Patrí medzi najvýraznejšie české vedkyne súčasnosti. Svojím nanotechnologickým výskumom si vydobyla miesto medzi svetovými inovátormi a v roku 2021 sa zaradila do výberu Forbes 30 pod 30. Dnes Markéta Hujerová stojí za unikátnym projektom Nanoflexion, ktorý prepája vedu s biznisom, medicínu s high-tech materiálmi a domáci výskum s globálnym presahom.
Ako malé dievča snívala o vesmíre. Kozmonautkou sa nestala, ale túžba prekračovať hranice a objavovať nové svety jej zostala.
Markéta Hujerová postupne spojila svoj technický talent s medicínou a dnes stojí na čele výskumu nanovláknových náplastí. Táto inovácia má zásadne zmeniť spôsob hojenia rán po operáciách a zachrániť životy tisícom pacientov.
Jej cesta k vede nebola priama. Spočiatku verila, že vedecká kariéra nie je pre ňu. „Vedci sú len tí muži v bielych plášťoch zatvorení v laboratóriách, nie?“ myslela si. Postupne sa však presvedčila, že veda môže byť aktívna, dobrodružná a prepojená s reálnym svetom. S pacientmi, chirurgickými sálami, investormi aj globálnymi konferenciami.
„Ženy vo vedúcich funkciách nie sú. Na biznis mítingoch som sedela sama a bola som obklopená mužmi. Bola som najhoršie platený človek a ešte tam bola atmosféra toho, že mám byť rada, že tam môžem vôbec byť,“ opisuje.
Každý krok jej cesty od diplomovej práce cez prekážky aj cez medzinárodné súťaže až po výber Forbes 30 pod 30 ju priblížil k okamihu, kedy jej výskum môže skutočne pomôcť ľuďom.
Jej výrobky by mali pomôcť predovšetkým pri operáciách čriev, ktoré bývajú komplikované pre neľahké hojenie. „Je to smutná štatistika. Operácie sú časté a robia sa viac ako dve stovky rokov. Percento pooperačných komplikácií je však stále vysoké,“ hovorí.
Hujerová verí vo vizualizáciu a v zodpovednosť nielen za vlastné nápady, ale aj za vplyv svojej práce. Od opustenia pohodlnej biznisovej pozície cez intenzívnu inkubáciu spin-offu Nanoflexion až po medzinárodnú spoluprácu.
Jej príbeh je o odvahe, sebadôvere a prepojení vedy s praktickým dosahom. V rozhovore odhaľuje, ako sa z malého dievčaťa s veľkými snami stala priekopníčkou, ktorá mení nielen medicínu, ale aj pohľad na vedeckú kariéru. A navyše, samozrejme, dokazuje, že byť vedcom znamená viac než len biely plášť pri mikroskope.
Čím ste chceli byť ako malá?
Mala som obrovský sen byť kozmonautkou, chcela som lietať do vesmíru. Potom som si priala stať sa lekárkou. Človek by v našej spoločnosti mal byť vedený k väčšiemu sebavedomiu a zbaveniu sa pocitu menejcennosti. Keby ma vtedy niekto v tomto začal podporovať, možno by som si ten vesmírny sen splnila.
Ako ste to teda vnímali?
Ako sci-fi a nedosiahnuteľný etalón. Zachovala som si lásku k medicíne, ale hovorila som si, že by som to chcela skombinovať s technickým talentom. Že by som sa chcela začať zaoberať práve technickými vedami a ideálne to spojiť s medicínou. Napokon sa to splnilo. Akurát kozmonautkou som sa nestala, aj keď je pravda, že nanotechnológie sa používajú aj na výskum vesmíru.
Keby vám niekto povedal, že z vás bude vedkyňa, ako by ste reagovali?
