„Toto je New York,” volá dobre oblečený muž na svoju partnerku a vchádzajú do Benjamin Steakhouse, neďaleko od Times Square na Manhattane. Reštaurácia, v ktorej to večer často skutočne žije, sa nachádza na konci úzkej pasáže. Zdobia ju zarámované fotky celebrít, politikov a mediálnych hviezd, ktoré tu jedli, od Kim Kardashian po Clintonovcov.
Niektoré z tých najikonickejších podnikov New Yorku, ako sú Le Cirque Siria Maccioniho, Red Rooster Marcusa Samuelssona, či Felidia Lidie Bastianich, ale aj množstvo lokálnych podnikov, stále patria imigrantom. Benjamin Steakhouse založili dvaja albánski švagrovia z mesta Plav v Čiernej Hore (pri albánskych hraniciach) v roku 2006.
Gastrozážitok pod Tatrami. (Ak nehľadáte menu)
„Ja som sem prišiel prvý,” hovorí Benjamin Sinanaj, starší z dvojice, teraz už štyridsiatnik, oblečený v kvalitnom obleku aj s kravatou. Do New York City prišiel v roku 1986. „Študoval som fyziku,” spomína si, a dodáva, že vyhliadky na kariéru po štúdiu nemal veľmi dobré. „Krajine chýbala stabilita.”
Dvaja Benjaminovia (vľavo Sinanaj, vpravo Prelvukaj). Foto: Nina Roberts
Mladší Benjamin, Prelvukaj, ktorého sestra sa vydala za Sinanaja, prišiel v neskorých 90. rokoch ako tínedžer. „Keď sa začala vojna v Kosove,” hovorí Prelvukaj, teraz tridsiatnik, „bolo to tam dosť zlé.“
Benjamin Steakhouse má klasickú atmosféru; jedáleň je slabo osvetlená, čašníci s motýlikmi roznášajú taniere či dlhé koreničky, biele obrúsky a nahriate drevené lopáriky. Sinanaj a Prelvukaj na veci prísne dohliadajú, zdravia hostí, ak je to potrebné, venujú sa trebárs aj šatni.
Najslávnejší mäsiar Ameriky začínal medzi finančnými žralokmi
Chodia sem miestni manažéri rovnako ako turisti, ochotní zaplatiť niečo medzi 60 a 100 dolármi za jeden vyzretý prime stejk. Keďže miestnosť postavili v roku 1911 ako klub pre lekárnikov, má množstvo čudných architektonických detailov—veľký krb, množstvo stĺpov a balkón s miestami na jedenie.
Úspech Benjamin Steakhouse (reštaurácia nahradila viaceré skrachované podniky, napríklad Nylu, ktorá patrila popovej hviezde Britney Spears), podnietil otvorenie štyroch ďalších prevádzok.
Jedna z nich je aj v Japonsku. V reštaurácii, ktorá je geograficky najbližšie k tej pôvodnej a volá sa Benjamin Steakhouse Prime, nám dvaja Benjamínovia rozprávajú o dôvodoch svojho úspechu.
Pracovitosť: Krátko po príchode získal Sinanaj prácu ako zberač tanierov vo vtedajšom Manhattan Grille. Chcel sa naučiť po anglicky, tak každý deň čítal New York Times a s cudzincami na ulici či v podniku sa rozprával po anglicky. „Nebál som sa hovoriť,” spomína Sinanaj, „aj keď som povedal niečo zle.” Odmlčí sa. „Rozosmieval som ľudí.”
Prelvukaj vyrastal na farme a pracoval od desiatich rokov. „Ako malé deti sme vždy pracovali, život nebol ľahký,” vysvetľuje. Pokorne dodáva, že otec mu zahynul pri automobilovej nehode, keď sa narodil. Z malého vdovského dôchodku a farmy sa matke a deťom vyžilo ťažko. „Žije so mnou, mojou ženou a deťmi,” hovorí Prelvukaj, „snažím sa jej vrátiť, čo nám dala.”
Steakhouse “Boot Camp” Petra Lugera: Starší Benjamín pracoval v legendárnom steakhouse vo Williamsburgu v Brooklyne od polovice 90. rokov a stal sa až manažérom, mladší prišiel okolo roku 2000. Peter Luger ich o steakhousoch naučil prakticky všetko, hovoria. „Recept bol jednoduchý,” hovorí Prelvukaj a dodáva, že reštaurácia bola stále plná. „Jednoduchá, dobre bežiaca mašina.” Prelvukaj tvrdí, že išlo o základy: „Kúpite správny produkt, vybavenie, mäso necháte riadne vyzrieť, naučíte ľudí, čo robiť.”
Riziko: Imigranti, ktorí začínali nový život kvôli ekonomickým problémom či bezpečnosti alebo jednoducho dobrodružstvu, vždy riskovali. Otvoriť si reštauráciu možno nie je také obrovské riziko, aspoň si to nie všetci myslia.
“Niekedy riziko za to stojí,” hovorí Prelvukaj o Benjamin Steakhouse a dodáva, že 50 percent toho, čo sa stane, sú nové situácie. „Ak viete, čo všetko sa môže stať, asi by ste reštauráciu ani neotvárali!” smeje sa. „Riziko je v skutočnosti veľmi veľké.”
Sinanaj chcel steakhouse otvoriť o štyri roky skôr, ako sa mu nakoniec podarilo, v roku 2006. Nevedel však nájsť ideálnu lokalitu s primeraným počtom manažérov, domácich a turistov. „Toto sa objavilo,” hovorí Sinanaj, a dodáva, že bolo potrebné vyplatiť predošlý nájom, na čo musel refinancovať dom a použiť úspory.
Pohostinnosť: Sinanaj o reštauráciách nevedel nič, keď prišiel do USA, ale vedel, čo je to byť hostiteľom. „Ak u nás doma príde hosť, staráme sa o neho ako o kráľa,“ hovorí. Tak to robíme aj tu a zákazníci to cítia.”
Mäso: Benjamíni majú partnerstvo s nákupcom mäsa Patom LaFriedom. Na výjazdoch do skladu v New Jersey môžu každý kus preskúmať, potom zreje 30 dní vo Westchesteri v sklade.
Vďačnosť: Niektorí Američania, ktorí vyrástli v 70. rokoch alebo skôr, sú cynici a neveria na „americký sen“. Technológie odstraňujú zamestnania, ktoré kedysi živili rodiny, stredná trieda sa scvrkáva, zdravotníctvo a školstvo sú drahé. Pre mnohých imigrantov je však americký sen realita. „Ľudia hovoria – neexistuje to,” hovorí Prelvukaj, “ale ono to existuje, len za tým musíte ísť.”
Prelvukaj verí, že imigranti sú vďační za to, čo majú v USA, aj keď to nie je bohatstvo, lebo prišli z krajín, kde nemali nič, alebo kde nebola ekonomika slobodná. Vždy, keď Prelvukaj navštívi svoj domov, vidí kamaráta, ktorý je stále nezamestnaný a nemá vyhliadky na prácu. „Ak vidíte obe strany,” dodáva, „veľmi si ceníte tento život.”
„Každý má problémy. Kto nemá?” spýta sa rétoricky Sinanaj, keďže vidí život ľudí v Spojených štátoch. Pre New York City sa rozhodol pred inými medzinárodnými mestami ako Londýn či Paríž. „V Amerike,” vraví Sinanaj, „sú dvere otvorené pre všetkých.”
Autorka Nina Roberts píše pre Forbes.com o imigrantoch.
Hlavná foto: Benjamin Steakhouse
