K ženským pracovným kolektívom postupom času doslova „prischli“ slová ako intrigy, ohováranie či konflikty. Svoju zlosť by však zamestnankyne nemali v žiadnom prípade obracať proti kolegyniam. Veď ako povedala Madeleine Albrightová: „V pekle existuje špeciálne miesto pre ženy, ktoré si nepomáhajú.“
Nikola Richterová, PR manažérka Profesie, vraví, že najvyšší podiel žien a teda i ženské kolektívy možno na Slovensku vidieť v oblastiach zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, administratívy, ľudských zdrojov, personalistiky, ekonomiky, financií, bankovníctva, štátnej správy a samosprávy.
Bodka za rozdielmi. Takto môžu ženy požiadať o zvýšenie platu či povýšenie a uspieť
Prečo však majú väčšie zastúpenie práve na týchto miestach? „Mohli by sme hovoriť o zvyku. V zdravotníctve vidíme pozíciu sestry, pričom ľudia ani nevedia, ako by na tomto mieste nazvali muža. Sú to jednoducho zaužívané stereotypy,“ upresňuje Richterová.
Zároveň dodáva, že na zozname sú výlučne netechnické odvetvia. „Ženy výrazne menej reagujú na technické odvetvia, z toho dôvodu v nich prevládajú muži,“ hovorí. „Ide však o ďalší zvyk alebo poveru, že ‚ženy nemajú v technike čo robiť, lebo sa v nej nevyznajú‘ alebo že ‚technika je pre ženy náročná‘.“
Ilúzia dokonalosti
Pri spojení ženský pracovný kolektív sa mnohým ľuďom teda vybaví jeho negatívna stránka. „Prehnané emočné reakcie, vzťahovačnosť, ohováranie, žiarlivosť a špecifická forma ženskej súťaživosti,“ vysvetľuje Zuzana Palková, talentová koučka a mentorka vzdelávacej organizácie Topcoach.
Pomáha žiadateľkám o azyl. Hovorí, že nerovnosť bude existovať dovtedy, kým na ňu ženy pristanú
Podľa nej to súvisí so samotným sebavedomím žien. Často si totiž na seba kladú také vysoké nároky, ktoré sú v skutočnosti nedosiahnuteľné. A za dostatočne dobré sa považujú len v prípade, že podávajú excelentné výkony a majú skvelé výsledky. Povinnosti plnia načas, nerobia chyby, rešpektujú ich podriadení a uznávajú nadriadení.
O ženskom kolektíve sme sa rozprávali s odborníčkami Zuzanou Palkovou (vľavo) a Janette Šimkovou (vpravo). Foto: Topcoach
Na pracovisku to ale nekončí. Rovnaké prehnané nároky majú na seba aj v ďalších úlohách. „Snažia sa byť dokonalými matkami, manželkami, dcérami, sestrami či priateľkami, ktoré sú ochotné vždy pomôcť. A v role samotnej ženy sa túžia cítiť silne a spokojne,“ upresňuje Palková.
Pokiaľ sa však ženú za touto ilúziou dokonalosti a ideálneho stavu, samy sa oberajú o energiu a sebadôveru. Podľa odborníčky sa v niektorých ženách môže spustiť obrana osobnosti. Ako sa to prejaví? Začnú hľadať chyby na iných. „Keď sa im darí poukazovať na nedostatky svojich kolegýň, krátkodobo sa cítia ako tie lepšie. Ich ego dostáva odmenu,“ vraví.
Debata poza chrbát
V prípade, že si zamestnankyne na ohováranie v pracovnom kolektíve zvyknú, tak sa bude atmosféra postupne zhoršovať. Palková varuje, že začnú vznikať skupinky, ktoré v žiadnom prípade nespolupracujú. Presne naopak, z kolegýň sa stanú nekompromisné rivalky.
Pracovisko je prirodzene súťaživým prostredím, v ktorom vznikajú príležitosti na skryté zápolenie. „Prináša veľa negatívnych pocitov, na ktoré ženy citlivo reagujú. Zvyčajne o súperenie nestoja, ale nevyhnú sa mu,“ vraví Janette Šimková, supervízorka z Topcoach. Dochádza ku konkurenčnému boju, ktorý vyvoláva rôzne zákulisné hry a nerovné súboje.
V ženskom pracovnom kolektíve sa môžu stať kameňom úrazu i priateľstvá. Tie práve zamestnankyne nadväzujú často, no „úspech sa neodpúšťa“ a sprevádza ho žiarlivosť. „Ženy ťažko nesú akúkoľvek nespravodlivosť, tobôž pri povyšovaní, a nie sú také prajné, keď majú pocit, že niekto využil nejakú výhodu na ich úkor,“ vraví Šimková.
Hneď dopĺňa, že podobné emócie sú prudko nákazlivé. Dokážu teda spôsobiť, že ženy v pracovnom kolektíve strácajú kontrolu nad sebou i samotnou situáciou. Takéto emočné turbulencie však môžu zvládnuť a prekonať. Šimková odporúča:
- Všímať si jemné signály. Emócie sa začínajú prejavovať v tele oveľa skôr, než si myseľ uvedomí, že sa niečo deje. Napríklad taký hnev. Postupne stúpa z podbruška, rozpína sa v hrudníku, šľahá z očí, dvíha zo stoličky a napokon lezie z krku von vo forme zvýšeného hlasu a nevyberaných slov. Ak si teda ženy všimnú hnev už na začiatku, kým sa iba sťahuje solar plexus, majú ešte možnosť s ním niečo robiť.
- Ustáť svoje pocity. Nastupujúcu emóciu nemá zmysel potláčať alebo popierať. To jej len pridáva ďalšie napätie. I keby sa násilná kontrola emócie podarila, vzniknuté napätie sa uloží v tele a vyjde von v nestráženom momente. Prijať emóciu znamená uvedomiť si: „Aha, stúpa vo mne hnev, je zaujímavé, čo táto situácia prináša.“ Treba teda zotrvať v úlohe pozorovateľky a otvorene si pripustiť emócie. „Mám právo byť nahnevaná.“ Na základe toho možno pocity ovládať.
- Predýchať a rozchodiť konflikt. Prvá pomoc po probléme je hlboký nádych do celého tela a výdych zvyškov emočného napätia. To treba zopakovať niekoľkokrát. S očistou pomôže vedomé dýchanie, ideálne na čerstvom vzduchu.
Skôr, než ženy v pracovnom kolektíve podľahnú svojim emóciám, by sa mali zastaviť, pozrieť na konfliktnú situáciu s nadhľadom, preskúmať vlastné zámery ako i zámery druhej strany. Ak majú kolegyne medzi sebou problémy, tak by ich nemali riešiť poza chrbát ale priamo tvárou v tvár. A to najlepšie diskrétne, mimo ostatných osôb, ktorých sa situácia vôbec netýka.
Pokiaľ teda v ženskom pracovnom kolektíve vznikajú medzi zamestnankyňami konflikty, tak Palková odporúča využiť tieto 4 stratégie:
- Spoznávať vlastnú osobnosť. Ak má žena jasno v tom, aké sú jej silné stránky a ako vďaka nim spoločnosti prispieva, bude sa cítiť hodnotnejšie. Zároveň, pokiaľ sa ženy v kolektíve z pohľadu silných stránok poznajú aj navzájom, dokážu sa vnímať ako tím, ktorý sa vie efektívne dopĺňať. Pochopia, že medzi sebou nemusia súperiť, lebo každá je dobrá v niečom inom.
- Učiť sa konštruktívne komunikovať. Problémom pri komunikácii so ženami je často to, že ak je kritika podaná nevhodným spôsobom, nebude pochopená ako príležitosť na zlepšenie. Ženy sa to dotkne a spustí sa emotívna obranná reakcia.
- Myslieť na spoločný cieľ a hodnoty. Ženám pomôže odosobniť sa, ak sa pozerajú na pracovné povinnosti a spoluprácu s kolegyňami, ako na tvorbu užitočných služieb či produktov, ktoré pomáhajú iným ľuďom.
- Prehodnotiť očakávania kolegýň. Každá žena má inú osobnosť, vnútorné hodnoty a priority. Preto netreba čakať, že jej kolegyňa bude mať rovnaké názory, a prijať, že odlišné pohľady sú prirodzené. Radšej by sa na to mala pozerať ako na výhodu.
Základom všetkých vzťahov, či už osobných alebo pracovných, je komunikácia. Problémy preto netreba potláčať ale riešiť. Nálepiek, akými sú intrigy, ohováranie alebo konflikty, sa ženské pracovné kolektívy vedia zbaviť.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
