Namiesto žezla chlebíček, namiesto kráľovského hermelínu biely plášť. Jediný hermelín, ktorý tu nájdete, je totiž ten nakladaný. Čelákovickému kráľovstvu vládne Jiří Vlasák, ktorý si po dvadsiatich rokoch v nápojových korporáciách odskočil na skúsenú do sveta lahôdok. Voňavá ríša ho však očarila natoľko, že sa začal uchádzať o jej trón. Korunu v podobe sieťky na vlasy prevzal pred piatimi rokmi a počas svojho kraľovania strojnásobil tržby lahôdok Tržan na viac než 160 miliónov korún.
„Chcete najprv do tepla alebo do zimy?“ pýta sa podnikateľ, zatiaľ čo zatvára dvojkrídlové dvere starého nákladného výťahu. Volíme teplo. Výťah sa s rachotom rozbehne a nás vzápätí pohltí sladká vôňa, ktorá naznačuje, že sme práve dorazili do výrobne zákuskov. Zručné cukrárky tu plnia špičky, lepia strechy a namáčajú štafetky do polevy. „Všetko je to ručná výroba. Niečo málo nám však predsa len uľahčujú stroje,“ hovorí majiteľ lahôdok a ukazuje nám „3D tlačiarne“ na korpusy venčekov, veterníkov a košíčkov.
Po teple zákonite prichádza zima. A tak sa presúvame do ďalšieho poschodia, kde sa vyrábajú chlebíčky, bagety či obložené žemle.
„Pripravujeme si aj vlastné šaláty, od zemiakového cez vlašský až po camping,“ opisuje Vlasák a dodáva, že v ponuke nechýbajú ani rezne, zemiakové placky, smaženky alebo utopence. Dopĺňajú ju však aj menej tradičné dobroty, ako Vianočný chlebíček so zemiakovým šalátom, rezňom, citrónom a uhorkou alebo zákusok Arašidový tunel Blanka.
S názvami sa tu hrajú radi a v minulosti tak napríklad ponúkali Prezidentský puding a ruské vajce premenovali na obložené.
„Ročne tadiaľto prejde viac než 1 300 ton surovín, čo je zhruba ako 80 električiek T3,“ ukazuje Vlasák smerom k veľkej bráne na prízemí. Lahôdkarstvo z nich ročne vyrobí viac než päť miliónov výrobkov, ktoré putujú do viac než 600 kaviarní, cukrární, bufetov a jedální primárne v Prahe a stredných Čechách. Jiří Vlasák má však teraz nový sen – posunúť značku Tržan lahôdky bližšie ku koncovému zákazníkovi.
Súvisí to aj s tým, že je Vlasák pôvodom „marketér“, a budovaniu značiek sa venuje celý život. Študoval marketing v Liberci a počas štúdia sa zhodou okolností zoznámil so svojím kamarátom a ďalším matadorom nápojového biznisu Janom Vokurkom, ktorý dnes vyrába sirupy Kitl a Vratislavskú kyselku. Do nápojového biznisu to zavialo aj Jiřího Vlasáka, ktorého prvá štácia bola Poděbradka v jeho rodných Poděbradoch.
„Som Jiří z Poděbrad,“ smeje sa Vlasák, ktorý do Poděbradky nastúpil v polovici deväťdesiatych rokov ako vedúci marketingu. „V Česku to vtedy bola nová disciplína. Kategória balených vôd však spontánne rástla, takže sa nám celkom darilo,“ spomína podnikateľ.
Po kúpe Poděbradky Karlovarskými minerálnymi vodami mal na starosti export Mattoni, následne tri roky riadil pobočku Dobré vody v ukrajinskom Zborove a po fúzii Poděbradky s výrobcom Dobré vody pôsobil ako marketingový riaditeľ týchto značiek.
V Poděbradke vydržal do roku 2010, keď nastúpil ako marketingový riaditeľ Kofoly pre Česko a neskôr aj pre Slovensko. V rámci skupiny riadil taktiež výrobcu energetických nápojov Pinelli a niekdajšiu poľskú dcérsku spoločnosť Hoop Polska. Ako člen predstavenstva bol zároveň zodpovedný za všetky akvizície a rozvojovú stratégiu skupiny.
V roku 2020 sa však rozhodol po desiatich rokoch v Kofole skončiť. „Mal som práve ‚čistý stôl‘ a chcel som skúsiť niečo na vlastné triko. A tak sme sa s Jannisem Samarasom objali, podali si ruky a ja som vyrazil na novú cestu,“ opisuje podnikateľ. Pôvodne si chcel na chvíľu oddýchnuť. Odmietal tak všemožné ponuky, no jednu predsa len prijal.
A tak sme sa s Jannisem Samarasom objali, podali si ruky a ja som vyrazil na novú cestu.
Vlasákovi kamaráti z Poděbrad Tomáš Tržický a Daniel Müller vlastnili malú lahôdkareň s tridsaťročnou tradíciou. Jej odberatelia však mali počas covidu zatvorené, a firme tak nezadržateľne klesal obrat aj zisk. Požiadali preto o pomoc Vlasáka, ktorý tam nastúpil na brigádu ako krízový manažér. Dospel pritom k záveru, že najlepšie by bolo firmu trochu opraviť, zabaliť do mašličiek a nájsť kupca, ktorý by ju začlenil do väčšieho celku.
„Vtedajší obrat 60 miliónov korún mi prišiel strašne malý oproti tomu, na čo som bol zvyknutý. Ale ako som tú firmu čistil, vylepšoval a pripravoval na predaj, tak sa mi to začalo páčiť. Už sme mali aj záujemcu, ale nakoniec som sa rozhodol kúpiť ju sám,“ rozpráva Vlasák. Najprv získal majoritu a vlani na jeseň odkúpil aj zvyšný podiel.
Vlasák teraz z pôvodne rodinnej lahôdkarne robí so svojou partnerkou Alenou Hegnerovou opäť rodinnú spoločnosť.
Keď do firmy nastúpil, bol to malý podnik s tridsiatimi piatimi ľuďmi, kde všetci robili všetko a nebolo potrebné riešiť, kto je za čo zodpovedný. „S rastom firmy sme si však museli jasne rozdeliť roly a nastaviť merateľné procesy. Nie každému to samozrejme vyhovovalo, takže s niekoľkými kolegami sme sa rozlúčili. Ale zase prišli iní, z ktorých tu mnohí vyrástli do vedúcich rolí,“ opisuje majiteľ firmy, ktorá má dnes dvojnásobný počet pracovníkov.
Hneď na začiatku riešil aj to, ako nahradiť covidový výpadok existujúcich odberateľov. Novo tak začal dodávať lahôdky napríklad do maloobchodných sietí Jednota, Hruška alebo CBA. Po covide sa vrátili aj pôvodní odberatelia a ich celkové množstvo sa zdvojnásobilo z 300 na 600.
Firma preto začala investovať do výroby, aby mohla navýšiť kapacity. „Nikdy sme nebojovali cenou. Najdôležitejšie tak bolo udržať aj pri raste kvalitu. Zakladáme si na tom, že všetko vyrábame ručne, čerstvé a bez konzervantov a garantujeme spoľahlivosť dodávok každý deň,“ opisuje Vlasák.
Postupne sa mu tak podarilo postaviť firmu opäť na nohy. „V Kofole som sa naučil zlozvyk, že keď niečo nové začína, musíme mieriť na triple double – trikrát väčší zisk a dvakrát väčšie tržby. A tu sa to úplne vymklo spod kontroly, pretože zo 60 miliónov korún tržieb v roku 2020 sa nám podarilo dostať na viac než 160 miliónov korún v minulom roku a EBITDA sa posunula z pôvodných necelých piatich miliónov na sumu cez dvadsať miliónov korún,“ opisuje Vlasák.
Do kariet mu zahralo aj to, že na jeseň 2024 skončil jeden veľký cukrársky konkurent. Na trhu tak vznikla diera v dopyte, ktorú Tržan čiastočne zaplnil. Osemdesiat percent tržieb firmy pritom tvorí triáda: chlebíčky, šaláty a zákusky, ktoré dopĺňa teplá kuchyňa a nakladané výrobky.
„Vyrábame privátne značky pre Makro, čo nám vyrovnáva sezónne výkyvy. Lahôdky mávajú pokles v lete a na konci roka, keď nefungujú kantíny a jedálne. Ľudia však naopak chodia do krčiem a na vianočné večierky, kam Makro dodáva naše nakladané syry a utopence,“ približuje Vlasák.
Na lahôdkach sa mu páči, že každý deň začína ako nový nepísaný list. Počas 24 hodín firma prevezme objednávky, vyrobí ich a rozvezie. A ďalší deň začína úplne nanovo. „Môžeme veľmi rýchlo robiť zmeny a inovovať. Nemusíme čakať na žiadne nové diely do strojov. Stačí vymyslieť receptúru, kúpiť suroviny a čoskoro môžeme expedovať novinky alebo sezónne limitky,“ pochvaľuje si Vlasák.
Najpredávanejšia je však aj tak klasika – zo zákuskov špička, venček a veterník, z chlebíčkov šunkový a vajíčkový a zo šalátov zemiakový a camping. „Ja sám milujem šunkovú rolku. To je pre mňa etalón lahôdkárskeho remesla. Moja nevýhoda je, že sa rád zoznamujem s výrobkami a tým, že sa celý život pohybujem v nápojovom a potravinárskom odvetví, tak priberám pri každom nástupe do nového zamestnania,“ smeje sa Vlasák.
Aby sa nenudil, tak si v rokoch 2024 a 2025 strihol ešte brigádu u svojho bývalého zamestnávateľa. A načas nastúpil ako interim manažér do skupiny Pivovary Zubr, ktorú Kofola krátko predtým kúpila. „Keď som na pár dní zmizol z lahôdok, tak si odo mňa aspoň zamestnanci na chvíľu oddýchli,“ hovorí Vlasák, ktorý je otcom troch synov a vo voľnom čase s kamarátmi organizuje v Poděbradoch aj hudobný festival Loděbrady a pomáha s organizáciou ďalšieho festivalu Kafíčkotheque.
Akvizície pritom plánuje aj s Tržanom. „To je môj ďalší zlozvyk z minulého života, že sa snažím zrýchliť organický rast akvizičnou činnosťou. Takže sa pozerám po príležitostiach na zväčšenie distribučného okruhu a výrobných kapacít,“ hovorí majiteľ firmy. Zároveň plánuje otvoriť kamenné predajne, kde by mohol ponúkať lahôdky pod vlastným brandom. Aktuálne hľadá vhodné miesto pre prvú predajňu, či už v Poděbradoch, alebo v Prahe.
Tržan tiež predáva svoje výrobky cez Košík a nedávno túto spoluprácu rozšíril zo stredných Čiech na celé Česko. Zároveň chce existujúci e-shop zameraný na B2B klientov spustiť aj pre koncových zákazníkov. V súvislosti s týmito plánmi na expanziu firma obstaráva nové baliace technológie, ktoré jej umožnia predávať obrandovaný tovar.
„Moja vízia od začiatku bola mať najlepšie lahôdky široko-ďaleko. To sme vtlačili aj do misie firmy,“ opisuje Vlasák, ktorý si založil aj materskú firmu Široko ďaleko. Ako ďaleko ho osud zaveje, zatiaľ netuší, no s istotou vie, že sa nechce limitovať len na jednu cestu. „Kombinácií a variantov, ktoré môžeme zvoliť, je nekonečno. Rozhliadam sa tak rôznymi smermi a uvidím, čo mi budúcnosť do tej cesty prinesie,“ hovorí Vlasák, zatiaľ čo píše svoju rozprávku s otvoreným koncom.
Článok vyšiel na forbes.cz.
