Už viac ako šesť rokov trvajúce prieťahy medzi Západom a Čínou aktuálne eskalujú na dennej báze. Globálne ekonomické vplyvy, ktoré sa skloňujú v médiách, sú iba jedným rozmerom problému. Slovensko však na situáciu môže doplatiť viac ako iné európske krajiny.
Obchodná vojna medzi Spojenými štátmi, Európskou úniou a Čínou sa v poslednom období výrazne vyhrotila, pričom jej počiatky môžeme vystopovať k nástupu Donalda Trumpa do prezidentskej funkcie v roku 2017. Hlavným cieľom jeho administratívy bolo znížiť obchodný deficit Spojených štátov s Čínou, čo viedlo k zavedeniu ciel na čínske produkty v hodnote miliárd dolárov.
Následne Čína prijala odvetné opatrenia, čo eskalovalo vzťahy medzi dvomi najsilnejšími ekonomickými veľmocami. Konflikt sa postupne sa rozšíril aj na vzťahy medzi Európskou úniou a Čínou.
Európska únia, podobne ako USA, začala vyjadrovať obavy z narastajúceho čínskeho hospodárskeho vplyvu a neférových obchodných praktík. Významným momentom bola reakcia EÚ na subvencovanie čínskych elektromobilov zo strany čínskej vlády.
V septembri 2023 Európska komisia oznámila zámer uvaliť clá na čínske elektromobily, ktoré sa podľa nej predávajú za neférové ceny vďaka štátnej podpore. Iniciatíva zo strany EÚ spustila ďalšie kolá napätia, pričom Čína odpovedala hrozbou uvalenia ciel na európske automobily, najmä veľké dieselové SUV vyrábané na vývoz do Číny.
Najnovšie Čína vyzvala USA, aby zastavili „nerozumné utláčanie“ jej firiem. Reagovala tak na americké návrhy na zákaz čínskeho softvéru a hardvéru vo vozidlách, ktoré jazdia na cestách v USA pre obavy o národnú bezpečnosť. „Krok USA nemá žiadny faktický základ, porušuje princípy trhového hospodárstva a spravodlivej hospodárskej súťaže. Ide o typický protekcionistický prístup,“ uviedol v stredu hovorca čínskeho ministerstva obchodu.
Tento trojstranný konflikt medzi USA, EÚ a Čínou má výrazné globálne dôsledky, keďže obchodné bariéry ovplyvňujú dodávateľské reťazce, investície a celosvetový ekonomický rast. Dopady tejto obchodnej vojny nie sú cítiť len na úrovni veľkých ekonomík, ale prenikajú aj do menších krajín, akou je Slovensko.
Slovenský rozmer
Slovenská ekonomika je ako otvorená a exportne orientovaná krajina silne prepojená na medzinárodný obchod vrátane toho s Čínou. „Slovenský automobilový priemysel je značne závislý od čínskeho trhu. Nejde len o priame exporty do Číny, ale aj o nepriamy obchod cez Nemecko, kde sa medziprodukty zo Slovenska používajú na výrobu finálnych produktov pre čínsky trh,“ vysvetľuje Matej Šimalčík, výkonný riaditeľ nezávislého think-tanku Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS).
Čína je jedným z najväčších odberateľov slovenských áut, najmä veľkých SUV modelov s dieselovými motormi. Z tohto dôvodu môže byť uvalenie čínskych ciel na tieto automobily pre slovenskú ekonomiku značným rizikom. „Podľa niektorých prepočtov by Slovensko mohlo byť jednou z najviac zasiahnutých krajín v Európe, ešte viac ako Nemecko,“ dodáva Šimalčík. Tieto clá by mohli viesť k poklesu dopytu po slovenských výrobkoch a ohroziť aj zamestnanosť v automobilovom sektore, ktorý tvorí kľúčovú časť hospodárstva Slovenska.
Obchodná vojna zároveň vyvoláva otázky o budúcnosti automobilového priemyslu na Slovensku. Prechod na elektromobilitu podporovaný európskou reguláciou prináša nové výzvy pre výrobcov. Zatiaľ čo EÚ tlačí na modernizáciu a prechod na výrobu elektromobilov, Slovensko môže čeliť zvyšujúcej sa závislosti na Číne v oblasti výrobných vstupov, ako sú batérie. „Čínski výrobcovia už dnes stavajú továrne na batérie priamo v Európe, čím sa snažia obísť potenciálne clá a sankcie,“ vysvetľuje Šimalčík.
Čína a naše mlieko
Okrem automobilového priemyslu môže byť do určitej miery ovplyvnený aj slovenský mliekarenský sektor. „Hoci export mliekarenských výrobkov do Číny tvorí len marginálnu časť slovenského exportu, je to oblasť, ktorú slovenské vlády propagovali ako príležitosť pre slovenských vývozcov,“ poznamenáva Šimalčík. Akékoľvek kroky Číny v oblasti ciel na mliekarenské výrobky môžu teda narušiť aj tento sektor.
Obchodná vojna medzi Západom a Čínou sa preto netýka iba veľkých globálnych hráčov, ale má priamy dopad aj na menšie ekonomiky, ako je Slovensko. Zatiaľ čo automobilový priemysel je vystavený priamym rizikám z čínskych ciel, ostatné sektory, ako je napríklad mliekarenstvo, môžu byť nepriamo ovplyvnené.
Slovensko sa navyše ocitá v zložitej pozícii, keď musí čeliť dvojakému tlaku – na jednej strane sú to čínske clá a na druhej strane požiadavky Európskej únie na ekologickú modernizáciu. Ako dodáva Šimalčík: „Je to náročná dilema, ktorá môže viesť k zvýšenej závislosti Slovenska na Číne, najmä v súvislosti s elektromobilmi a výrobou batérií.“ V tomto svetle je dôležité, aby Slovensko pozorne sledovalo vývoj obchodných vzťahov a hľadalo riešenia na minimalizáciu negatívnych dopadov na svoju ekonomiku.
Číslo dňa
3,2 percenta
je odhad rastu svetovej ekonomiky podľa OECD. Doteraz sa prognózovalo 3,1 percenta.
Krátke správy
Vyššia daň na služby horských stredísk môže priniesť stagnáciu v regiónoch. Navrhované zvýšenie dane z pridanej hodnoty z 10 percent na 23 percent na služby horských stredísk a ubytovanie by prinieslo výraznú stagnáciu v regiónoch. Spôsobilo by tiež straty všetkým ostatným naviazaným službám. V stredu na to upozornil Bohuš Hlavatý, výkonný riaditeľ asociácie Lavex, ktorá združuje horské strediská.
Platy v IT a telekomunikáciách narazili na strop. Sektor informačných technológií, ktorý bol počas pandémie najstabilnejší a personálne rástol, narazil na svoj strop. Výšky miezd sú v tejto oblasti na svojej hornej hranici a začali stagnovať. Naproti tomu mzdové očakávania kandidátov stále rastú, čo sa vzhľadom na stagnáciu v segmente snažia firmy dorovnať rôznymi benefitmi. Vyplýva to z aktuálneho mzdového prieskumu agentúry Grafton.
Hypotéky zlacňujú. UniCredit Bank je ďalšia banka, ktorá svojim klientom ponúka hypotéky s úrokovou sadzbou pod štyri percentá. Banka tak znížila úrokovú sadzbu pri dvojročnej a trojročnej fixácii o 0,2 percenta na aktuálnu hodnotu 3,89 percenta. Informovala o tom v stredu hovorkyňa banky Zuzana Ďuďáková.
Foto: Freepik
Prepitné bude súčasťou mzdy. V rozsahu 20 percent príjmu zamestnanca zo závislej činnosti by však malo byť oslobodené od dane z príjmov. Vyplýva to z návrhu novely Zákonníka práce poslancov koaličnej SNS, ktorý v stredu Národná rada (NR) SR posunula do druhého čítania.
