Novoročné predsavzatia vychádzajú z módy, lebo sa vraj nedodržiavajú. Ale ja mám inú skúsenosť. A chcem sa o ňu podeliť. Stojí na premise, že v predsavzatiach treba byť veľmi mierny a oceňovať musíme každý pokrok. Jednoducho cesta dlhá tisíc míľ sa začína jedným krokom.
Tu je niekoľko mojich odporúčaní pre rok 2020 (v ktorých sa chystám pokračovať):
Óda na studenú sprchu
Po pravde, otužovanie je pre mňa najprekvapivejšia skúsenosť za posledných pár rokov. Je lepšie ako káva. Funguje skvele ráno aj večer. Nikdy by som nepovedal, aký efekt môže mať toto šokovanie na vaše telo. A tiež by som si netipol, aké rôzne teploty studenej vody po svete nájdete. Samozrejme, v závislosti od ročného obdobia. V každom prípade, začnite postupne. Pokojne aj niekoľko mesiacov znižujte teplotu a studenú vodu si nechávajte na posledných pár sekúnd. Ako pri všetkom, čo chcete naozaj zmeniť, je oveľa dôležitejšie vytrvať, ako sa rýchlo niekam vyšokovať.
Koľko chcem zabehnúť?
Koľkí poznáte ten pocit, že si na mesiac stanovíte cieľ na počet zabehnutých kilometrov, ale nečakaná služobka, nový projekt či obyčajná choroba vás zrazu na týždeň či viac vyradia. Namiesto plánovaných 80 kilometrov zabehnete len 50 a zrazu ste frustrovaní, lebo ste nesplnili cieľ. Preto si namiesto mesačných cieľov držím v hlave jedno celkové číslo, koľko som doteraz odbehol. U niekoho môže byť sto kilometrov, u iného tisíc. Pre každého však platí, že každý ďalší odbehnutý kilometer znamená zlepšenie. Je to síce oblbovanie vlastnej mysle, ale veľmi dobre funguje proti frustrácii, ktorá vie brániť návratu k nejakej činnosti, ak v nej svoj stanovený cieľ už ťažko splníte. Hlavnou myšlienkou je vydržať. Veď nejaké tie preteky sa opäť objavia a kto z nás je vlastne profesionálny športovec, ktorý má len časovo obmedzené obdobie na víťazstvo?
Hlavne začnem a kašlem na dokonalosť
Už si presne nepamätám, ale myslím, že túto myšlienku spomínal Mišo Truban. A možno aj nie. V každom prípade hovorí, že ak sa chcete pustiť do úplne novej veci, v prvom kroku vám bráni predstava, ako úboho vám to pôjde. Ja mám veľmi rád Španielsko, ale po španielsky som nevedel ani slovo (teraz ich pár viem). Roky som sa do tohto jazyka nepúšťal, pretože mi prišlo trápne, že sa ho aj tak poriadne nenaučím a navyše budem znieť smiešne. Až mi tento môj prístup prišiel trápny celý a začal som sa cez aplikáciu Duolingo učiť španielske slovíčka. Stále je moje ovládanie týchto slovíčok na úrovni veľkej srandy, ktorú musí občas strpieť moja manželka, ale som rád, že som sa do toho pustil a v reštaurácii som si vedel objednať jedlo a pitie. A prekvapivo mi priniesli, čo som chcel.
Čo stihnem za 24 hodín
Posledná vec, s ktorou mám výbornú skúsenosť, sa označuje „život v 24 hodinách“ a odkukal som ju v Carnegieho knihe „Ako byť šťastný a prestať sa strachovať“. Hlavná pointa je, že množstvo možností, termínov a projektov dokáže človeka paralyzovať a nakoniec spravíme oveľa menej, ako by sme mohli. Veľa špekulujeme nad tým, čo sme mohli vykonať, a ešte viac sa obávame toho, čo kedy a ako budeme musieť urobiť v budúcnosti. A to jediné, čo máme práve v rukách, teda dnešných 24 hodín, nám pretečie medzi prstami počas tohto rozjímania. Dokázať odrezať včerajšky a zajtrajšky a sústreďovať sa na dnešných 24 hodín je jedno z najlepších predsavzatí v zlepšení „time manažmentu“, ktoré sa mi osvedčilo.
Ak by som si mal vybrať len jedinú vec, na ktorú sa oplatí sústrediť pri snahe o zmenu, vybral by som odhodlanie začať postupnými krokmi. Počúvajte svoje telo i myseľ, hľadajte spôsob, ktorý vás bude baviť znova a znova, a vytrvajte. Pretože ono to všetko chvíľu trvá, kým sa začnú diať zázraky.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
