Plán amerického výrobcu čipov Nvidia investovať až 100 miliárd dolárov do spoločnosti OpenAI, ktorá stojí za modelmi ChatGPT, sa zrejme zastavil.
Uviedol to denník The Wall Street Journals s odvolaním sa na informované zdroje. Niektorí zamestnanci Nvidie pritom o dohode vyjadrovali pochybnosti.
Výrobca čipov v septembri 2025 oznámil zámer investovať do OpenAI až 100 miliárd dolárov v rámci dohody, ktorá by OpenAI poskytla hotovosť a prístup k pokročilým čipom kľúčovým pre udržanie dominantného postavenia v čoraz konkurenčnejšom prostredí.
Generálny riaditeľ spoločnosti Nvidia Jensen Huang podľa WSJ v posledných mesiacoch v súkromí zdôrazňoval partnerom v odvetví, že dohoda nie je záväzná a nebola definitívne uzavretá.
Huang zároveň v súkromí kritizoval nedostatok disciplíny v podnikateľskom prístupe OpenAI a vyjadril obavy z konkurencie zo strany spoločností ako Google zo skupiny Alphabet či Anthropic, dodáva WSJ.
Podľa denníka teraz spoločnosti prehodnocujú budúcnosť partnerstva. Súčasťou toho sú aj rokovania o zapojení Nvidie do najnovšieho kola financovania. Nvidia podľa zdrojov servera The Information rokuje o výrazne nižšej investícii vo výške približne 30 miliárd dolárov.
OpenAI podpísala viacero dohôd s výrobcami čipov a cloudovými spoločnosťami, ktoré pomohli naštartovať globálny rast akciových trhov. Investori však odvtedy začali mať obavy o schopnosť start-upu tieto dohody financovať, čo viedlo k čiastočnému výpredaju súvisiacich titulov. Šéf OpenAI Sam Altman uviedol, že záväzky OpenAI vyplývajúce z týchto dohôd dosahujú 1,4 bilióna dolárov, čo je viac než stonásobok príjmov, ktoré spoločnosť plánovala vygenerovať v minulom roku.
Výdavky na investície do umelej inteligencie a súvisiacej infraštruktúry by sa tento rok podľa odhadov spoločnosti Gartner mohli vyšplhať na 2,5 bilióna dolárov, čo predstavuje nárast o 44 percent oproti roku 2025.
V posledných mesiacoch sa objavujú varovania pred možnou investičnou bublinou založenou na nadhodnotení akcií naviazaných na túto technológiu. Podľa analýzy denníka Der Standard je množstvo sľubov predstaviteľov AI start-upov prehnaných a realita je ďaleko od ich plánov.
Výkonná riaditeľka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgievová upozornila, že optimizmus okolo AI rozhýbal trhy a pomohol podporiť globálnu ekonomiku. Prudká korekcia cien akcií by však podľa nej mohla spomaliť hospodársky rast, odhaliť slabé miesta globálneho systému a skomplikovať situáciu najmä rozvojovým krajinám.
Britská centrálna banka uviedla, že ocenenie akcií na amerických akciových trhoch sa v niektorých ukazovateľoch podobá oceneniam zaznamenaným v blízkosti vrcholu takzvanej dotcomovej bubliny. Tá praskla v roku 2000. Medzi rokmi 1995 a vrcholom bubliny v marci 2000 vzrástol index Nasdaq Composite, v ktorom je zastúpených mnoho technologických firiem, približne o 600 percent. Následne do októbra 2002 klesol o 78 percent a vymazal všetky zisky z predchádzajúceho obdobia.
