Slovensko si po prvých dvoch mesiacoch roka predajom štátnych dlhopisov požičalo už približne 60 percent z celoročného plánu. Namiesto pôvodne plánovaných 10 miliárd eur si tak môže tento rok nakoniec požičať 11 až 13 miliárd eur, čo by bolo najviac od pandemického roka 2020. V aktuálnej analýze na to poukázal hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš.
Posledný februárový týždeň predal štát investorom nové dlhopisy za tri miliardy eur. Za január a február si tak požičal spolu už približne 6,5 miliardy eur v nominálnej hodnote a na účet dostal asi 5,8 miliardy eur, priblížil analytik. Dôvodom tohto rozdielu je relatívne vysoký diskont, teda zníženie ceny pri niektorých dlhopisoch.
„Po dvoch mesiacoch z deviatich, kedy sa robia obchody, keďže počas leta a v závere roka sa obvykle na trhy s pôžičkami nevstupuje, sme na úrovni okolo 60 percent pôvodného ročného plánu,“ zhodnotil Gábriš.
2 min
2 min
Trump chce potvrdiť, že je úplný idiot, reaguje ekonóm na najnovší AI výtvor Bieleho domu
6 min
6 min
Trump má problém. USA nevlastnia dostatok ľadoborcov na naplnenie svojich ambícií v Arktíde
2 min
2 min
Po Venezuele a Grónsku je na rade Kuba. USA ju chcú odstaviť od ropy a zvažujú radikálny krok
3 min
3 min
Daň pre bohatých nefunguje. Francúzi chceli vybrať dve miliardy, získali iba zlomok
2 min
2 min
Cena striebra prvýkrát v histórii pokorila hranicu 100 dolárov za trojskú uncu
3 min
3 min
Milión Ukrajincov je počas mrazov bez elektriny, vody a kúrenia. Poľsko im posiela pomoc
2 min
2 min
Revolut upustil od plánu na kúpu banky v USA, chce získať vlastnú licenciu
2 min
2 min
Riešenie novej jadrovej elektrárne na Slovensku bude známe do roka, píše sa v dohode s USA
2 min
2 min
Česko má novú najväčšiu firmu, spoločnosť muža s väzbami na Slovensko prekonala hodnotu ČEZ
2 min
2 min
Firma miliardára Strnada uspela na burze, CSG získala z predaja akcií miliardy eur
2 min
2 min
Investori sú v strehu. Strnadov zbrojársky holding CSG vstúpil na burzu v Amsterdame
3 min
3 min
Čínsky majiteľ TikToku založil spoločný podnik s americkými investormi, vyhol sa tak zákazu siete v USA
3 min
3 min
Šéf Microsoftu varuje v Davose pred špekulatívnou bublinou okolo AI
2 min
2 min
Musk čoskoro očakáva schválenie samoriadiaceho systému Tesly v Európe a Číne
2 min
2 min
Francúzsko zadržalo tanker porušujúci protiruské sankcie, oznámil Macron
Pri výhľade na zvyšok roka treba podľa neho zohľadniť priemerný predaj okolo 500 miliónov eur v štandardných aukciách dlhopisov počas zostávajúcich siedmich „obchodných“ mesiacov.
Okrem toho harmonogram na tento rok spomínal aj dva alebo tri tzv. syndikované predaje, pri ktorých je výnimočné umiestniť menej ako 1 miliardu eur.
„Za celý rok tak zrejme smerujeme s pôžičkami k úrovni okolo 11 až 13 miliárd eur, čo je najviac od „covidového“ roku 2020 (13,2 miliardy eur),“ vyčíslil Gábriš.
Pripomenul, že vývoj verejných financií a pokles ratingu zatiaľ od jednej agentúry majú vplyv na rast rizikovej prirážky slovenských dlhopisov. Voči nemeckým štátnym dlhopisom, ktoré sa považujú za najmenej rizikové, bola pri februárovom predaji prirážka približne 130 bázických bodov. Slovenská republika tak v súčasnosti platí za riziko pri pôžičke na desať rokov spomedzi členov eurozóny najviac po Taliansku a na druhom mieste sa priebežne strieda s Litvou.
Na druhej strane, Slovensko stále ťaží z členstva v eurozóne, ktoré nám umožňuje prístup na spoločný eurový dlhový trh, zdôraznil ekonóm.
„Predstaviť si, ako by to bolo mimo eurozóny, nie je zložité. Stačí sa pozrieť do susedného Poľska, kde sa neplatí eurom,“ upozornil. Susedná krajina s veľmi podobným ratingom platí za pôžičku na desať rokov úrok takmer 300 bodov nad nemeckými dlhopismi. Ďalší sused Maďarsko, ktoré má horší rating, platí rizikovú prirážku takmer 400 bodov.
Slovensku doteraz podľa analytika pomáhali aj pozitívne očakávania o rýchlom znižovaní úrokov Európskej centrálnej banky (ECB), na čom by mohli držitelia dlhopisov zarobiť. Varoval, že so štartom poklesu sadzieb sa tento priestor zredukuje.
Za ďalšiu pomoc označil tzv. program PEPP, v ktorom ECB ešte stále v rámci „udržiavacích“ akcií dokupuje na svoje účty dlhopisy najmä členských krajín. To, koľko štát platí za dlhopisy, je podľa Gábriša dôležité z viacerých dôvodov.
„Nazbieraný dlh odovzdáme svojim deťom a v rámci medzigeneračnej solidarity by sme na to mali myslieť. Druhým dôvodom môžu byť napríklad úroky na úvery na bývanie. Aj ich výška závisí okrem iného od podmienok finančných trhov, alebo inými slovami aj od toho, koľko platí štát za požičiavanie peňazí,“ dodal.
