Spoločnosti vedia, že fajčenie je drahé a spája sa s väčším počtom chorôb, preto mnohé pracoviská v USA ponúkali v roku 2020 programy na odvykanie. Čoraz viac sa však skloňuje, že sociálna osamelosť je pre ľudí rovnako nebezpečná, avšak tej sa potrebná pozornosť vo svete zatiaľ nevenuje.
Podľa Surgeon General je osamelosť pre zdravie rovnako zlá, ako vyfajčenie pätnástich cigariet denne. Nadobúda rozmery epidémie a vplýva na fyzické i duševné zdravie ľudí. Firmy ju však považujú za osobnú záležitosť, nie pracovnú.
Sú na veľkom omyle. Osamelosť totiž stojí spoločnosti nemalé peniaze v dôsledku absencií a straty produktivity – zhoršuje výkonnosť a urýchľuje kognitívny pokles.
Keďže mnoho zamestnancov trávi viac času v práci než s rodinami, prehlbovanie vzťahov a vytváranie kvalitných sociálnych väzieb s kolegami môže byť výborným riešením. Sociálne prepojenie však neznamená len drobné rozhovory počas dňa. Je to o vytváraní zmysluplných momentov, ktoré podporujú spolupatričnosť a spoločný cieľ.
Sociálne prepojenie alebo sociálny kapitál drží vaše pracovisko pohromade: ako tímy spolupracujú, ako lídri oceňujú a odmeňujú dobrú prácu, ako sa riešia problémy.
Tu sú tri vedecky podložené dôvody, prečo by ste sa mali zaujímať o zmysluplné vzťahy na pracovisku.
1. Sociálne prepojenie podnecuje produktivitu.
Izolovaní ľudia nie sú šťastní a nezapájajú sa. Vytváranie príležitostí, aby sa mohli všetci zamestnanci lepšie spoznať a častejšie sa stretávali, zvyšuje produktivitu.
Výskumníci z laboratória Human Dynamics Laboratory MIT v experimente analyzovali sociálne interakcie medzi operátormi call centra v Bank of America. Vybavili ich „sociometrami“ – malými prenosnými zariadeniami, ktoré merali ich interakcie s ostatnými operátormi. Zistili, že interaktívnejší členovia tímu spracúvali hovory rýchlejšie a mali menšiu úroveň stresu než ich menej spoločenskí kolegovia.
Presvedčili teda spoločnosť, aby zaviedla prestávky na kávu, pri ktorých by sa mohlo od práce uvoľniť viac ľudí súčasne. Výsledky boli ohromujúce: v tímoch s najnižšou výkonnosťou sa znížil priemerný čas spracovania hovorov o 20 percent a celkovo sa v call centre zvýšila produktivita o 8 percent. Zmena harmonogramu prestávok v desiatich ďalších call centrách spôsobila výrazné skoky v spokojnosti zamestnancov.
Vytiahnutie ľudí zo stoličiek s cieľom prehĺbiť ich vzťahy tak zjavne zlepšilo aj finančné výsledky. Nemusíte zamestnancom dávať zariadenia na meranie interakcií, stačí im umožniť viac spoločne tráveného času a naozaj sa vám to vyplatí.
2. Sociálne prepojenie podporuje inovatívnosť.
Predstavte si spoločnosť ako špongiu, ktorá nasáva nové nápady. Výskumníci to nazývajú „absorpčná kapacita“ – schopnosť spoločnosti inovovať, identifikovať nové nápady a použiť ich na vylepšenie svojho biznisu.
Keď to spoločnosti robia dobre, majú zamestnancov, ktorí dokážu rozpoznať sľubný nápad, lebo navzájom poznajú svoje silné stránky a dokážu prideliť správnu výzvu správnej osobe. Vyžaduje si to sofistikovanú a dynamickú sociálnu sieť.
Kreativita sa neobmedzuje len na výskumné, vývojové, marketingové či inovačné tímy. Najdôležitejšie nápady často ožívajú na križovatkách medzi kolegami v rôznych funkciách.
Raz som pracovala so strojníkom, ktorý po nociach študoval za inžiniera, lebo ho desila priepasť medzi jeho novou pracovnou pozíciou a starými kolegami. Hierarchia bránila ich sociálnemu prepojeniu a brzdila ich schopnosť inovovať. Zámerné vytváranie prepojení medzi funkciami otvorilo tejto spoločnosti studnicu nových nápadov. Ak chcete viac inovácií, tak namiesto klasickej hierarchie vytvorte pavučinu prepojení.
3. Vďaka sociálnym väzbám sa tvoria na pracovisku inteligentnejšie tímy.
Predstavte si jazzovú kapelu. Je to skupina vysoko kvalifikovaných jednotlivcov, ktorí spoločne hrajú a improvizujú. Legendárny jazzový hudobník Wynton Marsalis vysvetľuje, že jazz je konverzácia, ktorá sa neustále mení – hráči sa prispôsobujú hudbe a jeden druhému. „Spoločne zistíte, že prispôsobiť sa jeden druhému je rovnako dôležitá zručnosť ako hranie sóla,“ povedal. Hrajú v súlade so svojím talentom, počúvajú, sledujú a reagujú na to, kam improvizácia smeruje.
Tímy by mali pracovať na rozvoji kolektívnej inteligencie a prispôsobovať sa. Vtedy je tím múdrejší ako všetci jednotliví členovia. Treba sa navzájom lepšie počúvať a vytvárať priestor pre rôzne talenty a perspektívy. Sociálne väzby medzi kolegami pomáhajú, aby si vypočuli jeden druhého, vnímali postrehy, stavali na vzájomných nápadoch – a spolu tvorili niečo nové.
Najprepojenejšie tímy sa učia jeden od druhého, sú založené na dôvere, rešpekte a neboja sa spraviť chyby. Prepojené tímy jednoducho pracujú lepšie, pretože sú spolu múdrejšie.
Veda už roky potvrdzuje, že na vzťahoch a sociálnych prepojeniach záleží, no my sme to ignorovali. Keď venujeme prílišnú pozornosť lídrom, no izolujeme jednotlivých členov tímov, tak nám uniká to najdôležitejšie. Ľudia sú výnimoční práve svojou schopnosťou učiť sa a spolupracovať pri riešení problémov. Otázka teda znie, či sa začneme zaujímať o sociálne prepojenie alebo ho budeme ignorovať rovnako, ako to kedysi bolo s fajčením.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je prispievateľka Ann Kowal Smith.
