Je ľudstvo odsúdené na to, aby ho postihol osud dinosaurov (prípadne vtáka doda, po slovensky dronta maurícijského, po česky ľudovo blbouna nejapného)?
To, čo nás nakoniec môže vyhubiť, nebude meteorit, jadrový holokaust ani superpandémia – a tiež platí, že koniec nepríde až tak skoro.
Napriek tomu sa človek môže stať prvým druhom na Zemi, ktorý sa vyhubí sám. Pôrodnosť na celom svete klesá a klesá už desaťročia. Tento jav zažívajú chudobné, rozvojové aj bohaté krajiny.
To, čo demografi nazývajú „celková miera plodnosti“, je priemerný počet pôrodov na ženu. Aby sa udržala stabilita populácie, takzvaná miera náhrady má dosahovať 2,1 dieťaťa na ženu. Čokoľvek nad touto hodnotou znamená, že populácia rastie, ako to bolo počas celej histórie, napriek občasným katastrofám, ako bol napríklad mor v polovici 14. storočia. Ak však miera náhrady klesne pod hodnotu 2,1, populácia sa skôr či neskôr zmenší, a to je smer, ktorým sa svet teraz vydal. V realite sme túto hranicu možno už prekročili.
Počet ľudí na celom svete dnes presahuje 8,2 miliardy a stále rastie. OSN však odhaduje, že svetová populácia dosiahne vrchol 10,3 miliardy v polovici 80. rokov 21. storočia a potom začne klesať. Pokles sa však môže začať aj skôr, keďže v posledných rokoch museli demografi opakovane revidovať svoje odhady smerom nadol.
Nízka pôrodnosť je najvýraznejšia v rozvinutých ekonomikách, kde je celková miera pôrodnosti už pod hodnotou 1,5. V Južnej Kórei klesla na hrozivých 0,7. V Japonsku v minulom roku klesol počet narodených detí na rekordne nízke hodnoty, na každé narodené dieťa zomreli dvaja ľudia.
Obyvatelia Talianska by mohli (ak by trend pokračoval matematicky aj ďalej) začiatkom budúceho storočia vymiznúť. USA sa tomuto trendu dlho bránili, ale už to tak nie je. Aj tu už sme na rekordne nízkom počte 1,6. Spomedzi bohatších krajín zaznamenáva silný počet pôrodov iba Izrael.
Vlády si pokles pôrodnosti všímajú a sú znepokojené. Aká zásadná zmena!
Až donedávna sa všeobecne hovorilo, že problém je v tom, že na svete je príliš veľa ľudí. V roku 1798, keď na planéte žila sotva miliarda ľudí, napísal Thomas Malthus knihu, ktorá sa stala senzáciou. Varoval, že rast populácie vždy predbehne zásoby potravín, a preto ľudstvo nikdy nemôže zažiť trvalý nárast životnej úrovne.
Svetová populácia sa od Malthusovho traktátu zvýšila viac ako osemnásobne – a všeobecná životná úroveň ešte viac. Pred čosi vyše dvomi storočiami žilo 90 percent ľudstva v extrémnej chudobe, ktorá je v dnešných peniazoch definovaná ako príjem 2,15 dolára na deň. Teraz má populácia, ktorá žije v extrémnej chudobe, podiel menej ako 10 percent. V roku 1800 sa takmer polovica detí nedožila piatych narodenín. Dnes sa na celom svete 96 zo 100 detí dožíva veku päť rokov.
Napriek tomu stále prevláda maltuziánska mentalita. V roku 1968 profesor zo Stanfordu Paul Ehrlich napísal bestseller, v ktorom predpovedal, že čoskoro príde hrozný globálny hladomor. Proroctvo mu však akosi nevyšlo. Dnes chce množstvo krajín, aby ich populácia rástla. Vládne snahy o zvýšenie pôrodnosti prostredníctvom daňových stimulov, priamych platieb alebo reklamných kampaní však do značnej miery zlyhávajú.
Prečo nastal tento spomalený pokles pôrodnosti? Odborníci uvádzajú ako prekážky náklady na čas a životné náklady. Iní tvrdia, že ďalší faktor môže byť duchovná kríza – teda pesimizmus ohľadom budúcnosti. Nech už sú dôvody akékoľvek, zdá sa, že po prvýkrát bude počet ľudí, ktorí obývajú našu planétu, klesať.
