Svetový poriadok sa rozpadá a pre svet to znamená pochmúrnu budúcnosť. Patrí do nej aj nasadenie jadrových zbraní. Dokážu Spojené štáty tento hrozivý scenár, ktorý naberá na reálnosti, ešte zastaviť?
Marec priniesol tri šokujúce správy, ktorých dôsledky verejnosť sotva zaregistrovala – zatiaľ. Naznačujú črtajúce sa kontúry nebezpečného nového sveta, v ktorom je oveľa pravdepodobnejšia jadrová vojna.
Tri veľké štáty oznámili, že zvažujú vývoj jadrových zbraní. Jedným z nich je Južná Kórea. Podľa vyhlásenia ministra zahraničných vecí možnosť, že tento veľký štát vybuduje nezávislé jadrové kapacity na odstrašenie nepriateľov „nie je vylúčená“, keďže „štát sa musí pripraviť na všetky možné scenáre.“
Ďalší šok prišiel z Nemecka. Friedrich Merz, budúci kancelár, odmietol vylúčiť, že by sa o vlastný jadrový arzenál usilovala aj jeho krajina. V dohľadnej dobe, vyhlásil, by sa mali začať rozhovory o rozšírení anglických a francúzskych jadrových odstrašovacích kapacít na celú Európu.
Tretí šok prišiel z Poľska. Jeho premiér Donald Tusk povedal, že Poľsko musí zvážiť aj jadrové scenáre. Dôvod, ktorý ho k tomu viedol, sa podobá na prehlbujúce obavy mnohých ďalších krajín. Hovoril o, citujem, „zásadnej zmene americkej geopolitiky“.
Slobodný svet sa obáva, že sa už nemôže spoliehať na USA v tom, že pomôžu zabrániť tomu, aby svet upadol do chaosu, v ktorom hrá každá krajina na vlastnú päsť. Takýto nový svet je však istým krokom do nestability, ktorá môže viesť k svetovej vojne, rovnako, ako sa to stalo už dvakrát v minulom storočí. Spôsobiť môže aj ekonomické problémy pre celý svet.
Ak sa jadrové zbrane rozšíria do veľkého počtu štátov, prakticky to garantuje, že budú, po prvý raz od roku 1945, skutočne použité. Nezáväzné vyjadrenia amerických predstaviteľov o odchode z NATO, či o znížení vojenského rozpočtu o 8 percent ročne, alebo o opustení Ukrajiny, rozdúchavajú existenčné obavy.
To, čo Spojené štáty robia voči Ukrajine, pripomína Európanom nočné mory z Mníchovskej konferencie v roku 1938. V tom roku Británia a Francúzsko opustili Československo a prenechali ho nacistickému Nemecku, čo bolo predohrou druhej svetovej vojny.
Obavy sa prehlbujú aj v Ázii, preto aj prišlo oznámenie z Južnej Kórey. Tá sa totiž obáva, či sa Spojené štáty s Pekingom nedohodnú o Taiwane. Tao by znamenalo, že ázijské krajiny by sa museli o svoju bezpečnosť starať samostatne. Môžete si byť istí, že Japonsko má podobné myšlienky.
Po druhej svetovej vojne USA vytvorili a viedli nový medzinárodný poriadok, ktorý umožnil ohromujúci nárast životnej úrovne a zároveň sa vďaka nemu svet vyhol ďalšej svetovej vojne. Spojené štáty presadili múdre kroky, ako bolo vytvorenie NATO, Marshallov plán a bezpečnostné zmluvy s inými krajinami, najmä Japonskom. Vďaka nim a aj vďaka systematickému odstraňovaniu prekážok v zahraničnom obchode a garancii slobody plavby v medzinárodných vodách zažil svet éru, ktorú si kedysi nevedel nikto predstaviť.
Bola to éra bezprecedentnej prosperity bez globálneho konfliktu. Nazvite to napríklad „Pax Americana“, americký mier. Európa počas tejto éry nezažila žiadnu veľkú vojnu – až kým neprišla Putinova invázia na Ukrajinu. Také dlhé obdobie mieru na európskom kontinente nebolo od čias Rímskej ríše pred dvomi tisíckami rokov.
Je pravdou, že aj obdobie po roku 1945 prinieslo mnoho kríz, vrátane okamihov z roku 1962, keď sa svet počas Kubánskej raketovej krízy len tesne vyhol jadrovej vojne. V rámci celej ľudskej histórie však išlo o neuveriteľné obdobie ohromujúceho pokroku a inovácie.
Problémy tohto storočia, ktoré sa prejavujú pomalým ekonomickým rastom, prišli preto, že ignorujeme zdroje ekonomickej prosperity: rozumnú úroveň zdanenia a regulácií, a rozumné úrovne štátnych výdavkov.
Pax Americana tiež podkopali nedostatočné výdavky Spojených štátov a ich spojencov na obranu. Správali sme sa, akoby medzinárodný poriadok mohol existovať aj bez efektívnej sily, ktorá ho dokáže vynútiť.
Ale tak ako Pax Romana z čias rozkvetu Rímskej ríše, aj táto zlatá éra, ako sa nám možno raz bude spätne javiť, sa môže skončiť. Spojené štáty sa sťahujú zo svojej pozície lídra slobodného sveta. Ak sa však americký mier skutočne skončí, bude to neskutočná tragédia nielen pre Spojené štáty, ktoré z neho najviac profitovali, ale pre celé ľudstvo.
