, je to bežné infekčné ochorenie.
