Energetika a bankovníctvo patria k odvetviam, v ktorých stále dominujú muži – najmä na najvyšších riadiacich pozíciách. Vo finančníctve síce ženy tvoria väčšinu pracovnej sily, no len máloktoré sa prepracujú do vedenia. V energetike je ich zastúpenie ešte nižšie.
O tom, ako sa mení postavenie žien v týchto sektoroch, prečo o sebe ženy často pochybujú a čo všetko im môže pomôcť na ceste za sebadôverou a úspechom, hovorili na podujatí Forbes Women’s Summit Michaela Bauer, budúca šéfka Slovenskej sporiteľne, a Zora Mistríková zo Slovenských elektrární. Rozhovor viedol Zdravko Krstanov, šéfredaktor Forbes Česko.
Sú sektory energetiky a bankovníctva pripravené na zamestnanie väčšieho počtu žien?
MB: Vo finančníctve vidíme, že ženy prevažujú až do pozície board – 3 (tri pozície pod vrcholovým manažmentom). Na pobočkách a nižších manažérskych pozíciách je teda žien naozaj veľa, okolo 60 až 65 percent. Na vyšších úrovniach je ich výrazne menej.
ZM: V energetike to neplatí. V slovenských elektrárňach pracuje 20 percent žien a 80 percent mužov. Muži prevládajú v prevádzkach aj vo vrcholovom manažmente. Z dvanástich manažérov máme u nás iba tri ženy. Máme teda priestor na zlepšenie.
Prečo podľa vás prevládajú ženy na nižších pozíciách?
MB: Bankovníctvo bolo dlhodobo mužským odvetvím. Riaditelia bánk si k sebe do tímu radšej vyberali mužov. Mysleli si, že ženy s iným pohľadom na svet by ich pri rokovaní zdržiavali, a to aj napriek tomu, že sú inteligentné a rozhľadené. Toto zmýšľanie je v našom sektore zakorenené dodnes. Zároveň si však ani my ženy neveríme. Kým muži sa do vrcholového vedenia doslova hrnú, my sa doň často ani neodvážime nazrieť.
ZM: Vidím to podobne. Problémom nás žien je, že o sebe pochybujeme, čo je aj dôsledkom predsudkov zo strany mužov. Musíme si viac veriť, stáť si za svojím a vedieť prejaviť svoj názor.
Môžeme s tým ako spoločnosť niečo spraviť?
MB: So zmenou treba začať postupne od jednotlivcov. Dnes už vznikajú aj rôzne komunity, napríklad Finženy. Veľa úspešných žien sa chce stať mentorkami a odovzdávať svoje know-how iným ženám a dievčatám. Môže to byť prospešné aj pre samotné mentorky, keďže zistia, ako z tohto hľadiska fungujú iné firmy. Ženy sa od seba navzájom učia nebáť sa vyjadriť svoj vlastný názor a požiadať o to, čo chcú. V Česku sme však na tom stále veľmi zle, čo sa týka možnosti skĺbiť prácu a rodinu. Iba málo firiem ponúka ženám možnosť práce na polovičný úväzok.
ZM: Je pravda, že systém nevytvára ženám vhodné podmienky na pracovný život, potom ženy strácajú motiváciu a snahu venovať sa rodine aj práci zároveň. Ja mám to šťastie, že ma pri výchove detí podporuje manžel aj rodina. V spoločnosti aj u samotných žien treba normalizovať predstavu o tom, že žena môže byť líderka a kariérne uspieť.
Kedy ste v sebe objavili líderské ambície?
ZM: Podobné ambície som nikdy nemala. Inšpirovala ma moja mama, ktorá bola úspešná v akademickej sfére. Aj ja som teda chcela uspieť v práci a považovala som za prirodzené, že som rovnocenná s mužmi. Potom som sa už iba snažila robiť to, čo ma baví.
MB: Nepoznám žiadnu ženu, ktorá by mala už odmalička ambície dostať sa do vedúcej pozície. Aj mojím vzorom bola najmä mama, ktorá popri normálnej práci pôsobila ako starostka malej dedinky. Keď som po skončení školy nastúpila do bankovníctva, šéf mi dal na starosť tím desiatich úverových metodičiek. Ako 25-ročná som mala manažovať ženy, ktoré mali vyše 50 rokov. Bola to pre mňa najlepšia škola manažmentu. Nikdy som nemala problém udržať si autoritu. Aj počas dospievania som mohla bez problémov odmietnuť cigaretu a naďalej som patrila do partie. Mala som teda v sebe vnútornú silu povedať nie, čo som veľakrát zúročila aj v kariére.
K prvej manažérskej pozícii ste sa teda dostali nechcene. Lenka Kejíková z Generali spomínala, že ak nevie, či má nejakú ponuku prijať, tak s ňou súhlasí a po polroku zhodnotí, či urobila správne. Akú stratégiu volíte vy?
ZM: Bola som trikrát po polroku na materskej. Pani Kohútiková dnes spomínala, že ženy sú po návrate z materskej v práci efektívnejšie a vážia si svoj čas. Počas týchto polročných „resetov“ som s pribúdajúcimi povinnosťami zisťovala, koľko času a energie som v minulosti mala a občas som nimi aj mrhala.
MB: Nikdy mi nerobilo problém povedať nie, ak som sa na niečo necítila. Odmietla som aj rôzne povýšenia, pretože som mala rada svoju agendu a kolegov. Dnes však všetkým radím, nech sa neboja povedať áno. V opačnom prípade sa môže stať vaším šéfom niekto, koho nechcete mať nad sebou. Keď ste vo vedení vy, nemôžete sa sťažovať, že máte zlého šéfa. Nebojte sa povedať áno, všetko väčšinou nakoniec aj tak dopadne dobre.
Foto Marek Mucha
Pani Bauer, aké máte očakávania od vaše budúcej úlohy šéfky Slovenskej sporiteľne?
MB: Voči novej pozícii mám obrovský rešpekt. Mám skúsenosti s riadením tisícky zamestnancov, trochu sa však obávam toho, že Slovensko dnes nie je v najvýhodnejšej pozícii z geopolitického hľadiska. Dúfam, že sa nám podarí získať tých najlepších ľudí na trhu a možno budeme aj dôvodom, prečo sa niekto rozhodne v krajine ostať. Mojím cieľom je teda prispieť k tomu, aby bolo Slovensko o trochu lepším miestom na život.
Pani Mistríková, osobne ste sa zúčastnili viacerých dôležitých rokovaní o energetike. Stretli ste sa niekedy so spochybňovaním vašej role iba pre to, lebo ste žena?
ZM: Pri rokovaniach v otázke dodávok paliva, ktorých je v poslednom čase veľa, som taký pocit nikdy nemala. Raz sa mi však stalo, že pri návšteve domovskej krajiny nového dodávateľa mi jeden vysokopostavený pán ponúkol, že mi jeho manželka môže ukázať mesto. Najprv som bola zmätená, ale pochopila som, že si pravdepodobne myslí, že len sprevádzam manžela na pracovnej ceste. Toto sa stalo v krajine, kde majú ženy v biznise lepšie postavenie ako u nás. Predsudky sú teda naozaj všadeprítomné.
Ako sa v takej situácii zachovať?
ZM: Spomínaný pán nebol súčasťou vyjednávacieho tímu, jeho kolega mu chybu okamžite vysvetlil a on sa mi ospravedlnil. Všetci sme sa na tom zasmiali a išli ďalej.
MB: Podobné veci sa mi stávajú často. Vyzdvihnem niekoho na recepcii, usadím ho do svojej kancelárie a on stále čaká na pani riaditeľku. Nie som zlý človek, ale v takej situácii sa rada ozvem a „dám mu to vyžrať“. Mužov aj dnes stále prekvapuje, keď vidia ženu, ktorá rozumie financiám, autám či športu. Akoby nechápali, že nás tieto veci môžu zaujímať aj napriek tomu, že občas rady vypneme hlavu pri reality šou o láske.
Prepis rozhovoru z podujatia Forbes Women’s Summit, ktorého partnermi boli:
