Spoločnosti Nvidia, Amazon a Microsoft rokujú o investícii až 60 miliárd dolárov do OpenAI. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na server The Information.
Ako už skôr informoval server denníka Financial Times (FT), OpenAI sa usiluje o získanie až 100 miliárd dolárov v rámci nového kola financovania, ktoré by firmu ocenilo približne na 750 miliárd dolárov.
OpenAI hľadá miliardy
Výrobca čipov Nvidia podľa zdrojov The Information rokuje o investícii až 30 miliárd dolárov. Dlhodobý investor Microsoft rokuje o investícii vo výške necelých 10 miliárd dolárov.
Amazon rokuje o investícii výrazne vyššej ako 10 miliárd dolárov, potenciálne presahujúcej aj 20 miliárd dolárov.
Amazon doteraz do OpenAI neinvestoval. Financovanie z jeho strany by mohlo závisieť od iných rokovaní, napríklad o možnom rozšírení zmluvy OpenAI s Amazonom o prenájme cloudových serverov alebo o dohode, na základe ktorej by OpenAI predávala Amazonu produkty ako firemné predplatné služieb ChatGPT, uviedol The Information.
Japonci aj Arabi
Okrem toho japonská investičná skupina Softbank podľa zdrojov FT rokuje o investícii zhruba za 30 miliárd dolárov do americkej spoločnosti.
Medzi ďalšími možnými investormi je podľa FT okrem iného štátny investičný fond Abú Dhabi Investment Authority (ADIA) zo Spojených arabských emirátov.
O novom financovaní americkej spoločnosti sa rokuje v čase, keď OpenAI čelí silnejúcej konkurencii najmä zo strany startupu Anthropic a jeho modelov Claude a technologického gigantu Google s modelmi Gemini.
V tomto roku by sa výdavky na investície do AI a súvisiacu infraštruktúru podľa odhadu spoločnosti Gartner mohli vyšplhať na 2,5 bilióna dolárov, čo predstavuje nárast 44 percent oproti roku 2025.
V posledných mesiacoch sa objavujú varovania pred možnou investičnou bublinou spočívajúcou v nadhodnotení akcií naviazaných na túto technológiu.
Podľa analýzy listu Der Standard je rad sľubov od predstaviteľov startupov zameraných na AI prehnaný a realita je ďaleko od ich plánov.
Bublina?
Výkonná riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgieva upozornila, že optimizmus z AI rozprúdil trhy a pomohol podporiť globálnu ekonomiku.
Prudká korekcia pri cenách akcií by však podľa nej mohla zbrzdiť ekonomický rast, odhaliť zraniteľné miesta globálneho systému a skomplikovať život najmä rozvojovým krajinám.
Britská centrálna banka uviedla, že ocenenie akcií na amerických akciových trhoch sa v niektorých ukazovateľoch podobá oceneniam, ktoré boli zaznamenané v blízkosti vrcholu takzvanej dot-comovej bubliny, ktorá praskla v roku 2000.
Medzi rokmi 1995 a vrcholom bubliny v marci 2000 index Nasdaq Composite, v ktorom je zastúpených mnoho akcií technologických firiem, vzrástol približne o 600 percent.
Následne do októbra 2002 klesol o 78 percent a zmazal všetky zisky z predchádzajúceho obdobia.
