Svoju záľubu v umení postupne premenila na biznis. Právnička s medzinárodným zázemím Nikol Popovská presne pred rokom otvorila vlastnú Nia Gallery, ktorej prvé narodeniny oslavuje v nových priestoroch v centre Prahy. Koncept galérie prepája českú výtvarnú scénu so zahraničím a výraznú pozornosť venuje ženám – umelkyniam aj milovníčkam umenia.
Ešte pred pár rokmi pôsobila ako advokátka s viac než 10-ročnou praxou, v rámci ktorej sa zameriavala na medzinárodné právo aj obchod s umením – oblasť, ktorá ju vždy prirodzene priťahovala. „Vizuálne umenie ma fascinovalo od detstva a postupne som ho prirodzene začala prepájať aj so svojou profesiou,“ hovorí právnička, ktorá študovala v Česku aj v Nemecku.
„V oblasti umenia som sa ďalej vzdelávala v Londýne, kde som študovala biznis a právo v umení,“ dodáva absolventka kurzov v Christie’s aj v Sotheby’s. Presne pred rokom sa po dlhých prípravách rozhodla vstúpiť do sveta umenia naplno a v Prahe otvorila vlastnú Nia Gallery. Cesta k nej viedla cez návštevy ateliérov po celom svete.
Bližšie k umeniu sa Nikol Popovská postupne dostávala aj prostredníctvom svojej právnickej praxe, kde sa venovala aj ľudskoprávnej agende. V umení ju začali zaujímať témy identity – oblasti, ktorá zohrávala dôležitú úlohu aj v jej vlastnom živote. Jej rodinné korene totiž siahajú do Macedónska.
„Starí rodičia prišli do Čiech spolu s takzvanými gréckymi deťmi, ktoré boli v rokoch 1944 až 1949 počas občianskej vojny odvezené z Grécka a vyrastali v detských domovoch ako utečenci. Od malička som vyrastala v prostredí dvoch kultúr, z ktorých však jedna bola potláčaná. Vtedy sa nenosilo hovoriť doma iným jazykom ani sláviť odlišné sviatky,“ spomína Popovská.
Na „tú druhú“ kultúru však bola hrdá a snažila sa ju udržiavať. „Zdá sa mi dôležité zachovávať v rodinách pamäť predchádzajúcich generácií a nevymazávať ju,“ vysvetľuje. Aj preto ju prirodzene začali priťahovať témy migrácie a s nimi spojené otázky identity a pamäti.
„Baví ma približovať ich ľuďom prostredníctvom umenia. Fascinuje ma, ako dokáže umenie prebudiť záujem o dôležité témy bez toho, aby na človeka doliehalo ťaživým spôsobom. Vie prepájať ľudí naprieč kultúrami bez jazykových bariér,“ dodáva.
Michaela Dzurná pre Forbes Česko
Týmto spôsobom si Popovská našla cestu aj k africkému umeniu a prostredníctvom neho ku kurátorke Claire Breukel, ktorá je súčasťou tímu pripravujúceho nadchádzajúce bienále v Benátkach. Práve ona jej pomohla s tvorbou konceptu celej galérie aj s kurátorským vedením prvých výstav.
„Zoznámila nás naša spoločná kamarátka, kurátorka Lucie Drdová. Vedela o mojej láske k africkému umeniu a napadlo jej, že by mi Claire, s ktorou v minulosti spolupracovala na viacerých výstavách, mohla pomôcť vymedziť medzinárodný smer galérie,“ vysvetľuje.
Zbližovanie prostredníctvom umenia
Claire Breukel pôsobí v múzeu Zeitz MOCAA v Kapskom Meste, predtým dlhé roky žila v Miami a podieľala sa na budovaní viacerých súkromných zbierok aj v Latinskej Amerike. „Nadchlo ma, aký má neuveriteľný prehľad. Zoznámila ma s množstvom afrických aj latinskoamerických umelcov a previedla ma ich ateliérmi,“ hovorí Popovská.
Na základe toho potom spoločne vybudovali koncept celej galérie a vybrali umelcov pre prvú výstavu. „Polrok sme strávili plánovaním a ďalší polrok samotnou realizáciou galérie. Chcela som vytvoriť finančne nezávislý projekt, ktorý nebude čerpať žiadnu verejnú podporu, ale bude schopný podporovať rôzne neziskové iniciatívy,“ vysvetľuje Popovská.
Michaela Dzurná pre Forbes Česko
Časť výťažku z predaja diel z prvej výstavy putovala na podporu projektu Mobilné múzeum, ktorý organizuje juhoafrické múzeum Zeitz MOCAA. „Cestuje za deťmi do odľahlých a sociálne vylúčených oblastí krajiny, kde chýba vzdelanie aj kultúra, aby ich zoznámilo s umením,“ približuje Popovská.
K ďalšej filantropickej činnosti ju podľa vlastných slov inšpirovala umelkyňa z Miami Cristina Lei Rodriguez (ktorá sa mimochodom českému publiku predstavila už takmer pred 20 rokmi na skupinovej výstave Uncertain States of America v Rudolfine).
Môže sa zdať, že umelkyne dnes zažívajú na trhu s umením boom, no čísla hovoria stále niečo iné. Na umeleckých školách študuje približne 60 percent žien a 40 percent mužov, no zastúpenie na trhu s umením je presne opačné.
Jej aktivity zamerané na obnovu koralových útesov by však boli českému prostrediu vzdialené, a tak sa ešte v čase, keď Nia Gallery sídlila v Holešoviciach, snažili preniesť tému obnovy prírody do lokálneho mestského kontextu. Rozhodli sa vtedy podporiť komunitné centrum Agora 7.
„Dohodli sme sa, že budeme vytvárať spoločné programy a medzigeneračné kurzy, ktoré povedie jedna z našich umelkýň,“ hovorí Popovská a dodáva, že projekt je zatiaľ len na začiatku.
Svetové ženy
Na prvej výstave Nia Gallery predstavila Popovská domácemu publiku svetové autorky, ako je napríklad umelkyňa April Bey z Bahám či Chire Regans, známa aj pod menom Vanta Black, ktorej diela sa venujú významu zapletania vrkočov v afroamerickej kultúre.
„Vedela som, že výstava s autormi, ktorí tu budú predstavení vôbec prvý raz, pravdepodobne nebude z predajného hľadiska veľmi úspešná. Bavilo ma však, že prostredníctvom umenia môžem prepájať kultúry,“ spomína Nikol Popovská.
Jej snom je raz priviesť do Česka napríklad aj juhoafrickú umelkyňu Zanele Muholi, ktorú považuje za výraznú aktivistku v oblasti ženských práv.
„Môže sa zdať, že umelkyne dnes zažívajú na trhu s umením boom, no čísla hovoria stále niečo iné. Na umeleckých školách študuje približne 60 percent žien a 40 percent mužov, no zastúpenie na trhu s umením je presne opačné. Som rada, že cítiť posun a že sa ženy – a najmä matky – dostávajú čoraz viac do popredia. Zároveň však mám pocit, že cielená podpora je v umení stále nevyhnutná,“ vysvetľuje Popovská, prečo sa medzi vystavujúcimi v jej galérii objavujú predovšetkým ženské mená.
Materstvo aj krivky ženského tela
Hlavnou myšlienkou galérie je však podľa nej prinášať do českého prostredia medzinárodné umenie a jeho témy, ktoré sú zasadené do miestneho kontextu. Na aktuálnej výstave v komornom priestore na Senovážnom námestí sa do konca decembra predstavuje kazašská umelkyňa Aziya, ktorá žila v Londýne a New Yorku a pred niekoľkými rokmi sa natrvalo usadila v Česku.
Jej obrazy Nikol Popovská spolu s kurátorkou Annou Pulkertovou skombinovali so sochami, reliéfmi a textilnými výšivkami Kataríny Šťastnej. Na tvorbe Aziye oslovil Popovskú nový pohľad, ktorý do nej vniesla skúsenosť materstva. Premieta sa do snových portrétov žien aj do abstraktných krajín, ktoré pripomínajú krivky ženského tela.
Michaela Dzurná pre Forbes Česko
Keď si spolu s Nikol Popovskou prezeráme aktuálnu výstavu, ako matka deväťročných dvojičiek nemá problém hovoriť ani o vlastných skúsenostiach. Intímna atmosféra svetlého a otvoreného priestoru s terasou orientovanou do zeleného vnútrobloku prirodzene nabáda k rozhovorom, ktoré idú do hĺbky.
A práve takéto prostredie sa galeristka snaží vytvárať – miesto pre uvoľnené stretnutia ľudí, ktorých spája záujem o umenie. Často sú to výlučne ženy, pre ktoré Nikol Popovská pripravuje inšpiratívny program v podobe stretnutí s výnimočnými osobnosťami zo sveta umenia – či už ide o umelkyne, kurátorky, galeristky, alebo zberateľky.
Ženy z rôznych oblastí chce Popovská pozývať na návštevy ateliérov, cestovať s nimi na zahraničné výstavy či spoločne objavovať aj ďalšie české galérie. Tieto komunitné aktivity zastrešuje platforma s názvom Muses by Nia.
Priestor na zdieľanie myšlienok
„Snažíme sa vytvoriť prostredie, v ktorom sa ženy budú navzájom inšpirovať a prirodzene prepájať,“ hovorí Popovská s tým, že nemusí ísť výlučne o ženy z umeleckej sféry. „Práve naopak – veľmi ma baví privádzať k umeniu ženy z úplne iných odborov. Umenie vnímam ako prvok, ktorý dokáže ľudí prepájať. Ak sa chcete s niekým lepšie spoznať, je to vždy silná a prirodzená téma na rozhovor,“ dodáva.
Priestor na zdieľanie myšlienok vytvárajú aj neformálne stretnutia pri káve, čaji či pohári vína priamo v galérii. Naposledy sa takéto stretnutie uskutočnilo v druhom decembrovom týždni za účasti riaditeľky Kunsthalle Praha Ivany Goossen a vystavujúcej umelkyne Kateřiny Šťastnej – talentovanej autorky, ktorá práve dokončila štúdium na AVU.
„Jej diplomová práca mala veľký ohlas, venovala sa v nej vzťahu s matkou. Vo svojej tvorbe sa dlhodobo zaoberá ľudským telom, jedna z jej skorších sérií sa venovala dýchaniu, teraz pracuje na cykle Spáči,“ hovorí Popovská a ukazuje na svetlé reliéfy a korálkové výšivky na hodvábe, ktoré zachytávajú siluety ľudských tiel v rôznych polohách počas spánku.
Výstava je súčasťou cyklu, ktorý sleduje ucelený koncept vychádzajúci z psychologického fenoménu Becoming – Stávanie sa, inšpirovaného myšlienkami C. G. Junga. „Nejde nám len o estetiku diel. Kľúčové sú pre nás predovšetkým témy, ktoré umelci spracúvajú, a tiež ich identita,“ zdôrazňuje Nikol Popovská.
Zatiaľ čo minuloročné výstavy pracovali s témou identity skôr z vonkajšej perspektívy, aktuálny cyklus sa obracia dovnútra. „Začali sme návratom k prírode, postupne prechádzame k vedomiu a nevedomiu, nasledovať bude kríza a napokon návrat k sebe samému,“ vysvetľuje Popovská zámer päťdielneho výstavného cyklu, ktorý odštartoval v októbri a potrvá do júna 2026.
Na nasledujúcej výstave, ktorá sa začne v januári, predstaví svoju novú tvorbu Laura Limbourg spolu s Anne-Mariou Vardanyan a Kristýnou Matalovou. Aj do budúcnosti chce Nikol Popovská do galérie pozývať ženy so silnými skúsenosťami a zaujímavými životnými príbehmi – napokon, taký je aj ten jej.
Tento článok pôvodne vyšiel na českom Forbes. Autorkou je Klára Čikarová.
