Slovensku nestačilo ani šesťnásť rokov na sľúbené obmedzenie skládok. Najhoršiu formu skladovania plastov, zvyškov jedla, použitej hygieny či stavebnej sute z pohľadu zdravia ľudí či zásahu do krajiny sa doterajšie vlády zaviazali obmedziť na polovicu – po viacerých odkladoch – do konca roka 2023. Šéf odpadárskej firmy Redox Roman Malček však hovorí, že aj po Novom roku pôjde na skládky takmer milión ton odpadu.
Máte firmu, ktorá predáva technológie na odvoz, spracovanie, ale tiež „umŕtvenie“ odpadu. Čo je umŕtvený odpad?
Odpad, ktorý už po uložení na skládku neprodukuje emisie metánu, CO2 či iných plynov. Od januára 2024 môžu skládky podľa nových pravidiel prijať len odpad, ktorý je upravený – umŕtvený. Pripravovali sme sa na túto veľkú legislatívnu zmenu niekoľko rokov a ponúkame samosprávam či firmám technológiu, ktorá to dokáže.
Roman Malček je zakladateľ a CEO odpadárskej
spoločnosti Redox. Foto: Miro Nôta
Roman Malček je zakladateľ a CEO odpadárskej spoločnosti Redox. Foto: Miro Nôta
Prečo je potrebné odpad umŕtvovať?
Práve preto, že neupravený odpad na skládkach produkuje plyny s negatívnym dosahom na klímu a hrozí tiež kontaminácia spodných vôd. Európska komisia sa snaží minimalizovať negatívny dosah odpadov na životné prostredie. Toto je jedno z opatrení.
Ďalším je postupné obmedzovanie skládok ako formy nakladania s odpadmi. V Európskej únii v podstate platí plošný zákaz na skládkovanie neupravených odpadov. Nové členské krajiny však dostali prechodné obdobie, aby sa týmto pravidlám prispôsobili. Keď Slovensko vstupovalo do Európskej únie, zaviazalo sa v prístupových zmluvách, že bude postupne znižovať objem odpadov, ktoré ukladáme na skládky.
Kam dať pol milióna ton?
V akom rozsahu sme sa zaviazali obmedziť skládky?
V roku 2004 sa Slovensko zaviazalo, že do roku 2020 zníži na polovicu objem odpadu, ktorý smeruje na skládky, v porovnaní so stavom z roku 1995. V tom čase sme skládkovali zhruba 1,6 milióna ton ročne, takže by sme sa mali dostať na 800-tisíc ton za rok.
Slovensko na to malo šesťnásť rokov, ale nestačilo to. Predošlá vláda preto požiadala o ďalší odklad. Podarilo sa jej termín posunúť o dva roky, ani ten sme však nestihli a v súčasnosti voči nám Európska komisia vedie konanie o porušení pravidiel v oblasti odpadov, takzvaný infringement pre neznižovanie množstva skládkovaného komunálneho odpadu.
Aká veľká pokuta hrozí krajine?
To si netrúfam povedať. Ten proces teraz beží a môže skončiť v decembri, v januári, vo februári. Slovensko sa, samozrejme, snaží rozhodnutie oddialiť a zmierniť, ale ak od januára nedodržíme už raz odložený záväzok, sankcia príde.
Koľko ton odpadov sa v súčasnosti na Slovensku skládkuje?
Vlani to bolo 1,2 milióna ton zmesového komunálneho odpadu. Musíme teda vyriešiť ešte minimálne 400-tisíc ton. Lenže produkcia odpadu kontinuálne rastie, takže reálne musíme počítať s riešením pre pol milióna ton odpadu. Doterajšie snahy – separovanie kuchynského odpadu, zákaz jednorazových plastov, domáce kompostovanie či zálohovanie PET fliaš pomohli, ale nestačí to.
Od januára 2023 nesmie ísť na skládky neupravený odpad. Ilustračné foto: Tom Fisk/Pexels
Viacnásobne posunutá povinnosť – od januára 2023 nesmú skládky v SR prijať neupravený odpad. Ilustračné foto: Tom Fisk/Pexels
Podľa našich prepočtov je stále potrebné vyriešiť zhruba tristotisíc ton odpadov. Od januára pritom začne platiť ďalšie sprísnenie – spomínaný zákaz ukladania neumŕtveného, neupraveného odpadu na skládky.
Skládky sú najlacnejšie
Ako prebieha umŕtvovanie odpadu?
Prebieha v dvoch fázach. V prvej sa zmesový komunálny odpad bežne triedi, prejde drvičom a následne viackrát sitom. Sitovaním alebo preosiatím sa rozdelí na ťažkú a ľahkú frakciu. Ťažká, takzvaná mokrá frakcia sú potraviny, časti zeminy, sem-tam aj časti nejakej sute, ktoré prepadnú. V site ostane ľahká frakcia, teda zbytkové plasty a papier.
My sa zameriavame na ťažkú frakciu a staviame biodomy, v podstate technologické haly, kde sa naváža biologická časť zmesového komunálneho odpadu a následne tam prebiehajú procesy stabilizácie odpadu tak, aby na výstupe neprodukoval emisie a boli dosiahnuté vyhláškou predpísané parametre odpadu.
Kam ide ľahká frakcia?
Ľahká frakcia ide buď na recykláciu alebo do cementárne na spálenie, teda na energetické zhodnotenie alebo, do tretice, na skládku. Najčastejšie sa tento odpad spáli alebo uloží na skládku.
Prečo nie na recykláciu?
Tento odpad je veľmi pestrý a náročný na recykláciu. Treba ho oprať, vyčistiť, vytriediť, takže recyklačný priemysel oň nemá veľký záujem. Odoberá skôr priemyselný odpad, pretože je už čistý, zväčša z jedného druhu materiálu. Jeho recyklácia je preto jednoduchšia a finančne udržateľná. Predstavte si napríklad odrezky a zvyšky z výroby plastových častí do vozidiel. A porovnajte s obsahom žltého kontajnera.
Spaľujú drahší odpad zo zahraničia
Cementárne teda vykupujú ľahkú frakciu a využívajú ju ako palivo?
Nie, cementárne za tento odpad neplatia. Naopak, inkasujú zhruba sto eur za tonu odobraného odpadu. Ročne takto spália takmer 600-tisíc ton takzvaného tuhého alternatívneho paliva, ktoré pozostáva najmä z plastov. Zhruba stotisíc ton je zo Slovenska, zvyšok zo zahraničia. Keďže upravený odpad v podobe tuhého alternatívneho paliva je v konkurenčnom boji, cena je trhová a aktuálne je zhruba sto eur za tonu.
Ako sa upravuje ťažká frakcia?
Ťažkú frakciu navezieme do biodomov, kde sa do nej potrubiami vháňa kyslík a polieva sa vodou. Kombinácia vlhkosti, kyslíka, tlaku a ďalších parametrov spustia nárast teploty v odpade na 60 až 80 stupňov Celzia. Vysoká teplota zabije hnilobné baktérie a ďalšie mikroorganizmy, takže po štyroch až šiestich týždňoch je odpad biologicky mŕtvy a po uložení na skládku neprodukuje metán, CO2 a ďalšie emisie.
Za koľko si samosprávy môžu obstarať túto technológiu, aby dokázali od začiatku roka umŕtvovať odpad?
Biodom je vlastne hala s viacerými jednotkami, boxami. Jeden box s kapacitou na úpravu 1 500 ton ťažkej frakcie predávame zhruba za 250-tisíc eur. Boxy sú zväčša sériovo zapojené, sú dva, tri alebo ich je viac podľa potreby. Väčšie okresné mesto by si malo vystačiť s investíciou do jedného milióna eur bez dane z pridanej hodnoty.
Koľko týchto jednotiek ste už predali na Slovensku?
Do polovice jesene roka 2023 sme zrealizovali päť projektov vo veľkosti okresného mesta.
Máte aj prehľad, koľko predala konkurencia?
Viem o jednom.
Väčšina samospráv sa nepripravila
Momentálne je teda situácia taká, že mesiac pred účinnosťou novej legislatívy je pripravených na úpravu odpadu len šesť miest?
Šesť miest, pokiaľ ide o úpravu ťažkej frakcie, ktorej sa venujeme my. Na úpravu ľahkej frakcie je pripravených zhruba štyridsať miest – skládok, teda vedia odpad podrviť, vytriediť na ťažkú a ľahkú frakciu a majú riešenie pre tú ľahkú.
Aké?
Väčšina plánuje tento odpad ukladať na vlastné skládky alebo na skládky v katastri obce. Skládkovanie je podľa pravidiel EÚ najhoršia možnosť z pohľadu záťaže na životné prostredie.
Prečo odpad neputuje primárne na spálenie? Pretože sto eur za tonu je veľa?
O odpad sa nestará priamo samospráva, ale prevažne súkromné firmy, ktoré majú vysúťaženú zmluvu s mestom alebo obcou. Aj v tomto segmente funguje konkurencia, takže firmy budú vždy hľadať najlacnejšiu cestu, ako odpad zneškodniť. Pokiaľ nemajú blízko cementáreň a zmluvu na zvýhodnenú cenu, tak odpad na spálenie nedajú. Najlacnejšia cesta je stále skládkovanie.
A recyklácia?
Recyklačné kapacity na Slovensku sú veľmi obmedzené. Tam ani nejde o cenu, ale o schopnosť týchto zariadení zhodnocovať jednotlivé druhy plastov, ktorých je v zmesovom odpade veľmi veľa. Takže aj keby chceli mestá odpad recyklovať, tak im to vlastne nezoberú. Museli by odpad voziť niekde do zahraničia za oveľa vyššie náklady.
Niektoré firmy dokážu vyrábať z odpadu vysoko výhrevnú zmes, ktorú cementárne vezmú na spálenie za lepšiu cenu. Výroba tohto tuhého alternatívneho paliva je však nákladná, pretože odpad musí prejsť viacnásobným sitovaním a drvením až na prášok.
Od apríla je v prevádzke prvý zálohovací automat na PET fľaše a plechovky v hypermarkete v Senci. Foto: SITA/Tesco SR
Zálohovanie PET fliaš a plechoviek zjednodušilo recykláciu časti zmesového komunálneho odpadu, zvyšok je problematický. Foto: SITA/Tesco SR
Hovoríme o minimálnych nákladoch 60 až 70 eur za tonu len za samotnú úpravu odpadu bez jeho transportu. Preto si myslím, že aj tak väčšina odpadu pôjde na skládky. Navyše po zavedení zálohovania PET fliaš vypadla z triedeného zberu plastov najzaujímavejšia a najlepšie obchodovateľná položka, čo následne spôsobilo výrazné podfinancovanie triedenia odpadov v celej krajine.
Politici sa boja zvýšenia poplatkov za odpad
Kto má povinnosť postarať sa o umŕtvenie odpadu?
To je veľmi dobrá otázka. Všeobecný predpoklad je, že samozpráva, ale nie je to tak. Zákon hovorí len to, že od Nového roka nesmie byť na skládku uložený neupravený odpad. Zodpovednosť je teda na skládke a tá môže neupravený odpad odmietnuť. Mesto môže povedať, že to nie je jeho problém, ale potom sa to môže skončiť tým, že s ním nikto neuzavrie zmluvu na zvoz a úpravu odpadu, a ostane mu v ruke Čierny Peter.
Takže mesto si musí vybrať z riešení, ktoré sú na stole, alebo ísť vlastnou cestou a založiť si spoločnosť, ktorá sa pokúsi odpad zviezť a naložiť s ním. Alebo vyhlási súťaž a trh sa pobije o to, kto odpad odvezie, upraví a zhodnotí, pričom sa vygeneruje nejaká cena. Mestá a obce musia v prvom rade porovnať a vyhodnotiť všetky legálne varianty a rozhodnúť sa. Nie sa spoliehať na ďalší, už štvrtý časový posun týchto povinností.
Čo by sa stalo, ak by mesto uzavrelo zmluvu s cementárňou a spaľovalo odpad za sto eur na tonu?
Keby malo mesto zaplatiť sto eur za tonu plus náklady na dopravu, musí ročný poplatok za odpad zvýšiť povedzme z 30 eur na 60 až 90 eur na obyvateľa. Zároveň mesto musí vyriešiť zneškodnenie ťažkej biologickej frakcie, ktorú cementárne neberú.
Nárast na dvojnásobok
To sú tri až šesť eur za mesiac. To mi nepríde ako problém pritom, že tu máme už druhý rok dvojcifernú infláciu a všetko zdraželo o desiatky eur.
Pri prepočte na mesiac to tak vážne nevyzerá. Ale ak to platíte za rok, tak je ten nárast o sto percent opticky veľmi vysoký, pri štvorčlennej rodine napríklad zo 120 eur na 240 eur. Pre obyvateľov na západe Slovenska to môže byť vzhľadom na vyššie príjmy ľahko znesiteľné, ale v niektorých regiónoch to môže znamenať prechod ľudí na divoké skládky.
Zdražovania sa bojí každý starosta a primátor, pretože by to politicky nemusel prežiť. Radšej bude lobovať za to, aby sa táto povinnosť o nejaké roky posunula. Pritom v porovnaní s krajinami vyspelej Európy je to naozaj málo. Napríklad moja sestra v nemeckom Kolíne nad Rýnom platila za odpady ročne vyše tristo eur a to bývala v malom trojizbáku.
Vráťme sa k tomu, že z vášho pohľadu je zo 140 miest na Slovensku na umŕtvovanie ťažkej frakcie odpadu pripravených len šesť miest a 40 samospráv má vyriešené len spracovanie ľahkej frakcie. Čo sa teda stane od Nového roka?
Pre poriadok, hovoril som o projektoch roku 2023. Niektoré projekty boli zrealizované v minulosti. Pôvodne malo byť umŕtvovanie odpadu účinné od januára 2020, takže Žilina či iné mestá sa poctivo pripravili už vtedy. Ďalej tu máme Bratislavu a Košice, ktoré majú spaľovne, takže skládkovanie ani cementárne nemusia riešiť. Bavíme sa o dosahu na zhruba štyri milióny ľudí.
Preferujem spaľovne pred skládkami
Čo teda od Nového roka urobia tie samosprávy, ktoré nie sú na zmenu legislatívy pripravené?
Myslím, že lobujú, aby vláda termín opäť posunula. Prípadne kalkulujú, že zaplatia nejakú pokutu a podľa jej výšky začnú uvažovať o investícii do novej technológie. Je tiež možné, že nové pravidlá síce vstúpia do účinnosti, ale štát zavedie nejakú formu skládkovej dane.
Roman Malček predáva technológie pre odvoz a spracovanie odpadu. Foto: Miro Nôta
Roman Malček predáva technológie pre odvoz a spracovanie odpadu. Foto: Miro Nôta
Teda na skládku pôjde aj neupravený odpad, ale za každú tonu neupraveného komunálneho odpadu bude musieť skládka odviesť daň, dajme tomu 80 až 100 eur, čo ju bude motivovať, aby si zariadenie na technologickú úpravu vybudovala sama. Skládka bude môcť povedať, že tento druh odpadu nebude brať, ale potom jej ostane len stavebná suť a niektoré okrajové odpady, ktorých úprava nie je povinná, a ekonomicky upadne.
Prečo je lepšie spáliť odpad v cementárni ako ho umiestniť na skládku?
Ideálne je nastaviť recyklačný priemysel tak, aby odpad nešiel ani na skládku ani do spaľovne. V súčasnosti však recyklačný priemysel nedokáže zmesový komunálny odpad spracovať so ziskom, takže v podstate recykluje len priemyselný odpad. Musíte preto hľadať menšie zlo. A spaľovňa je menšie zlo ako skládka.
Moderná spaľovňa nemá nič spoločné s komínmi, čiernym dymom a toxickým popolčekom. Keby som si mal vybrať vedľa môjho mesta skládku alebo modernú spaľovňu, tak volím spaľovňu, pretože je menej závadná a menej škodlivá ako skládka. Každá stará skládka je dnes kontaminovaná z najstarších kaziet, ktoré sú najnižšie.
Spaľovňa navyše dokáže odpad energeticky zhodnotiť a vyrobiť z neho elektrickú energiu alebo teplo. V spaľovni tiež ľahšie skontrolujete, či sa odpad naozaj spálil a či sa spálilo sto percent odpadu na vstupe. V Poľsku sme videli, ako autá obchádzali vstupnú kontrolu na skládkach a vysýpali neupravený komunálny odpad priamo na skládke, pričom úpravou prechádzala v deň našej návštevy najviac tretina komunálneho odpadu. Na skládke je kontrola odpadu náročnejšia ako v spaľovni.
