Budúcnosť. Páči sa mi, ako sa ju snažíme pritiahnuť bližšie, aby sme videli, čo je za tým plotom ešte skôr, ako k nemu pristúpime. Páči sa mi, aké podoby dostáva v rôznych aspektoch života. Vo filme, v hudbe, umení aj dizajne a v neposlednom rade pri nových modeloch áut. Jednu z podôb budúcnosti u mňa jednoznačne predstavujú elektromobily, ktoré tu s nami sú už nejaký ten piatok. Niektorí im prišli na chuť ihneď, iní postupne a skôr zo zvedavosti, no a potom sú tu tí, ktorí sa pri každom prejazde elektra radšej prežehnávajú.
Zdroj foto: Audi
Predsudky. Malí diabli na pravom ramene, ktorí nám podkopávajú vieru v čokoľvek. Vďaka nim je zrazu z plota obrovský múr a výhľad okresaný na komfortnú zónu. Nemôžem povedať, že by som bol stúpencom viery, zato mojím bôžikom je skúsenosť na vlastnej koži. Tej sa držím pevne ako spoteného volantu.
Zdroj foto: Audi
Košice. Ideálny prístav, z ktorého môžete vyraziť do najbližších kopcov a zároveň sa cez úplne iné vrátiť. Moderná metropola, ktorá myslí aj na priaznivcov a predovšetkým majiteľov elektra. Nabije vás nielen energiou, ale aj kultúrou a dobrosrdečnosťou domácich. Nenechajte sa oklamať rovinou a jemnými tvarmi okolia, pretože to, čo sa na prvý pohľad zdá ďaleko, je omnoho bližšie.
Zdroj foto: Audi
Ideálna kombinácia pre mňa a RS e-tron GT, s ktorým chcem prevetrať staré dobré, ale aj nové asfalty na krátkom víkendovom roadtripe. Nenápadný, ale veľmi známy kopec Jahodná hneď za mestom, ktorým prechádza cesta 547, je primeraný nástupný bod. Za železničným priecestím začína postupné stúpanie rýchlymi a zábavnými zákrutami bez zákerností. Po pár sekundách sa ozýva spod kolies pravidelný rachotivý zvuk. Kozmetické retardéry znemožňujú motorkárom ťahať jednotnú líniu so zákrutou, čím im podľa odborníkov zachraňujú život. Našťastie si s nimi štyri kolesá poradia omnoho stabilnejšie a až na nepríjemný zvuk môžem pokračovať svojím tempom. Po chvíli badám silné odlesky hladiny a viem, že čochvíľa budem križovať vodnú nádrž Ružín. Jej krivky sa nápadne podobajú krivkám okresky, s ktorou súbežne smerujú severnejšie k Jaklovciam. Míňam miestnu umyvárku a na pár metrov sa pri Margecanoch číslo okresky mení na 546. Odbočkou doľava som späť na predošlej a pokračujem popri Hornáde smer Kluknava. Tento úsek mám zhltnutý skôr ako teplý rožok a spokojne bočím na cestu tretej triedy (3420). Pár menších dedín ma privádza k vzdialenejším kopcom. Väčšinou nimi prefrčím skrz-naskrz tunelom, no vždy, keď mám viac času, prejdem si to pekne po starom cez priesmyk. V Širokom sa teda napájam doľava na osemnástku a pokračujem k vrcholu priesmyku. Za časťou Chvalabohu Braniska sa ľavotočivá zákruta ponára do ostrejších záhybov a ponúka výhľady na majestátny Spišský hrad a celú dolinu. Pár rýchlych „vracákov“ a zrazu sa ocitnete na okreske prechádzajúcej popod hrad, známej z čias preddiaľničných. Priamo oproti nemu sa odpájam doprava na už menej známu zachádzku na okreske s číslom 3216.
Zdroj foto: Audi
Tento krátky úsek v Levočských vrchoch síce nevyniká výhľadmi ani spektakulárnosťou, no jeho technickosť je dokonalý kúsok pre RS e-tron GT. Zákruty sú na sebe pekne naskladané, naklopené a natáčavá zadná náprava perfektne dolaďuje dobrodružný prejazd. Je to taký skrytý tip na pár minút zábavy s minimálnou premávkou. Po chvíli sa plynule odpájam doľava na Brutovce a Uložu, naďalej po ceste tretej triedy. Stúpanie dvomi „vracákmi“ popri kamennej stene ťahá auto s takou prirodzenou ľahkosťou nahor, že ma ani nevnára do sedačky. Každým ďalším kilometrom na úseku, ktorý poznám a mám prejdený s rôznymi výkonmi a motormi, zostávam prekvapený, aké jedinečné je to tentokrát, keď mám v rukách tento 600-koňový plne elektrický výtvor. Krajina sa predo mnou otvára a vychutnávam si jemné kolísanie auta na mori asfaltu. Plynule prechádzam na cestu 3204 a popri športovom areáli vchádzam rovno do obce Uloža. Kým sa napojím späť na osemnástku, pár výhľadov mi spestruje rýchly prejazd popri prameni. Okreska prvej triedy v minulosti predstavovala hlavný ťah, no teraz už len súbežne s diaľnicou ponúka možnosť pomalšieho prejazdu okolím cez Levoču, Spišský Štvrtok až do Popradu.
Zdroj foto: Audi
Hustejšiu premávku s prehľadom riedim a nechávam v tichosti a s prekvapením v späťáku. Žiadne burácanie motora, no dotvorený zvuk v kabíne spolu so zapojením batérie neupozorňujú na predbiehací manéver a už vôbec nikto nečaká takú rýchlosť bez plameňov vo výfuku. Ten mi však nechýba. Užívam si nástup nového typu hnacej sily, pri ktorej som jednoznačne oboma nohami v budúcnosti. Citlivý pedál svižne spúšťa akciu, ktorá končí skôr ako pri bežných benzínových motoroch. O to bezpečnejšie, aj keď dravejšie, je to samotné oslobodzovanie sa od miestnych spomaľovačov. Človek má pocit, že ho k tým horám doslova ťahá kozmická loď ponad všetky vozovky.
Zdroj foto: Audi
Na začiatku Jánoviec bočím doprava na cestu číslo 536 a následne cez Vrbov na užšiu spojnicu s Huncovcami. Tam sa zo známej cesty číslo 66 odpájam doslova po pár minútach doprava na Veľkú Lomnicu. Odtiaľ zase po ceste 3102, ktorá ma privádza k štítom. Úchvatný pohľad si na pár sekúnd ukladám do svojej pamäti aj do tej fotoaparátovej. Cez Starú Lesnú konečne prichádzam k Ceste slobody, ktorá lemuje vysokotatranské kopce. Okreska plná panorám a možností na ubytovanie zláka nejedného návštevníka k zastaveniu či prenocovaniu. Blízkosť pravých drsných hôr pridáva na emócii prejazdu a motivuje k spomaleniu a obdivu. Momentálne však k tomu spomaleniu núti aj kompletná rekonštrukcia povrchu vozovky a množstvo zúžení, obmedzení a semaforov. Záver môjho dnešného dňa je pri brehoch Štrbského plesa v hoteli s výhľadom na jeho pokojnú, priezračnú a mrazivú hladinu.
Zdroj foto: Audi
Po dobití bateriek – tých mojich aj auta – vyrážam naproti ostrým ranným slnečným lúčom späť do Košíc. Spúšťam sa nadol preč od Tatier a v Štrbe mierim cez Lučivnú na Poprad. Z jednej cesty prvej triedy preskakujem v meste rovno na druhú, a to na „slovenskú 66-ku“. Za prečiarknutou značkou mesta pokračujem rovinou popri kúpeľnej prímestskej časti Kvetnici. Za lomom sa začína cesta zahýbať do ostrých a krátkych zákrut, ktoré predstavujú taký malý predkrm pred hlavným chodom – horským priesmykom Vernár. Hĺbim sa viac do lesov a ťažisko auta je pevne pritiahnuté k zemi. Výrazne citeľné uchopenie, inak nazývané aj grip pneumatík, je naozaj enormné. Celú túto masu dotvára vzduchový podvozok, ktorý doslova žehlí nerovnosti na ceste. Za obcou začína stúpanie na priesmyk. Prechádzam ho na jeden nádych, akoby bolo auto na koľajniciach a bez jediného zaváhania.
Zdroj foto: Audi
Ďalší smer je pre mňa jasný, no nechávam sa zlákať na šálku dobrej kávy v neďalekom Telgárte, ktorý je opačným smerom. Železničiarsky ladená kaviareň s výhľadom na najznámejší viadukt napĺňa očakávania a môžem pokračovať smerom na Dobšinský kopec. Cesta s číslom 67 prechádza dolinou Slovenského raja a ja sa naozaj cítim ako v automobilovom raji. Prázdne a kvalitné cesty, ideálne auto na rovinky, zákruty, výstupy aj klesania a nádherná príroda okolo mňa. Míňam parkovisko pri jaskyni, Stratenú a začínam stúpať v kolóne miestnych áut úsekom, ktorý práve prechádza výmenou celého povrchu. Pôžitok z prejazdu obľúbeného kopca je teda v mínusovom bode a rovnaké to je aj pri zjazde, kde narážam na kamióny v zástupe. Za obcou Dobšiná pokračujem prevažne rovinkami a preplnenými dedinkami až k Betliaru, kde sa zastavujem v mojej talianskej srdcovke na obed. Aspoň takáto kompenzácia v podobe skvelého jedla vynahrádza posledné nezáživné kilometre.
Zdroj foto: Audi
Stláčam pedál o milimeter a v okamžiku som späť v premávke. Za Rožňavou som už na okreske číslo 16, ktorá ponúka dve možnosti, ako sa dopraviť do cieľa. Počtom kilometrov sa veľmi nelíšia, no hustotou premávky a cestovateľským zážitkom pomerne dosť, preto bočím v Krásnohorskom Podhradí doľava smerom na Úhornú. Cesta druhej triedy (549) prešla rekonštrukciou a opäť začína lákať motoristov na svoje vyšperkované povrchy. V minulosti predstavoval tento horský priesmyk prejazd po tankodróme a mnoho šoférov volilo iné alternatívy na zábavu a cestovanie. Plynulé stúpanie RS e-tronu GT je na tomto úseku pôžitkom. Na vrchole vchádzam do okresu Gelnica a najbližšie tri kilometre ma čaká osempercentné klesanie v podobe niekoľkých „vracákov“.
Zdroj foto: Audi
V bývalom kráľovskom meste Smolník sa odpájam na cestu 548 smerom nahor k miestnej kaplnke a na Štóske sedlo (798 m n. m.). Následný zjazd je síce v zalesnenej časti, ale neuberá to na zážitku z cesty a rovnako aj z auta. Spomínaná okreska ma odprevádza až ku koncu môjho záživného výletu v „sedle“ ideálneho cestovného elektra. Tento krátky, no intenzívny roadtrip mi priniesol množstvo zaujímavých a pozitívnych skúseností a spomienok. Každá nová šanca si zaslúži uzrieť svetlo sveta a napokon pochopíte, že vám otvorí doteraz nevídané obzory. Môžete mať všetko a môžete mať aj nič.
Zdroj foto: Audi
Keď zavriem oči a predstavím si budúcnosť, vidím rýchlosť, plynulosť a jemnosť, ktoré v jednom krásnom zladenom balíku dokážu spolupracovať a tešiť, bez hraníc, reťazí a podvrhov. Som rád, že som mohol nachvíľu nazrieť za plot a pocítiť silu, ktorá načrtla obraz nových čias.
Zdroj foto: Audi
Tento text vznikol v spolupráci s klientom.
