Snaha vyhnúť sa konfliktu so svojím nadriadeným je celkom normálna a prirodzená. Ak ale máte pocit, že šéf nemá pravdu, alebo že na vás kladie nerealistické požiadavky, mali by ste sa ozvať.
Ako na to, radí autorka HBR Guide to Dealing with Conflict at Work Amy Gallo, ktorá sa okrem iného zaoberá dynamikou vo vnútri pracovných tímov.
Zamyslite sa
Zamyslite sa nad tým, či sú myšlienky typu „Neozvem sa, pretože ma šéf vyhodí“ alebo „Radšej na to pristúpim, aby mi nadriadený neurobil zo života peklo“ realistické. Naozaj to takto u vás vo firme funguje? Nie sú to skôr len vaše domnienky?
Porovnajte riziká na oboch stranách
Premýšľajte nad tým, čo bude horšie – keď sa neozvete, alebo keď prehovoríte? Keď stratíte dôveru svojho tímu, pretože sa zaň nepostavíte, alebo keď sa šéfovi trochu vzopriete?
Zvážte, či musíte prehovoriť hneď
Niekedy je lepšie sa nad problémovou situáciou zamyslieť a nechať si napríklad poradiť od kolegov. Skúste preto nebyť impulzívny, neponáhľať sa a celú „protiakciu“ si poriadne premyslieť.
Čo šéf vlastne chce?
Uvedomte si, na čom vášmu nadriadenému vlastne záleží. Aby ste dokončili projekt včas? Aby ste ho odovzdali v čo najvyššej kvalite? Určite vás bude počúvať pozornejšie ak tento „vyšší cieľ“ zmienite a budete s ním vo svojej argumentácii operovať.
Požiadajte o dovolenie
Vytvorte si manévrovací priestor a požiadajte svojho nadriadeného o povolenie k nesúhlasu. Možno vám tento krok bude pripadať príliš servilný, ale podľa Gallo je dôležitý, pretože váš nadriadený či nadriadená sa bude môcť pripraviť na to, čo príde. Skúste teda predtým, než sa ozvete, prehodiť niečo v štýle: „Chápem, že to chcete urobiť takto, ale obávam sa, že to nebude fungovať. Mohol by som povedať, prečo si to myslím?
Zostaňte v pokoji
Ak sa vám bude tiasť hlas a podlamovať kolená, pravdepodobne nebude mať vaše vyjadrenie taký veľký dopad. Keď sme nervózni, hovoríme automaticky rýchlejšie než normálne. Strážte si tempo reči a myslite na to, že musíte zvoľniť a upokojiť sa.
Pripravte si pôdu
Skôr, než sa pustíte do argumentovania svojho uhla pohľadu, zhrňte, ako sa k problému stavia váš nadriadený. Vaše názory budú vďaka tomu stáť na stabilnej pôde. Pokiaľ vám teda nadriadený či nadriadená napríklad stanovuje príliš prísne termíny, ktoré nemôžete reálne stihnúť, pripomeňte mu či jej, že ide o to odovzdať projekt včas, ale že to podľa vás nie je možné. Potom povedzte, prečo konkrétne si to myslíte.
Nesúďte
Vyhnite sa slovám ako je „bláznivý“, „krátkozraký“ alebo „hlúpy“, a pracujte len s faktami. Uvedomte si tiež, že aj keď máte napríklad pravdu a váš nadriadený sa mýli, je to len názor. Nesnažte sa ostatných presvedčiť o tom, že váš prístup je ten jediný možný, a berte to skôr ako príležitosť si o probléme pohovoriť.
Pripomeňte, že nadriadený je ten, kto nakoniec rozhodne
Ukážete tak, že šéfa či šéfku rešpektujete a že si uvedomujete vaše i jeho či jej postavenie. Až potom, ako dokončíte svoju argumentáciu, doplňte: „Viem, že vy nakoniec rozhodnete“ alebo „Je to koniec koncov na vás.“
Článok vyšiel v českom vydaní Forbes v rubrike Ako byť lepší.
