Sme práve v období udeľovania Nobelových cien, oprávnene najprestížnejších vyznamenaní na svete. Vysoká kredibilita však nevylučuje prešľapy. V dlhej histórii cien, počítanej od roku 1901, logicky nájdeme pomerne početný zoznam ocenení, ktoré možno označiť prinajmenšom za kontroverzné.
Ceny udeľované za nepopierateľné zásluhy o blaho ľudstva akoby v sebe niesli čertovo kopyto od samého začiatku. Respektíve od svojho zakladateľa. Alfred Nobel, ktorého posledná vôľa udeľovanie cien stanovila, rozprávkovo zbohatol na vynáleze dynamitu.
Aj keď Nobel mal v 19. storočí o účele trhaviny ušľachtilé predstavy: „V deň, keď budú armádne zbory schopné zničiť jeden druhého počas sekundy, sa od vojny s hrôzou odvrátia všetky civilizované národy a armády rozpustia.“ Lenže pán Alfred sa mýlil, jeho predstavy o budúcnosti s trvalým mierom vyleteli aj bez dynamitu do povetria.
Chcel si napraviť povesť
Alfred Nobel odišiel zo sveta v decembri 1896, jedny francúzske noviny ho však pochovali skôr, pretože si ho pomýlili s jeho zosnulým bratom. „Zomrel obchodník so smrťou, ktorý zbohatol hľadaním spôsobu, ako zabiť čo najviac ľudí rýchlejšie ako kedykoľvek predtým,“ napísali v nekrológu.
Hovorí sa, že práve predčasný a krutý nekrológ vnukol Nobelovi nápad na odovzdávanie bohumilých cien. Môžu byť bohumilé, o ich držiteľoch však nerozhodujú svätci, ale ľudia, a tí sa skrátka nevyhnú omylom.
Alfred Nobel. Foto: The Nobel Foundation Archive
Nobelov odkaz
V testamente z roku 1895 Nobel nariadil, aby prevažná časť jeho majetku, ktorá predstavovala približne 31 miliónov švédskych korún, bola vyčlenená na fond, z ktorého sa dodnes vyplácajú odmeny laureátom Nobelovej ceny. Tieto ceny sa podľa jeho vôle udeľujú za fyziku, chémiu, fyziológiu alebo medicínu, literatúru a za mier „tým, ktorí priniesli ľudstvu najväčší úžitok“.
Až v roku 1968 zaviedla Švédska národná banka dodatočné ocenenie za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela.
Každý laureát získa zlatú medailu s podobizňou Alfreda Nobela, diplom a peňažnú odmenu, ktorej výška závisí od príjmu Nobelovej nadácie. Tento rok je to 10 miliónov švédskych korún (zhruba 923-tisíc eur).
Cenu v každej z kategórií si môžu rozdeliť maximálne tri osoby a nie je možné ju udeliť posmrtne. Výnimkou je prípad, ak držiteľ zomrie medzi zverejnením svojho mena a slávnostným odovzdávaním, ktoré sa od roku 1901 koná vždy 10. decembra v Osle.
Arafat, Hitler aj Stalin
V roku 1994 napríklad získal cenu za mier palestínsky predák Jásir Arafat, čo vyvolalo vlnu odporu. Jeden z členov komisie na protest rezignoval a americký žurnalista Joseph Farah sa rozhorčil: „Jásir je vykorisťovateľ vlastných ľudí, ktorých vedome udržuje v nenávisti. Sympatizuje s nacizmom a je priamou inšpiráciou pre Usámu bin Ládina.“
Keď už je reč o nacizme… „Pán Hitler je bojovník za mier, ktorého nám zoslal Boh,“ povedal švédsky zákonodarca Erik Brandt, ktorý prišiel v roku 1939 s mierovou nomináciou pre apoštola vojnových zločincov. Hitler nomináciu nepremenil a Brandt neskôr všetko označil za svojrázny žart. V nasledujúcich šiestich rokoch sa však nikto nesmial, ak nevnímame ako cynický smiech rachot samopalov.
V podobne tragikomickom duchu je možné vnímať aj skutočnosť, že po vojne bol nominovaný aj Stalin, hoci ani on nakoniec netriumfoval.
Po vojne bol na Nobelovu cenu mieru nominovaný aj Stalin. Foto: Wikimedia Commons/U.S. Signal Corps photo, voľné dieloVojnu vo Vietname nezastavila
Nobelova cena mieru je najčastejším terčom sarkastických komentárov zo všetkých vyhlasovaných kategórií. Keď ju v roku 2012 dostala Európska únia, pretože okrem jednotlivcov ju môžu získať aj organizácie, prišiel Radim Ochvat, hovorca vtedajšieho českého prezidenta Václava Klausa s vyhlásením: „Prezident tomu neverí a pokladá to za srandu.“
V roku 1973 boli za mier ocenení americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger a vietnamský vodca Le Duc Tho. Ázijský politik cenu aj mier odmietol a pokračoval vo vojne so Spojenými štátmi. Kissinger – ktorý sa nedostavil na odovzdávací ceremoniál a rozhodnutiami sa podieľal na bombardovaní severného Vietnamu – chcel po páde Saigonu Nobelovu cenu vrátiť, to však nie je možné.
Pasternak sa ceny musel vzdať
Ak by to bolo možné, ťažko povedať, či by sa z ceny dodnes tešila niekdajšia barmská disidentka Aun Schan Su Ťij. K nej doletela cena v roku 1991 za nenásilný boj za demokraciu a ľudské práva, ako premiérka Barmy však rozhodne nebojovala za ľudské práva minority Rohingov, na ktorých sa – za jej tichého prihliadania – dopúšťajú vojaci vraždenia a znásilňovania s genocídnym zámerom.
„Šampión“ genocídy a všetkých ďalších mysliteľných zverstiev Stalin sa síce Nobelovky našťastie nedočkal, avšak jeho kremeľskí nasledovatelia zabránili, aby ju prevzal iný sovietsky občan.
Spisovateľ Boris Pasternak najprv cenu za literatúru 1958 prijal, pod uzurpátorským tlakom sa jej spätne vzdal. Ako už vieme, cenu je nemožné vrátiť, preto autorovi strhujúceho románu Doktor Živago zostala a za priaznivejších pomerov ju za už nežijúceho Pasternaka prevzal syn.
Rovnaké ocenenie dobrovoľne a vopred odmietol iný majster slova. „Spisovateľ by zo seba nemal robiť inštitúciu,“ odstrčil ju od seba francúzsky prozaik a mysliteľ Jean-Paul Sartre. Ak si myslel, že by mu Nobelova cena nepristala, v poriadku. Rozhodne mu ale tiež nepristalo zaryté ľavičiarstvo, v rámci ktorého zatváral oči pred červeným zlom, ktoré zďaleka neubližovalo len kolegovi Pasternakovi.
Zlatá medaila, diplom a finančná odmena sú súčasťou ocenenia. Foto: Clément Morin/Nobel Prize Outreach
Odmena za kontroverzné lekárske postupy
Ceny za mier a literatúru boli, sú a budú vždy do istej miery vyjadrením subjektívneho vkusu, istého ducha doby. Nedajú sa zmerať, odvážiť, vyčísliť. Exaktnejšie kritériá je možné uplatniť na ceny za lekárstvo, fyziku, chémiu a ekonomiku. Avšak aj nad niektorými laureátmi z týchto odborov môžeme udivene pozdvihnúť obočie.
Rakúsky psychiater Julius Wagner-Jauregg bol ocenený v roku 1927. V čase, keď neboli antibiotiká, liečil pokročilý syfilis nasadením malárie. Domnieval sa, že vysoké horúčky a zimnica sa vedia vysporiadať so symptómami pohlavnej choroby. Hoci bol vedený dobrými úmyslami, v skutočnosti stupňoval utrpenie postihnutých.
O 22 rokov neskôr bol dekorovaný portugalský neurológ António Egas Moniz za „najväčší objav v dejinách psychiatrie“. Tým mala byť prefrontálna lobotómia, teda de facto odstránenie časti mozgu. Aj Moniza hnala snaha pomôcť nešťastníkom, navyše jeho pôvodne opatrnú metódu doviedli k zvrhlosti nezodpovední šarlatáni. Navzdory poľahčujúcim okolnostiam sa však pridelenie tejto ceny rozhodne nemôže označiť za prezieravé.
Od bojových plynov k hnojivám
V roku 1918 putovala cena za chémiu k Fritzovi Haberovi za prelomový postup, ako lacno syntetizovať amoniak na dostupné hnojivo. Haberov príspevok k rozvoju poľnohospodárstva, vďaka čomu bola odvrátená smrť hladom nespočetného množstva ľudí, bol veľkolepý, ním objavený proces sa bežne používa dodnes.
Zložité je však rozhodnúť, či Haber viac životov spasil alebo zmaril. Počas prvej svetovej vojny – pred udelením Nobelovky – viedol chemickú sekciu nemeckého ministerstva vojny, kde vyvíjal bojové plyny nemilosrdne zabíjajúce pri bojoch v zákopoch. A počas druhej svetovej, ktorej sa nedožil, boli ním vyvinuté látky použité na vyvraždenie miliónov Židov, pričom sám vedec bol židovského pôvodu.
Deväťdesiat rokov po Haberovi dostal Nobelovu cenu za lekárstvo jeho krajan Harald zur Hausen za objav vírusu majúceho vplyv na rakovinu krčka maternice. Búrlivému aplauzu bránilo, že farmaceutická spoločnosť AstraZeneca vyrábajúca vakcínu proti vírusu sponzorovala web Nobelových cien a dvaja členovia komisie mali väzby na túto farmafirmu.
Komu sa nobelovka neušla?
Škandalózne nie je v istých prípadoch iba udelenie cien, ale aj ich neudelenie. Obšírny zoznam osobností, ktoré sa nedostali na rad a zrejme sa dostať mali, začnime indickým duchovným vodcom a charizmatickým bojovníkom za nezávislosť Mahátmom Gándhím.
Mahátmá Gándhí sa Nobelovej ceny nikdy nedočkal. Foto: Wikimedia Commons/Elliott & Fry, voľné dielo„Gándhí sa bez Nobelovej ceny určite obišiel, je však otázne, či sa Nobelova cena zaobíde bez neho,“ vyhlásil kedysi výrečne riaditeľ Nobelovho inštitútu Geir Lundestad.
Ignorácia ruského vedca Dmitrija Mendelejeva, tvorcu periodickej tabuľky prvkov, je tiež na zamyslenie. Stáli za ňou neprekonateľné antipatie ruského učenca a švédskeho vedca Svanteho Arrheniusa – ten sám Nobelovu cenu za chémiu dostal, nenávidenému protivníkovi ju dopriať nechcel. A ako vyplýva z odtajnených materiálov, vedel to vďaka konexiám zariadiť.
V roku 1989 odmietla švédska akadémia odsúdiť fatvu, náboženský verdikt smrti pre spisovateľa Salmana Rushdieho za román Satanské verše, ktorý podľa moslimských radikálov urážal islam. Dvaja akademici vtedy na protest proti náboženskej korektnosti odstúpili; ťažko povedať, či by vtedy k Rushdiemu cena doputovala, doteraz zostáva jej notorickým čakateľom.
Salman Rushdie. Foto: SITA/AP
Aj čakateľstvo je však vlastne v jeho prípade výhrou – Rushdie napriek fatve žije. No tento rok mal namále, 12. augusta ho počas prednášky v New Yorku napadol muž ozbrojený nožom a spisovateľa vážne zranil. A hoci bol horúcim favoritom, ani tento rok sa prestížneho ocenenia nedočkal.
Bez víťaza
V roku 2018 Rushdie ani žiadny iný spisovateľ cenu za literatúru dostať nemohol. Prvýkrát od druhej svetovej vojny nebola udelená. Dôvodom bolo obvinenie zo znásilnenia od osemnástich žien, ktorého sa mal dopustiť Jean-Claude Arnault, vplyvný manžel Katariny Frostenson, akademičky spolurozhodujúcej o cene.
Arnault napokon skončil vo väzení, Frostenson a ďalší členovia rezignovali, takže víťaza nemal kto určiť. Nasledujúci rok boli na „revanš“ vyhlásení dvaja laureáti.
To bol doteraz posledný problém ostro sledovaných cien. Zaručiť, že v budúcnosti neprídu nové, je však riskantnejšia záležitosť, ako sedieť na sude s Nobelovým dynamitom.
Laureáti Nobelovej ceny za rok 2022
- Medicína/Fyziológia: Svante Pääbo za objavy, ktoré sa týkajú genómov vyhynutých hominínov a evolúcie človeka
- Fyzika: Alain Aspect, John Clauser a Anton Zeilinger za prácu v oblasti kvantovej mechaniky
- Chémia: Carolyn Bertozzi, Morten Meldal a Barry Sharpless za položenie základov bioortogonálnej „click chémie“
- Literatúra: francúzska spisovateľka Annie Ernaux
- Cena mieru: bieloruský aktivista za ľudské práva Ales Bjaljacki a dve organizácie na ochranu ľudských práv z Ruska a Ukrajiny – Memorial a Centrum pre občianske slobody
- Ekonómia: víťaza vyhlásia v pondelok 10. 10. dopoludnia
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Filip Saiver. S prispením Forbes Slovensko.
