Na jednom z najsvätejších miest sveta, hore Sinaj, buduje Egypt luxusný turistický rezort, čo vyvoláva kontroverzie a vášne. Napokon, ako všetko, čo súvisí s vierou…
Na hore Sinaj údajne Mojžiš dostal Desatoro prikázaní, práve tam mal prehovoriť Boh k prorokovi z horiaceho kra. Mojžiš zostúpil z hory Sinaj a našiel neverníkov, ktorí sa klaňali zlatému teľaťu – a prikázal pobiť tých modlárov.
Takto boli mamonári zmietnutí v Biblii, no na tom istom mieste sa teraz „vyrojili“ noví. Teraz sú tam počuť iné hlasy: tvoria kakofóniu dohadov, či je správne, aby sa práve na mieste uctievanom zhodne židmi, kresťanmi aj moslimami budoval komerčný megaprojekt.
Päť prepychových hotelov, vily s turistickými apartmánmi a, samozrejme, nákupné a zábavné centrá. Dlhé stáročia púšťou izolované miesto sa má v blízkej budúcnosti premeniť a celkom logicky panujú obavy, či vo svoj prospech. Či sa z neho nevytratí možno to najpodstatnejšie – genius loci, priestor po okraj naplnený sakrálnosťou.
Áno, samozrejme, Ježiš vyhnal kupcov z chrámu úplne inde. Avšak podľa kritikov stavby novodobého chrámu konzumu by nebolo na škodu, keby dnes urobil to isté s hanobiteľmi komplexu, ktorý figuruje na zozname pamiatok UNESCO. Komplex zahŕňa horu, štvortisícové mesto a najstarší fungujúci kresťanský kláštor na svete, kláštor zasvätený svätej Kataríne.
Lenže egyptská vláda – pretože práve ona stojí za výstavbou započatou v roku 2021 – projekt podporovaný súkromnými investormi obhajuje. A to tak, že ide „o dar Egypta celému svetu a všetkým náboženstvám“.
„Projekt poskytne všetky turistické a rekreačné služby pre návštevníkov, podporí rozvoj mesta a okolia a zároveň zachová environmentálny, vizuálny a historický charakter nedotknutej prírody,“ uistil vlani minister pre výstavbu Sherif El-Sherbiny.
Potenciálne ekonomické benefity však – tvrdia odporcovia – stoja v priamom rozpore s duchovnou rezonanciou Sinaja, so zachovaním jej integrity a dedičstva. Podľa týchto ľudí sa developerský projekt do miesta hodí ako päsť na oko (či ako Starbucks pri Katedrále sv. Víta v areáli Pražského hradu, čo, žiaľ, nie je len metafora, ale aj holá skutočnosť).
Koho z protestujúcich proti egyptskému stavenisku najviac počuť? Zo zahraničia je to rozhodne Grécko, pretože Kláštor sv. Kataríny zo šiesteho storočia prevádzkuje gréckokatolícka pravoslávna cirkev. Keď tento rok v máji rozhodol egyptský súd, že kláštor leží na štátnej pôde, čím zmenil 1500 rokov trvajúci status quo, vzniklo medzi Aténami a Káhirou napätie, ktoré doteraz nie je urovnané. Egyptské úrady aspoň pod gréckym tlakom uistili, že kláštor nemienia zatvoriť.
K Grécku by sa mohol pridať ešte silnejší hlas. Protektori súčasnej podoby miesta oslovili britského kráľa Karola III., aby sa stal patrónom Nadácie svätej Kataríny. Ako pripomenula BBC, panovník opísal miesto ako „veľký duchovný poklad, ktorý by mal byť zachovaný pre budúce generácie“.
Napriek všetkým snahám premena pokračuje. Ak ju niečo pribrzdilo, potom nie verejne artikulovaný odpor, ale nedostatok financií, podľa všetkého iba dočasný.
Tradičnej komunite beduínov z kmeňa Džebelejá, známej ako Strážcovia svätej Kataríny, už zbúrali domy a turistické ekokempy, a to s malou alebo žiadnou kompenzáciou. Beduíni boli dokonca nútení vyniesť telá z hrobov na miestnom cintoríne, aby uvoľnili miesto jednému z nových parkovísk…
K parkoviskám je potrebné dôjsť po nových cestách, aj ich výstavba pokračuje. Nové cesty sa zarezávajú do krajiny, v ktorej – ako vyvodzujú výskumy na základe biblických správ – čakali Izraeliti, až im Mojžiš prinesie odkaz od Boha. Tieto cesty ničia, aby sme opäť citovali kritikov, duchovné a prírodné črty oblasti.
Apage satanas?! Odstúp, satan?! Odstúp od posvätného miesta a nechaj ho na pokoji?
Egyptská vláda ubezpečuje, že všetko bude v poriadku. Že premena lokality, kam sa roky návštevníci vydávali s beduínskym sprievodcom, aby na hore Sinaj sledovali východ slnka nad nedotknutou skalnatou krajinou, pomôže miestnym, a tým pádom celej krajine. Že to môže byť praktický aj symbolický kľúč k oživeniu chradnúcej ekonomiky.
Kedysi prosperujúci egyptský sektor cestovného ruchu dostal tvrdý úder od pandémie covidu a keď začal dvíhať hlavu, dostal ďalšiu nekompromisnú ranu po vypuknutí vojny v Gaze a novej – koľkej už? – vlne regionálnej nestability.
Web Travel and Tour World napísal: „Zlepšenie dopravnej dostupnosti a infraštruktúry môže sprístupniť miesto najmä návštevníkom, ktorí sa zaujímajú o históriu a duchovné zážitky. Ako jedno z najsvätejších miest na svete priťahuje hora Sinaj každoročne státisíce cestovateľov, ale v oblasti chýba vybavenie na podporu luxusného cestovného ruchu, čo si nový rezort kladie za cieľ vyriešiť.“
Ten istý server dodal: „Okrem očakávaných ekonomických prínosov poskytne rezort pracovné príležitosti pre miestne komunity a zvýši príjmy z cestovného ruchu. Očakáva sa, že bude prínosom aj pre okolie a vytvorí dominový efekt, ktorý by mohol podnietiť ďalšie investície v regióne.“
Ťažká je predstava, čo by na to všetko asi povedal Boh. Možno by aj v podobe horiaceho kra prehovoril, lenže ker musel ustúpiť modernej ceste postavenej k prvotriednemu wellness…
Článok vyšiel na forbes.cz a autorom je Filip Saiver.
