Japonský Olympus je synonymom pre fotoaparáty. Od prvého prístroja, vyrobeného v roku 1936, si značka vybudovala reputáciu spoľahlivosti a inovatívnosti. Toto legendárne dedičstvo sa však skončilo v januári 2021.
Začiatkom tohto roka Olympus dokončil predaj svojich spoločností predávajúcich fotoaparáty a hlasové záznamníky súkromnej akciovej spoločnosti Japan Industrial Partners so sídlom v Tokiu za nezverejnenú sumu. „Mám dlhodobú ambíciu zmeniť túto spoločnosť,“ hovorí prezident a CEO spoločnosti Yasuo Takeuchi.
Bolo to odvážne rozhodnutie, vzdať sa známej firmy vybudovanej za viac než osem desaťročí. Čím bude Olympus bez fotoaparátov? Takeuchi odpovedá: „Máme veľmi dobré obchody v zdravotníctve.“ Aktuálne dohliada na najrozsiahlejšiu premenu spoločnosti počas jej 102-ročnej histórie, s cieľom vytvoriť z nej giganta v zdravotníckej technike.
Olympus má v lekárskej technológii dlhú históriu a svoje znalosti z optiky používa na výrobu mikroskopov a endoskopov. Foto: Olympus
Späť ku koreňom
Tento krok vracia Olympus späť k jeho koreňom. Hoci japonskú firmu preslávili fotoaparáty, má dlhú paralelnú históriu v oblasti zdravotníckej techniky. Spoločnosť využíva svoje optické znalosti na výrobu mikroskopov a endoskopov.
Prvým výrobkom, ktorý spoločnosť uviedla na trh len šesť mesiacov od svojho založenia v roku 1919, bol mikroskop. Potom prišli endoskopy – v roku 1950 vytvorili „gastrokameru“. Jednoduché zariadenie položilo základy pre moderné endoskopy.
Olympus tvrdí, že je najväčším výrobcom gastrointestinálnych endoskopov na svete, ovládajúcim 70 % svetového trhu, ktorý má hodnotu 3,3 miliardy dolárov. V poslednom fiškálnom roku, ktorý zahŕňal aj fotoaparáty (do konca marca 2020), dve divízie so zdravotníckou technikou vyniesli 80 % celkových tržieb v hodnote 797 miliárd jenov (6,2 miliardy eur).
Model Olympus 35 DC z roku 1971 bol prvým fotoaparátom na svete s automatickým bleskom. Foto: Olympus
Smartfóny zničili trh
Divízia zaoberajúca sa fotoaparátmi priniesla len 6 % tržieb a za predošlú dekádu stratila viac než miliardu dolárov. Teraz, keď sa Takeuchi zbavil fotoaparátov, príde zrejme na rad divízia mikroskopov – keďže bude v roku 2022 prevedená do dcérskej spoločnosti.
Takeuchi plánuje dokončiť transformáciu Olympusu na spoločnosť zameranú na endoskopy, terapeutické zariadenia a chirurgické technológie do konca budúceho roka.
Dôvod tejto premeny je jednoduchý – smartfóny s fotoaparátmi zdecimovali trh a znížili dopyt po samostatných fotoaparátoch. Pokiaľ ide o mikroskopy, tie sa teraz stali najmenšou divíziou spoločnosti a predstavujú len 13 % celkových tržieb za posledný fiškálny rok (do 31. marca).
Štyri desaťročia v jednej firme
Dnes 64-ročný Takeuchi pracoval celý život v jednej spoločnosti, čo je typické pre mnohých Japoncov. Do Olympusu prišiel v roku 1980 ako 23-ročný čerstvý absolvent japonskej univerzity Chuo. Šplhal sa po pracovnom rebríčku a 16 rokov strávil mimo Japonska, aby pomáhal riadiť operácie v Európe a Spojených štátoch.
V roku 2015 sa vrátil do Japonska, aby viedol kanceláriu vedenia spoločnosti a o rok neskôr sa stal finančným riaditeľom. V roku 2019 sa stal CEO spoločnosti – len niekoľko mesiacov pred 100. výročím založenia spoločnosti v roku 1919. Teraz je jeho úlohou viesť Olympus pri vstupe do druhej storočnice. Hoci dnešná firma sa výrazne odlišuje od tej, v ktorej strávil štyri desaťročia.
Dúfajú v rekordný zisk
Prerod Olympusu prináša ovocie. Odkedy Takeuchi v januári 2019 predstavil plán reštrukturalizácie, jeho akcie v Tokiu sa zdvojnásobili na úroveň okolo 2 200 jenov (17 eur). V prvom štvrťroku aktuálneho finančného roka, ktorý sa začal 1. apríla, sa tržby zvýšili o 40 % oproti predošlému roku na 191,5 miliardy jenov (1,5 miliardy eur).
Z vlaňajšej 2,7-miliardovej straty sa dokázali dostať na čistý zisk 18,7 miliardy jenov, čo viedlo vedenie k prognóze celoročného zisku 101 miliárd jenov. Ak sa to podarí, bol by to najväčší zisk v jeho histórii.
Aj keď dopad pandémie na proces reštrukturalizácie spoločnosti nebol veľký, ovplyvnil dopyt po jej zdravotníckom zariadení. Na mnohých trhoch sa totiž spomalil ekonomický rast a zvýšil sa počet pacientov, ktorí odkladali lekárske zákroky, ako napríklad prehliadky (jej výrobky sa nepoužívajú pri liečbe Covid-19).
Olympus vo fiškálnom roku do marca „čelil bezprecedentným výzvam spôsobeným Covidom-19, zisky sa však v druhej polovici roka výrazne upravili,“ uviedol Takeuchi v májovom konferenčnom hovore s analytikmi.
Panika z akcionára
Katalyzátor reštrukturalizácie Olympusu údajne pochádza z amerického aktivistického fondu ValueAct Capital so sídlom v San Franciscu, ktorý spravuje 16 miliárd dolárov a ktorý inicioval kroky proti spoločnostiam ako Microsoft a Rolls-Royce.
Keď sa v roku 2018 ukázal ako vlastník päťpercentného podielu, v Olympuse to spôsobilo poplach. Spoločnosť najala konzultantov, ktorí Takeuchimu – vtedajšiemu finančnému riaditeľovi – poradili, aby so zaisťovacím fondom nekomunikoval. Takeuchi túto radu odmietol. „Inštinktívne som cítil, že by sa mohli stať veľmi dobrým partnerom,“ hovorí.
Ignorujúc konzultantov sa Takeuchi stal spojivom spoločnosti s ValueAct. Podľa mediálnej správy pohrozil ValueAct v roku 2018 zvolaním mimoriadnej schôdze akcionárov, pokiaľ Olympus do svojej rady nezvolí aspoň 3 členov, ktorí nie sú z Japonska.
Aj keď fond v tom čase odmietol, že by niečím takým pohrozil, v januári 2019 Olympus oznámil, že v jeho rade bude sedieť partner fondu ValueAct Robert Hale a pripojí sa k nemu poradca Jimmy Beasley. Dnes sú dvomi z troch riaditeľov Olympusu, ktorí nie sú japonskými štátnymi príslušníkmi. (ValueAct odmietol poskytnúť komentár pre tento článok.)
Dotlačili ich k zmene?
Takeuchi bagatelizuje otázky o tlaku zvonku a tvrdí, že rady od ValueAct dopĺňali jeho plán, na ktorom začal pracovať pred asi piatimi rokmi spolu s ďalšími vedúcimi pracovníkmi, vrátane bývalého CEO Hiroyuki Sasa.
„Nemyslím si, že je to tak úplne pravda,“ reaguje na otázku ohľadom tlaku na prestavbu správnej rady. Ak tam niečo také bolo, tak na začiatku tohto vzťahu. „Nevedeli, kto sme, ako budeme riadiť túto spoločnosť a ako zareagujeme na ich prístupy,“ hovorí. V januári 2021, dva roky po tom, ako Olympus oznámil svoj transformačný plán, predal fond časť svojej investície. Teraz vlastní 4-percentný podiel.
Masahiro Nakanomyo, analytik z Tokia pre americkú finančnú skupinu Jefferies, sa domnieva, že k zmenám by došlo aj bez ValueAct, pretože Takeuchi už bol rozhodnutý zamerať sa na zdravotnícku techniku, na rozdiel od jeho predchodcov, ktorí boli pri odchode z obchodu s fotoaparátmi opatrnejší.
„Aj keby neexistoval žiadny zahraničný tlak, tak by odišli z biznisu s fotoaparátmi,“ hovorí Nakanomyo. „Takeuchi a ValueAct mali rovnaké myšlienkové pochody, takže nedošlo ku konfliktu.“
Takeuchi taktiež zaviedol zmeny v predstavenstve, zvýšil počet externých riaditeľov na deväť z dvanástich, oproti predošlým šesť z jedenástich a zriadil výbory pre nominácie, odmeňovanie a dodržiavanie predpisov, ktorým predsedal externý riaditeľ.
Transformácia viedla aj k vytvoreniu päťčlenného globálneho výboru na čele s Takeuchim, vrátane Stefana Kaufmanna, hlavného administratívneho úradníka pre Olympus. Kaufmann, ktorý je nemeckým občanom a pracuje v Olympuse od roku 2003, dostal zodpovednosť za dohľad nad implementáciou plánu.
„Teraz máme šancu zamerať sa oveľa viac na to, ako sa stať vedúcou globálnou spoločnosťou v oblasti medicíny, ktorou chceme byť,“ hovorí o transformácii vedenej Takeuchim (vpravo) Stefan Kaufmann (vľavo). Foto: Shunichi Oda pre Forbes Asia
Menej šéfov, rýchlejšie rozhodovanie
Prezident firmy tiež zefektívnil rozhodovanie. Predtým akékoľvek veľké rozhodnutie mohlo zahŕňať až 15 ľudí – riaditeľov a vedúcich pracovníkov, čo spôsobovalo zdržania. Napríklad endoskop X1, ktorý bol uvedený na trh minulý rok. Vývoj produktu trval osem rokov, čo je dvojnásobok času oproti konkurentom. Osem rokov je príliš dlho, hovorí Kaufmann.
Podľa Takeuchiho však teraz majú produktoví a divízni šéfovia väčšiu autoritu. Divízie sú rozdelené podľa funkcie, nie podľa regiónov. „To niekoľkonásobne zvýšilo agilitu,“ hovorí Kaufmann. Olympus tiež podporuje rozhodovací proces „two in a box“, ktorý je tvorený z jedného Japonca a jedného cudzinca, hovorí prevádzkový riaditeľ zo Španielska Nacho Abia.
Nesídli v Tokiu, ale v Marlborough v štáte Massachusetts. „Kvalita rozhodnutí je oveľa lepšia než predtým,“ dodáva.
Vývoj urýchľujú aj akvizície
Ďalšia zmena nastala v procese výskumu a vývoja. Spoločnosť sa nesústredí len na interný výskum, ale je otvorenejšia k akvizíciám s cieľom urýchliť rozvoj – a za posledných niekoľko rokov uskutočnila sériu nákupov, vrátane firiem vo Francúzsku, Izraeli a Spojených štátoch.
Vďaka reštrukturalizácii viacero analytikov aktualizovalo svoje hodnotenia. Pokrok v očkovaní v USA, Európe a Číne vedie k prudkému oživeniu predaja zdravotníckych pomôcok, píše v májovom komentári Tomoko Yoshihara, analytička Daiwa Securities.
Tokijská maklérska spoločnosť očakáva, že čistý zisk Olympusu sa v roku končiacom v marci 2025 vyšplhá na 143 miliárd jenov, čo je nárast o 42 % oproti prognóze spoločnosti na aktuálny fiškálny rok, pri príjmoch takmer 959 miliárd jenov.
„Keďže spoločnosť pokračuje v zlepšovaní obchodného modelu prostredníctvom svojho transformačného plánu, mala by byť schopná v budúcnosti dosiahnuť trvalé zlepšenie ziskovosti,“ napísala.
Potiahne ich Čína?
Čína je tiež zdrojom nového dopytu a čoskoro môže vytesniť Európu z pozície druhého najväčšieho trhu spoločnosti (Severná Amerika ostáva na prvom mieste). „Čína v posledných rokoch rastie a bude v tom pokračovať,“ hovorí Takeuchi. „Taká krajina ako India, rovnako ako mnoho iných ázijských krajín s veľkým počtom obyvateľov, je veľmi nedostatočne rozvinutá v oblasti zdravotnej starostlivosti a trhu,“ dodáva.
Kaufmann ponúka svoj osobný pohľad na vývoj spoločnosti: „Máme teraz šancu zamerať sa oveľa viac na to, ako sa stať vedúcou globálnou spoločnosťou v oblasti zdravotníckej techniky, ktorou chceme byť.“
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je prispievateľ James Simms.
