Pod vplyvom blížiacich sa Vianoc som sa zatúlala do obchodu s hračkami. Nie do toho známeho svojou kontroverznou komunikáciou, tam nechodím. Išla som do bežného, pekného hračkárstva a začala prechádzať regály. Kuchynky sú krásne, vkusné, drevené, autodráhy funkčné a spratné, súpravy pre mladých vynálezcov vynaliezavé. Práve ten mužský rod je kľúčový.
Na obaloch mnohých „moderných“ hračiek sú totiž stále v hlavnej úlohe stereotypy. Na náradí do kuchyne je rozosmiate dievčatko, škatule s experimentami zas odhodlane zdobí mladý muž so skúmavkou v ruke.
Úprimne priznávam, že ma to zaskočilo, vnútorne som si akosi myslela, že sme ďalej. Veď u nás sa tieto Vianoce kuchynka plánuje pre syna (ešte, že nevie čítať!). A nielen u nás. Neter programuje na počítači, kamarátkin syn zas vypeká na kuchárskom kurze. Prechádzka po predvianočných obchodoch ma však vrátila späť do reality.
Nie je nič zlé na tom, keď sa dievča hrá s kuchynkou a chlapec s autodráhou, ak je to ich prirodzený výber. Problematickým môže byť, ak sú k tomu subjektívne masírovaní – napríklad obalmi hračiek. Sebavedomie sa buduje v detstve a návyky sa získavajú skoro.
Ženy sa spochybňujú viac
Práve so sebavedomím sú na tom podľa starších štúdií ženy horšie než muži. Iniciujú vyjednávania o vyšších platoch štyrikrát menej často, v novej práci si pýtajú o tretinu nižší plat. Po vyplnení kvízu sa odhadujú na menej správnych odpovedí, pritom výsledky majú vo finále podobné ako muži a o kariérne povýšenie žiadajú až vtedy, keď majú pocit, že spĺňajú všetky požiadavky pozície. Mužom stačí vyhovovať na šesťdesiat percent.
Môže sa to zdať ako vzdialené štatistiky, no ruku na srdce, ženy, ktorá ste sa v tom ani trošku nenašla? Ja teda rozhodne áno. Kým som sa odhodlala vypýtať si vyšší plat, moji kolegovia to medzičasom urobili trikrát.
Často sa spochybňujem a technicky som vybavená na úrovni šikovnejšej žiačky dnešnej základnej školy. Iste, je to primárne moja chyba. Netvrdím, že keby ma v detstve obklopovali obrázky žien programátoriek, dnes by som bola v Silicon Valley. Rozhodne by to však neuškodilo.
Vidieť okolo seba vzory znamená uveriť a zhmotniť si to, že existujú. Pre mužov aj pre ženy. Moja dcéra sa po úmrtí kráľovnej Alžbety a ozname, že ju nahradí kráľ Karol začudovala, či nemajú nejaké ďalšie kráľovné, prečo ten „pán.“ Pod slovom prezident si predstaví ženu. Prezident-ku!
Práve rodovo citlivá terminológia – napríklad mužské a ženské rody podstatných mien – nie je manifestom premotivovanej feministickej úderky, ale nástrojom k lepším výsledkom. Keď dáte do inzerátu mužskú aj ženskú verziu pozície, prihlási sa viac žien a rozšíri sa veľkosť i rozmanitosť kandidátstva. V konečnom dôsledku to pomôže vybrať najlepšieho človeka.
Stereotypy škodia ekonomike
Takto to funguje všeobecne, pretože nerovnosťou (nielen) medzi pohlaviami strácame všetci. Prieskum Equal Pay Day zistil, že takmer polovica slovenských opýtaných si myslí, že najdôležitejšia úlohou ženy je starať sa o domácnosť. Päťdesiat jeden percent tvrdí, že u muža je najkľúčovejšie zarábať peniaze. Ak nám je toto podvedome dlhodobo spoločnosťou podsúvané, zamyslime sa nad tým, o koľko úspešných podnikateliek, ktoré by zvyšovali HDP krajiny, a o koľko skvelých učiteľov, ktorí by formovali slušných a platných občanov a občianky, možno prichádzame.
Forbes Woman
Predstavujeme prvý slovenský špeciál Forbes Woman. Vydanie je plné príbehov ambicióznych žien – líderiek zo všetkých oblastí, od štátnej správy cez umenie a vedu až po biznis. Môžu byť vzorom a inšpiráciou nielen pre ženy.
Kliknite a nahliadnite do exkluzívneho magazínu Forbes Woman!
Stereotypy škodia ekonomike, spokojnosti, ale i zdraviu – muži umierajú skôr, menej chodia na vyšetrenia, majú viac infarktov. Žeby za tým boli aj predstavy, že „chlapi neplačú“, neriešia zdravotné „nezmysly“ a hlavne majú drieť deň i noc, aby zarobili? Lebo „tak sa to má“?
Keď sa od týchto predstáv skúsime oslobodiť, svet sa zo dňa na deň nezmení, no môžeme byť malými tvorcami a tvorkyňami postupnej zmeny. Je predsa fér, aby sme sa v našej spoločnosti cítili prijaté a prijatí všetci. Aby sme zo „ženských práv“ nerobili otázku ohraničenú pre päťdesiatjeden percent populácie, ale do diskusie pre sto percent. Ženské práva, rovnako ako práva akejkoľvek inej skupiny, sú ľudské práva. Nič viac, no zároveň nič menej ako tie, čo užíva majorita.
Ak sa skúsime preprogramovať na menej stereotypný softvér, možno naprogramujeme viac programátoriek. Ak budeme menej vyžadovať od mužov primárne výkon v práci, možno nám pribudne viac výkonných otcov, synov, kamarátov či partnerov. A možno si tak vzájomne spravíme láskavejšie miesto na život.