Ghana, akú by ste nečakali. Za bránami luxusného rezortu sa nemusíte báť vreckárov

Zažiť autentickú Afriku, zároveň sa cítiť bezpečnejšie ako doma a mať útočisko v luxusnom rezorte? Kombináciu toho všetkého ponúka Lemon Beach Resort na pobreží Ghany. Vlastní ho český podnikateľ a filantrop David Duroň so svojím ghanským spoločníkom.

Ak je charakteristikou exotiky, že ponúka zážitky a zvyklosti, ktoré by človeka v jeho domovine určite nestretli, tak Ghana je veľmi vhodnou destináciou. Konkrétne Elmina, mesto na pobreží Atlantiku vzdialené 140 kilometrov západne od metropoly Accry, neďaleko ktorého sa nachádza Lemon Beach Resort.

K rezortu vedie skratka pozdĺž oceánu, po ktorej sa k nemu dostanete pešo, prípadne môžete ísť po krivolakej, prašnej a hlbokými dierami posiatej ceste autom.

Duroňova životná cesta bola taktiež plná nečakaných zákrut a na poslednú chvíľu obídených výmoľov – čiže presne taká, akú podstupuje teraz, keď ide od rybárskej tržnice v Elmine do svojho rezortu.

Ide opatrne nočnou temnotou, pričom táto opatrnosť sa zďaleka netýka len toho, že má pred sebou „mínové pole“ obrích dier. Za volantom však podstupuje slalom aj z iných dôvodov – nie je totiž úplne neobvyklé, že priamo uprostred cesty spia domorodí obyvatelia.

Jeden z takých spáčov zapríčiní, že Duroň zastavuje pri krajnici. „Dýcha vôbec?“Strnulá poloha ležiaceho je mu podozrivá a neodbytná potreba pomáhať ho chtiac-nechtiac donúti šliapnuť na brzdu.

Mužovi v chudobných handrách sa v pravidelných intervaloch dvíha hrudník a malátne reaguje na Duroňove výzvy, aby sa prevalil na bok. Cestovné kancelárie by práve z tohto výjavu leták lákajúci na návštevu africkej krajiny nevytvorili, no pre jej spoznanie ide o veľmi osobitú skúsenosť. Takých je v Ghane mimo „rezervácií“ pre turistov mnoho.

Vyskúšať si veľmi zblízka život na Zlatom pobreží, ako znie niekdajší názov Ghany, nie je pritom – hoci by sa to možno mohlo neznalému človeku tak zdať – ani trochu nebezpečné.

Najintenzívnejší a súčasne najprekvapivejší pocit, ktorý návštevníka západoafrickej krajiny zavalí ešte spoľahlivejšie ako masívne vlny priľahlého mora, je maximálna vrelosť a takmer naivná túžba po priateľstve, ktorá je takmer všade. Zaskočí vás to, spoľahnite sa. Veľmi milo zaskočí.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Lemon Beach Resort Elmina (@lemonbeachresort)

David Duroň bol vysokým manažérom v korporátoch ako Atlas, Vodafone, Český Telecom alebo O2, avšak až keď rozbehol vlastný biznis s rezortom v Ghane, našiel sa nielen z podnikateľského hľadiska, ale predovšetkým z ľudského. Bez preháňania – našiel sám seba.

Lemon Beach Resort je súčasťou skupiny Lemon Group, ktorú spoluvlastní Duroň s ghanským spoločníkom a patria do nej aj ďalšie hotely a reštaurácie.

Čo sa dá nájsť za jeho bránou? Do terénu zvažujúceho sa k pláži umiestnil český dizajnér Jiří Jež bungalovy afrického štýlu, ktoré sú doplnené klasickým hotelom. Naľavo od bungalovov je nadštandardná reštaurácia s nadštandardnou kuchyňou, pod ňou bazén koncipovaný do tvaru Afriky.

Starostlivo vyškolený personál mieša v Lemone drinky rýchlosťou, ktorá popiera africké vnímanie času – hodina tu nie je žiadna miera.

Práve africké vnímanie času – africké vnímanie života vôbec – je však také špecifické a odlišné od toho stredoeurópskeho, že by sa človek trestuhodne ochudobnil, ak by tento aspekt nepreskúmal.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Lemon Beach Resort Elmina (@lemonbeachresort)

Je pochopiteľne skvelé a príjemné nechať sa v areáli Lemon Beach Resort rozmaznávať luxusom. Súčasne je však dôležité uvedomovať si, že tento luxus rozhodne nie je tá „pravá“ Afrika. Tá čaká „tam vonku“, za Lemonom, a je preto dobré a žiaduce z turistického komplexu vyjsť.

„Pravá“ Afrika je napríklad v národnom parku Kakum, ktorý sa rozprestiera na ploche 375 štvorcových kilometrov v dojazdovej vzdialenosti od Elminy. Rezerváciu je možné atraktívne vnímať s nadhľadom, pretože vrcholom pralesa vedie chodník jeho korunami. Tie máme síce aj u nás, avšak tu nežijú slony, opice, papagáje ani obrie antilopy bongo.

Treba však priznať, že aj v Kakum parku musíte mať celkom veľkú mieru šťastia, aby ste zbadali slona. Ghančania sa boja výšok, takže na chodníku vydesene kričia, a to rozhodne nie je ideálny predpoklad, aby sa plaché zvieratá ukázali.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Kakum National Park (@kakumpark)

Všetok ľudský krik zanikne v hukote vodopádov Wli, ktoré tiež bez debát stoja za výlet, no to už je z Elminy o dosť ďalej.

To najzaujímavejšie v Ghane sú však určite ľudia. Chodiť po tamojších uliciach je ohromný, hoci bohužiaľ prakticky neprenositeľný zážitok.

„Obroni! Obroni!“ pokrikujú miestni nepretržite na turistu lokálnym výrazom pre belocha, okolo ktorého sa razom vytvorí húf detí. Tie ponúkajú päste, aby ste si s nimi ťukli na pozdrav. To isté robí aj veľa dospelých mužov, prípadne na vás aspoň priateľsky kývnu hlavou.

Pri neustálom zdravení je treba dávať pozor na jediné – aby prebiehalo výhradne pravačkou, pretože ľavá ruka je považovaná za nečistú, miestni ju pri pozdrave často dokonca schovávajú za chrbát.

Na čo si naopak netreba dávať pozor vôbec, sú vrecká. Môžete v nich mať čokoľvek, pokojne aj celé imanie, aj tak si môžete v Elmine vykračovať v ktorúkoľvek dennú i nočnú hodinu s takmer nepoznanou bezstarostnosťou. Akoby nejaká vyššia moc zmietla zo sveta všetko zlo.

Z osobnej skúsenosti si absolútne neviem predstaviť, že by som sa ulicami v Juhoafrickej republike či na Madagaskare pohyboval v tme ako jediný beloch uprostred chaotického a neznámeho davu. V Ghane si absolútne neviem predstaviť dôvod, prečo by som presne toto nemal robiť, ak mám práve chuť.

No vážne, prečo si dávať pozor na vrecká? Vypadlo mi z nich sto cedi, v prepočte asi 6 eur, čo pre miestnych rozhodne nie je málo. A tí sa o bankovku takmer bijú. Bijú sa o to, kto ju prvý zdvihne zo zeme a nezištne mi ju vráti…

Najvyššia moc

Prechádzka Elminou človeka zavedie k neprehliadnuteľnej chyžke v centre. Ak zmieta vyššia moc zo sveta zlo, tak v tomto obydlí sa nachádza predstaviteľ tejto vyššej moci.

„Tu býva náš najvyšší Boh,“ hovorí sprievodca mestom a vzápätí si dá ukazovák pred ústa v reakcii na bežným hlasom prednesenú doplňujúcu otázku. „Pssst! Už je tma, Boh spí!“

Ticho teda! Najvyšší Boh stihol zlikvidovať zlo počas jasného dňa, teraz zaslúžene odpočíva.

V južnej časti Ghany, do ktorej Elmina spadá, žijú kresťania a kresťanský kostol dominuje aj centru rybárskeho mesta. Viera v Otca i Syna i Ducha Svätého však nevylučuje súbežnú vieru v lokálnych bohov, ktorých je v Elmine 77. Jeden z nich prebýva aj v kameni kúsok od Lemon Beach – David Duroň na objemný balvan ukáže, keď prechádza okolo.

Zo stredu mesta vedie prechádzka viac-menej nutne cez most k zámku, najstaršej Európanmi postavenej budove južne od Sahary. Zámok vyrástol v roku 1482 po Kristovi, 10 rokov pred objavením Ameriky a dnes je zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Z masívnych múrov sídla vanie temné posolstvo o diabolsky krutom obchode s otrokmi, pre ktorý bol zámok v rukách európskych kolonizátorov základňou. V tomto prípade je dobre, že múry nevedia hovoriť, inak by rozprávali bezprecedentné beštiality o tom, čo človek dokáže urobiť človeku.

Múry nevedia hovoriť a človek vplyvom hrôz, ktoré sprievodkyňa sugestívne opisuje, onemie. Nemilosrdné mučenie, znásilňovanie, zabíjanie, hlad, smäd. Zlo v dnešnej Elmine možno neexistuje preto, že ho tu v minulosti bolo toľko, až sa úplne vyčerpalo a teraz už žiadne nezostáva.

Nech už sú len dobré časy! Na čo iné si pripiť v reštaurácii, ktorá sa nachádza v technickom zázemí zámku – aj tú spoluvlastní David Duroň, rovnako ako ďalší gastro podnik v neďalekom Cape Coast. Okrem rozvíjania vlastného biznisu sa tým snaží rodák z Ostravy podporiť turizmus v oblasti, to je jeho veľká úloha.

Každú nedeľu sa v reštaurácii na elminskom zámku pripravuje tradičné jedlo fufu, hustá kaša vznikajúca stlčením plantanu a manioku, spravidla zaliata omáčkou.

Ak práve nie je nedeľa a chceli by ste fufu ochutnať, je to jednoduché – v miestnych podnikoch, ktorými sú väčšinou chatrče s neopakovateľnou atmosférou, je toto jedlo pravidelne ponúkané. Môžete pritom sledovať aj jeho prípravu. Pre domorodcov je to fádne, avšak pre cudzincov je to pôsobivý pohľad.

Rovníkové teplo a extrémna vlhkosť vzduchu po nejakom čase spôsobia, že človek v meste zatúži po bazéne alebo po kúpaní sa v oceáne. Rozmaznaný Európan tiež zatúži po odpočinku v klimatizovanom bungalove v Lemon Beach Resort.

Je však možné, že v bungalove sa mu čoskoro – a vlastne zákonite – začne cnieť po pestrofarebnej a maximálnej vľúdnosti, ktorá ho objala na elminských uliciach. „Aj preto je Ghana popri Česku mojím druhým domovom,“ netají sa Duroň a dá sa mu to veriť s rovnakou jednoduchosťou, s akou jeho tunajší známi veria v 77 bohov.

Prvý júlový utorok sa David Duroň navliekol do slávnostného oblečenia a stal sa jednou z neprehliadnuteľných postáv veľkolepého festivalu Bakatue, každoročnej slávnosti, ktorou sa pre rybárov symbolicky odomyká more.

Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Filip Saiver.

Vyhľadávanie…

Nenašli sa žiadne výsledky, skúste použiť iné kľúčové slovo!

Alebo skúste preskúmať témy

1/2025 – Kapitalista

Ghana, akú by ste nečakali. Za bránami luxusného rezortu sa nemusíte báť vreckárov

Najvyššia moc

Produkty a autori

Informácie