V živote platia minimálne dve pravdy. Čím ste starší, tým máte viac rokov, a čím máte viac rokov, tým viac sa prehlbuje platová nerovnosť. Výplatné pásky sú medzi pohlaviami najvyrovnanejšie v prvých rokoch pracovného života.
Na Slovensku je rozdiel v mzdách mužov a žien 18,8 percenta. Podľa prieskumu agentúry 2muse nás to radí na posledné priečky v Európskej únii, kde je priemer 12,7 percenta. Ženy tak musia pracovať o približne dva mesiace dlhšie, aby dosiahli rovnaké ročné odmeny ako muži. Podľa údajov Sociálnej poisťovne, ktoré spracoval Inštitút pre stratégie a analýzy, zarábajú obe pohlavia vo veku 25 až 29 rokov približne rovnako. Rozdiel sa začína vytvárať po tridsiatke.
Zatiaľ čo u mužov od tridsiateho do tridsiateho štvrtého roku života príjem naďalej rastie, pri ženách výška mzdy stagnuje. Súvisí to s odchodom na materskú dovolenku, k čomu podľa Organizácie spojených národov najčastejšie dochádza vo veku 25 až 34 rokov.
Rozdiel v platoch sa nevyrovná ani po návrate z materskej dovolenky, naopak, ženy vtedy začnú ešte viac príjmovo zaostávať za mužmi. Najvýraznejšia priepasť vzniká v tridsiatom piatom roku života a trvá až do veku 43 rokov. V tomto období muži zarábajú v priemere o dvesto eur mesačne viac ako ženy. Je to o 15 percent vyšší príjem.
„Ženy si samy pýtajú menej. Špeciálne matky. Sebavedomie im počas materskej klesne natoľko, že si neveria a majú pocit, že môžu byť rady, že niečo vôbec dostanú. Samozrejme, že im potom zamestnávateľ dá menej,“ hovorí Terézia Miháliková, spoluzakladateľka organizácie Pracujúce mamy.
Príjmový vrchol kariéry dosahujú muži vo veku 44 rokov, keď predstavuje ich priemerný mesačný príjem hodnotu 1 549 eur. Ženy sa dostávajú k najvyššiemu priemernému mesačnému príjmu 1 377 eur v 46 rokoch. Následne sa s pribúdajúcim vekom príjmový rozdiel medzi pohlaviami znižuje, avšak nikdy úplne nezmizne. V čase odchodu do dôchodku je na úrovni troch až siedmich percent.
Vyššie riziko chudoby
Ženy preto menej usporia, menej investujú a v starobe im viac hrozí chudoba. Keby mali rovnaké platy, posilnila by sa ekonomika, pretože by mali väčšiu kúpnu silu a mohli by aj viac investovať. Znamenalo by to vyššie daňové príjmy štátov a odľahčenie systému sociálneho zabezpečenia. Štúdie preukázali, že zníženie rozdielu v odmeňovaní mužov a žien o jeden percentuálny bod by viedlo k zvýšeniu hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta.
Najvýraznejší rozdiel medzi priemerným hrubým hodinovým zárobkom mužov a žien bol v roku 2023 podľa Eurostatu v Estónsku, kde predstavoval 20,5 percenta. Naopak, v Luxembursku zarábali ženy – ako v jedinej krajine v Európskej únii – o 0,2 percenta viac ako muži.
Štatistiky však treba čítať v kontexte. V niektorých krajinách s nízkym platovým rozdielom je zamestnaných menej žien, veľké rozdiely sa zase často týkajú vysokého podielu žien pracujúcich na čiastočný úväzok alebo v horšie platených povolaniach. Nižšia platová nerovnosť preto nutne neznamená väčšiu rodovú rovnosť.
Výpovednejšie môže byť skôr to, ako vníma ohodnotenie mužov a žien bežná populácia. Agentúra 2muse v októbri 2024 dokončila exkluzívny prieskum pre iniciatívu Equal Pay Day, čo je symbolický deň upozorňujúci na rozdiely v odmeňovaní mužov a žien. Slovenská populácia podľa neho vníma ženy ako tie, ktoré sú finančne ohodnotené menej adekvátne ako muži.
Kým v prípade ohodnotenia žien sa zdalo 36 percentám Slovákov a Sloveniek, že ich plat je absolútne neadekvátny, na adresu mužov takto reagovalo 19 percent opýtaných. Naopak, 65 percent zapojených sa vyjadrilo, že muži sú ohodnotení absolútne adekvátne, kým o ženách súhlasilo s touto hypotézou 43 percent respondentov.
Okrem diskriminácie na základe pohlavia dochádza v práci aj k diskriminácii na základe veku. Ani v tomto pohľade však nie je vidieť medziročný posun, čo ešte viac poukazuje na dôležitosť témy. Celkovo 57 percent oslovených zareagovalo, že na Slovensku dochádza k nerovnému finančnému ohodnoteniu na rovnakej pozícii medzi ľuďmi nad 55 rokov a mladšími ako 30 rokov.
Prieskumná agentúra Ipsos sa zase v spolupráci s organizáciou Pracujúce mamy zamerala na to, s čím sa stretávajú ženy po návrate z materskej dovolenky. Podľa prieskumu zo septembra 2024 sa viac ako polovica respondentiek (57 percent) nevráti k pôvodnému zamestnávateľovi.
Následne majú pri zosúladení osobného a pracovného života najčastejšie problém so strážením detí počas toho, keď sú v práci (50 percent). Ako ďalšie prekážky uvádzali čerpanie OČR či PN v súvislosti so starostlivosťou o dieťa (32 percent), nemožnosť pracovať z domu alebo nedostatočný počet dní na prácu z domu (29 percent), prípadne nedostatočnú flexibilitu práce (28 percent). Pokiaľ ide o zladenie osobného a pracovného života, trvalý pracovný pomer by preferovalo 50 percent žien. Častejšie by uvítali skrátený úväzok na 80 percent alebo 60 percent.
Zdroj: Ipsos a pracujúce mamy
5 príčin platových rozdielov
- Práca na čiastočný úväzok: Podľa údajov Eurostatu pracovalo v roku 2022 iba osem percent mužov v EÚ na čiastočný úväzok, zatiaľ čo v prípade žien to bola takmer tretina (28 percent). Keby sme spočítali neplatenú a platenú prácu, ženy by odpracovali viac hodín týždenne ako muži. Ženy v priemere vykonávajú viac hodín neplatenej práce ako muži (starostlivosť o deti, práca v domácnosti a pod.), upozornila Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok.
- Uprednostnenie rodiny pred kariérou: V prípade žien existuje väčšia pravdepodobnosť, že pre založenie rodiny prerušia kariéru. Podľa údajov Eurostatu z roku 2018 si z rodinných dôvodov urobila kariérnu pauzu tretina žien v EÚ, zatiaľ čo u mužov to bolo 1,3 percenta.
- Odvetvia s nízkymi príjmami: Približne 24 percent celkového rozdielu v odmeňovaní sa podľa Európskej komisie odvíja od toho, že ženy častejšie pracujú v relatívne málo platených odvetviach, ako sú starostlivosť, zdravotníctvo alebo vzdelávanie. Počet žien vo vede, technike a inžinierstve tvoril v roku 2021 podľa Eurostatu 41 percent pracovnej sily.
- Menej platené manažérske pozície: Ženy zastávajú podľa Eurostatu menej vedúcich pozícií. V roku 2020 tvorili tretinu (34 percent) manažérov v EÚ, hoci predstavovali polovicu všetkých zamestnancov. Okrem toho sú ženy manažérky podľa Európskej komisie znevýhodnené, keďže zarábajú o 23 percent menej na hodinu ako muži manažéri.
- Kombinácia rôznych faktorov: Nielenže majú ženy nižšiu hodinovku a vykonávajú viac neplatenej práce, sú aj častejšie nezamestnané ako muži. Výsledkom je rozdiel 18,8 percenta v celkovom zárobku mužov a žien na Slovensku, v krajinách EÚ priemerne 12,7 percenta.
