Myšlienka predlžovania života sa v poslednom čase stala veľmi atraktívnou a prekvitajúcou.
S Vladimirom Putinom na večné časy a nikdy inak? „Čím dlhšie žiješ, tým mladší budeš, možno dokonca dosiahneš nesmrteľnosť,“ povedal ruský diktátor svojmu čínskemu náprotivku Simu Ťin-pchingovi minulý týždeň. Dá sa drsne zažartovať, že Putin si už zabezpečil nesmrteľnosť, keďže v dejinách bude navždy figurovať ako agresor, ale to autor výroku nemal na mysli…
Putin vytiahol kartu, ktorá sa dnes mnohým – nielen jemu – zdá byť ten najjasnejší žolík. Nechajme teraz bokom myšlienky na mocenské ambície ruského prezidenta, ktoré možno sledoval aj zmienkou o nesmrteľnosti (a teda o vlastnom dlhom vládnutí), a sústreďme sa len na základnú tézu jeho vety. Nakoľko sú slová o večnom živote blízke pravde?
Prísne vzaté, odpoveď na takto formulovanú otázku je, samozrejme, že sa pravde nepribližuje. Ľudský život vždy bude mať, zdá sa, svoje hranice. Na účely nasledujúcich riadkov však berme výrazy „nesmrteľnosť“ a „večný život“ ako hyperbolu. Veď aj Putin ich zrejme bral ako hyperbolu.
Slová o nesmrteľnosti si vládca Kremľa vymenil v neformálnom rozhovore s čínskym lídrom v Pekingu, kam pricestoval v deň výročia konca druhej svetovej vojny. Sedemdesiatdvaročný Si Ťin-pching odvetil rovnako starému Putinovi: „Niektorí predpovedajú, že v tomto storočí sa ľudia dožijú 150 rokov. Dnes, vo veku 70 rokov, ste ešte dieťa.“
Márna pomoc, vnucuje sa teraz poznámka, že „dieťa“ Putin by sa mohol hrať na vlastnom pieskovisku a nemusel by okupovať susedné, ale… dosť už bolo takýchto glos! Pre dlhovekosť je relevantná prvá čínska veta, že vek dožitia sa relatívne skoro dramaticky posunie.
Zoznam orgánov a tkanív, ktoré sa dnes dajú transplantovať, je rozsiahly.
Putin neskôr hovoril o rovnakej perspektíve, keď novinárom objasnil vetu citovanú v prvom odseku tohto článku. „Moderné prostriedky, medicína, dokonca aj transplantácie orgánov umožňujú ľudstvu dúfať, že sa dĺžka života výrazne predĺži,“ povedal na tlačovej konferencii v Číne.
Takže ešte raz: ako blízko pravde sú slová nie o večnom, ale o veľmi dlhom živote?
Odpoveď závisí od mnohých faktorov, pričom jeden z kľúčových je pokrok v transplantáciách orgánov, ktoré môžu predĺžiť život zdravým a zachrániť nevyliečiteľne chorých.
Zoznam orgánov a tkanív, ktoré sa dnes dajú transplantovať, je rozsiahly. Zahŕňa srdce, pľúca, obličky, pankreas, pečeň, tenké črevo, kožu, kosti, srdcové chlopne a rohovky.
Do zoznamu pribúdajú ďalšie orgány a technológia sa rýchlo zdokonaľuje. V júni napríklad lekári v pražskom IKEM predstavili unikátne zariadenie, ktoré umožňuje prepravu bijúceho srdca na transplantáciu, čím sa až trojnásobne predlžuje čas jeho pobytu mimo tela a dokonca sa zlepšuje jeho kvalita.
Problémom transplantácií je však nedostatok orgánov, preto sa hľadajú spôsoby, ako ho vyriešiť. Navrhlo sa použitie orgánov z ošípaných a táto možnosť je už v experimentálnej fáze.
V New Yorku už lekári transplantovali ľuďom s mozgovou smrťou obličky a pľúca z prasiat, aby zistili, či a ako budú fungovať.
Profimedia
Minulý rok boli geneticky modifikované obličky ošípaných transplantované dvom žijúcim pacientom. Zjednodušene to znamená, že škodlivé gény ošípaných, ktoré by mohli spôsobovať infekcie, boli odstránené a boli do nich pridané ľudské gény. „Obaja príjemcovia transplantátov sú zdraví,“ citoval denník The Guardian genetika z Harvardovej univerzity Georgea Churcha, spoluzakladateľa spoločnosti eGenesis, ktorá orgány dodala.
Churchova spoločnosť už schválila klinickú štúdiu pre 30 pacientov, a ak u nich všetko pôjde tak dobre ako u prvých dvoch, štúdia sa rozšíri na celú populáciu.
„Počet ošípaných, ktoré by sme potrebovali vyprodukovať, je len nepatrný zlomok počtu ošípaných, ktoré sa každoročne spotrebujú na výrobu slaniny a bravčových kotliet,“ povedal Church. „Zatiaľ sa zameriavame na obličky, pečeň a srdce, ale v budúcnosti predpokladáme, že budeme poskytovať všetky orgány a tkanivá, ktoré sa bežne transplantujú z človeka na človeka.“
Ak je tento prístup otvorený kritike, existuje oveľa kontroverznejšia myšlienka: pokrok v biológii kmeňových buniek a technológie umelej maternice by mohol umožniť vytvorenie náhradných ľudských tiel bez mozgu, z ktorých by sa mohli odoberať orgány.
Takzvaní bodyoidi by pri odbere orgánov nemohli cítiť bolesť a ani by si neboli vedomí svojho frankensteinovského osudu, ale možnosť pestovania náhradných tiel má silné etické dôsledky.
Myšlienka predlžovania života sa v poslednom čase stala taká atraktívna a prekvitajúca, že inšpirácie na dosiahnutie tohto cieľa sa roja ako osy okolo zhodeného hniezda.
Hovorí sa napríklad o vplyve umelej inteligencie, v neposlednom rade o monitorovaní zdravia, včasnej prevencii a personalizovaných odporúčaniach, čo sa už viac-menej deje. Existuje aj vízia budúceho využitia lekárskych nanobotov s umelou inteligenciou, ktoré dokážu opraviť poškodené bunky a dopraviť lieky priamo do postihnutej oblasti.
Medzi autority, ktoré túto alternatívu predstavujú, patrí Dario Amodei, generálny riaditeľ technologickej spoločnosti Anthropic so sídlom v San Franciscu. Na tohtoročnom Svetovom ekonomickom fóre v Davose Amodei dokonca vyslovil veľmi odvážne tvrdenie, že „umelá inteligencia by mohla zdvojnásobiť ľudský život už o päť rokov“.
Príklady na túto tému by mohli ľahko a takmer nevyčerpateľne pokračovať. Koniec koncov, aj časopis Forbes sa často venoval segmentu dlhovekosti (to jest snahe o dlhovekosti a s tým do značnej miery súvisiacemu znižovaniu biologického veku). Čiastočne aj preto, že v tomto segmente sa skrýva biznis v astronomickej hodnote.
Profesor ekonómie Andrew Scott a harvardský biológ David Sinclair spoločne publikovali štúdiu, v ktorej sa zamerali na americkú populáciu a vypočítali, že ak by sa podarilo znížiť biologický vek o 10 rokov, ekonomický prínos by bol 347 biliónov dolárov…
Je 150 rokov skutočne reálna hranica dĺžky života, keď sa o tom tak často hovorí?
Nie je preto prekvapivé, že do dlhovekosti „šliape“ aj jeden z najbohatších Čechov Tomáš Čupr, s ktorým je spojená platforma Rohlik.cz. A prakticky celý biznis Petra Šrámka, zakladateľa Longevitytech.fund, jedného z celosvetovo najvýznamnejších investičných fondov oblasti dlhovekosti je na tom postavený.
Je však 150 rokov skutočne reálna hranica dĺžky života, keď sa o tom tak často hovorí? V roku 1825 bola priemerná dĺžka života približne 40 rokov, takže došlo takmer k zdvojnásobeniu, ale táto jednoduchá matematika sa nedá použiť, už len preto, že vtedy do hry vstupovala značná detská úmrtnosť a v pokročilejšom veku sa pridávali choroby z „opotrebovania“.
Napriek tomu sofistikované a stále lepšie vedecké stratégie (a tento článok umožnil len ich „ochutnávku“, pretože sa o nich píšu hrubé knihy) ponúkajú sľubné vyhliadky a my musíme, chtiac-nechtiac, dať Putinovi za pravdu.
Ale aká irónia! O šanci na predĺženie života hovorí človek, ktorého vôľa a moc dnes a denne fatálne skracuje tisíce nevinných životov…
