Pred pár dňami sme si pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu pripomenuli príbeh klenotníckeho domu, ktorého šperky pozná takmer každý, no jeho pohnutú históriu už len málokto.
Van Cleef & Arpels patrí medzi najluxusnejšie šperkárske domy na svete, s ročným obratom presahujúcim pol miliardy dolárov a takmer dvoma stovkami butikov po celom svete. Je obľúbený medzi hollywoodskymi hviezdami aj kráľovskými dynastiami. Len málo ľudí vie, že rodina, ktorá stojí za touto značkou, prežila hrôzy nacistického vyvražďovania a po druhej svetovej vojne dokázala vybudovať svoj biznis odznova.
Nachádzať sa v období Belle Époque, teda na konci 19. a na začiatku 20. storočia, v Paríži, znamenalo zažívať niečo výnimočné. Móda aj šperkárske umenie tu mali svoje prirodzené centrum. V tomto čase vzniklo viacero značiek, ako sú Cartier či Louis Vuitton, pričom Hermès vznikol len o niekoľko desaťročí skôr.
Van Cleef & Arpels
Do miestneho cechu klenotníkov v tom čase vstupuje mladý Alfred Van Cleef, ktorého otec Salomon už predtým obchodoval s diamantmi v rodnom Holandsku. Alfredov otec však čoskoro zomiera a o chlapca sa stará jeho bratranec Leon Arpels, s ktorým sa presťahuje práve do Paríža.
Neskôr sa Alfred Van Cleef rozhodne založiť si vlastný klenotnícky ateliér. Darí sa mu aj v osobnom živote. Ožení sa s dcérou svojho bratranca, čo sa dnes môže javiť prinajmenšom nezvyčajné, no pred viac než storočím išlo o pomerne bežnú prax. Jeho manželka Esther Arpels mu pomáha budovať podnikanie, ku ktorému sa postupne pridávajú aj ďalší členovia jej rodiny, konkrétne Charles, Julien a Louis.
Jedinečná technika
Butik Van Cleef & Arpels, ktorý sa manželia rozhodli otvoriť na adrese Place Vendôme 22, je dodnes vlajkovou predajňou značky. V čase, keď sa Paríž kolísal v rytme džezu a v jeho uliciach ste mohli stretnúť Francisa Scotta Fitzgeralda a Zeldu Fitzgerald, Pabla Picassa či Marca Chagalla, si rodina Van Cleefovcov a Arpelsovcov budovala svoje renomé najmä prostredníctvom perlových šperkov.
Dokázali pracovať s drahokamami spôsobom, vďaka ktorému sa ich „neviditeľné“ osadenie – technika, ktorá je dodnes výzvou aj pre najlepších majstrov šperkárstva – stalo medzinárodne uznávaným podpisom značky.
V 20. rokoch minulého storočia patrilo Azúrové pobrežie k miestam, kde oddychovala aristokracia aj najvýznamnejší tvorcovia svojej éry. Od Pabla Picassa, Jeana Cocteaua a Coco Chanel až po Winstona Churchilla či veľkoknieža Dmitrija Pavloviča Romanova. Mnohí z nich patrili medzi klientelu butikov Van Cleef & Arpels v Nice a Monte Carle.
Van Cleef & Arpels
Rok 1939 znamenal pre rodinu zásadný zlom. Časť príbuzných vycestovala do New Yorku na výstavu šperkov, čo im napokon zachránilo život. V Paríži zostala Renée, dcéra Alfreda Van Cleefa, ktorá sa v roku 1941 rozhodla previesť vlastníctvo firmy na grófa Paula de Leseleuca. Jej cieľom bolo vyhnúť sa arizácii podnikov, v rámci ktorej nacistický režim systematicky zbavoval židovských podnikateľov ich majetku.
Už v roku 1926 sa Renée stala umeleckou riaditeľkou klenotníckeho domu a úzko spolupracovala s Reném Simom Lacazom. Spoločne navrhli viacero kolekcií, ktoré dodnes tvoria pevný základ identity značky.
V roku 1933 si Van Cleef & Arpels nechal patentovať techniku Mystery Set, ktorá sa postupne stala jedným z najvýraznejších poznávacích znakov ich šperkov. V nasledujúcich rokoch vznikol aj náramok Ludo a náhrdelník Passe-Partout, prepracovaný šperk, ktorý bolo možné rôzne upravovať, skladať a nosiť viacerými spôsobmi.
Plodná spolupráca sa skončila v roku 1939. Samotná Renée spáchala v roku 1942 samovraždu, keď pochopila, že protižidovské opatrenia sa dotknú aj jej a že jej už nedokáže pomôcť nikto z vplyvných známych, ktorým celé roky predávala šperky.
Nový začiatok
Po oslobodení Paríža sa americká časť rodiny vrátila a podnik opäť prevzala do vlastných rúk. Riadenia spoločnosti sa ujal Julien Arpels spolu so synmi Claudom, Jacquom a Pierrom. Pokračovali v dizajnových inováciách a značku posúvali ďalej najmä vďaka hravým motívom zvierat a kvetov. Šperky sa postupne stali vyhľadávanými medzi bohatými a slávnymi.
Medzi najznámejšie zákazky značky patrili dary pre herečku Grace Kelly, ktoré mala dostať pred svadbou s monackým princom Rainierom III. Ďalšou aristokratickou klientkou bola iránska cisárovná Farah Pahlavi, ktorú korunovali skvostom zo smaragdov, rubínov, perál, diamantov a spinelov. Drahokamy osobne vybral Pierre Arpels.
O svojej identite však šperkársky dom dlhé roky mlčal. Spoločnosť dnes neponúka žiadne židovské motívy, ako je Dávidova hviezda či iné tradičné symboly, na svojich oficiálnych stránkach uvádza pôvodnú zakladateľku Esther pod menom Estelle. A hoci má Van Cleef & Arpels desiatky butikov po celom svete, ani jeden z nich sa nenachádza v Izraeli.
Článok pôvodne vyšiel v českom vydaní Forbesu a jeho autorkou je Anna Nosková.
