Kráľovstvo získa prvorodený. Týmto pravidlom vyriešil Pavel Jech nástupníctvo vo svojej nábytkárskej firme, ktorá tento rok oslavuje 35 rokov a s obratom 170 miliónov korún vyváža do celého sveta. Kým však otec odovzdá korunu rodinného biznisu, musí potomok splniť jednu podmienku.
Na sedaciu súpravu uprostred rušného výstaviska si sadajú otec a syn. Práve sa vrátili s ďalším z radu v poslednom čase získaných ocenení, ani titul Nábytok roka za kreslo pre seniorov však pre Pavla a jeho syna Marka neznamená dôvod na spomalenie.
„Úprimne ma veľmi teší, že sa náš výrobok páči odbornej komisii, ten najlepší pocit pre mňa však nastáva až vo chvíli, keď kreslo začnú kupovať zákazníci. Nemyslím to len ako frázu – trh je pre nás tou jedinou správnou komisiou,“ hovorí Marek Jech.
Ich rodinný biznis dnes stojí na dvoch pilieroch – pod vlastným menom ponúkajú prémiové sedacie súpravy, zatiaľ čo so značkou Nursen reagujú na globálne starnutie populácie a zameriavajú sa na špecializovaný opatrovateľský nábytok.
Pod Nursen spadá aj ocenené kreslo z kolekcie Nova, ktoré je schopné prispôsobiť sa potrebám starších. „Tí spočiatku často odmietajú kreslo na kolieskach, takže si domov vyberú verziu s drevenými nožičkami. Keď sa však s vekom stanú menej pohyblivými, dajú sa pri kresle nožičky jednoducho odskrutkovať a vymeniť za kolieska,“ vysvetľuje otec.
„Nova nahradí náš doterajší model, ktorý je už 12 rokov v Česku v podstate odvetvovým štandardom,“ dodáva Marek a spomína, že keď novinku tento rok predstavili na veľtrhu v Nemecku, záujem o ňu bol podstatne väčší, než dovtedy poznali.
Firme sa pritom už teraz masívne darí – výroba je na štyri mesiace naplnená, niektoré časti spoločnosti musia ísť na dve zmeny a firma expeduje kontajnery plné nábytku nielen do Európy a Austrálie, ale v spolupráci so spoločnosťou Linet aj do arabského sveta.
Na pozadí doterajších úspechov pritom prebieha generačná výmena, keď Marek po 12 rokoch vnútri podniku prichádza na jeho čelo. Už v mladosti pritom spoluzaložil malú online agentúru a tieto skúsenosti následne využil na zdokonalenie marketingu rodinnej firmy.
„Prvé dva roky sa mi otec pozeral pod ruky, potom to už úplne nechal tak. Následne som požiadal o vedenie celého obchodu, takže som už roky obchodný riaditeľ,“ opisuje Marek Jech a jeho otec dodáva, že syn dnes kontroluje aj víziu firmy či vývoj.
Je tak zásluhou oboch, že firma za poslednú dekádu vyrástla približne zo sedemdesiatmiliónového obratu na súčasných 170 miliónov korún ročne. Otec však má aj napriek dobrým výsledkom firmy jednu zásadnú podmienku.
Kým synovi prenechá firmu, potomok musí dokončiť školu.
O súkromnej ekonomickej škole v pražských Stodůlkach hovorí syn len pozitívne, priznáva však, že dekáda praxe mu štúdium citeľne uľahčuje. A hoci jedináčikom nie je, na prevzatie firmy sa teší iba on – teda aspoň po dokončení diplomovej práce na tému expanzie značky Nursen na európsky trh.
Rozhodnutie dať firmu iba synovi je podľa zakladateľa spôsobom, ako ochrániť firmu aj rodinu. „Pri rozdelení medzi všetkých by tam aj tak jeden ťahal všetko, zatiaľ čo ostatní by sa len viezli. Tak ako kedysi kráľovstvo zdedil prvorodený syn a statok bral najstarší syn, povedal som, že to tak bude aj tu,“ vysvetľuje Pavel Jech.
Keby prvorodený vhodný nebol, podľa Pavla by spoločnosť dal aj inému z potomkov, v tomto prípade však bola voľba jednoduchá. „Ostatné deti o firmu nikdy neprejavili záujem, takže som im povedal, že im radšej zaplatím bývanie, aby som im pomohol v živote,“ opisuje otec.
Z celkovo piatich detí si tri vybrali byty v Prahe, pričom každému z nich nechá Pavel aj stavebný pozemok v domácej Dobruške. Najmladšia dcéra sa potom rozhodla pre stavbu domčeka na veľkej záhrade pri dome rodičov.
Úplne mimo firmy však sestry nie sú – jedna pracuje v pražskej predajni a druhá pomáha s marketingom a obchodom. „Markovi, keď tú firmu povedie rozumne, skromne a múdro, sa bude dariť dobre. Keď ho však prepadne pýcha, bude mať problémov vyše hlavy,“ dodáva otec k budúcnosti najstaršieho syna.
Pavel tak získa viac času, aby si užíval svoje milované cestovanie, fotografovanie a rozprávanie o histórii Spojených štátov, pre Marka to však bude výrazný životný krok. „Myslím si, že mi pribudne veľa vrások, keď sa to ocko raz rozhodne pustiť, pretože tej práce tam je ešte veľmi veľa,“ hovorí nástupca.
Úspech vďaka udržateľnosti
Pavel vo firme podľa Marka pozná každý ventil, pretože jej budovaním strávil od roku 1991 viac než tri dekády. „Prvého apríla som vtedy skončil v automobilke, kde som robil veľa rokov, povedal som si, že sa s tým popasujem a jednoducho to skúsim,“ spomína zakladateľ.
Príležitostí uspieť podľa neho vtedy bolo veľa, pre podnikanie sa však rozhodol v tom istom mesiaci, keď sa narodil Marek. „Moja matka vtedy nespala a hovorila mi: ‚Si nezodpovedný, máš rodinu a ideš do úplnej neistoty,‘“ hovorí zakladateľ.
Firma však rástla a po roku pre ňu už pracovalo 12 ľudí. O tri roky to už bolo 56 ľudí a dnes ich je viac než 110, pričom podnik má po Česku sedem predajní a na jeho produktoch sedia aj vo Veľkej Británii, Austrálii či na Blízkom východe.
Za tajomstvo svojho úspechu považujú podnikatelia to, že nábytok nevnímajú ako spotrebný tovar. „Vyrábame z najkvalitnejších dostupných materiálov, snažíme sa robiť kvalitné produkty, správame sa k ľuďom slušne, čo sa nám za tie roky jednoducho vracia,“ myslí si Pavel.
Cieľom teda nie je predať každý rok novú sedačku a plniť tými starými skládky, ale vytvoriť produkt schopný vydržať aj desaťročia. Jechovci sa preto riadia filozofiou, že najudržateľnejší výrobok je ten, ktorý si človek nemusí kúpiť znova.
„Po desiatich či dvadsiatich rokoch tak sedačky zákazníkom prečalúnime a opravíme. Ako hovorím, sú to naše deti, a keď sa v 15 rokoch dostanú do puberty a začnú vystrájať, tak ich usmerníme,“ vysvetľuje Pavel.
Dôraz na kvalitu sa odráža na cene výrobkov, v konečnom dôsledku však podľa podnikateľov vychádza cenovo lepšie než najlacnejšie sedačky. „To, že je napríklad naša pena trikrát drahšia, neznamená, že vydrží len trikrát dlhšie. V skutočnosti je to aj násobne dlhšie než pri bežných produktoch,“ podotýka Marek.
Pomáhať je povinnosť
S tým očividne súhlasia aj zákazníci, ktorých je viac, než spoločnosť stíha obslúžiť, úspech však ani jeden z mužov nevníma ako samozrejmosť. „Žijeme v čase, keď je len pár stoviek kilometrov od nás vojna. Ja to vnímam tak, že Ukrajina stojí proti tomu, čo sme tu mali pred rokom 1989, ktorý nám všetkým dal slobodu podnikať,“ myslí si Marek.
Podnikatelia majú podľa neho možnosť meniť svet, a preto vníma ako povinnosť pomôcť napadnutej krajine. Neostáva pritom len pri slovách, ale do vojnou zasiahnutej krajiny sa už 11-krát vydal a na frontové línie doviezol zdravotnícku aj civilnú pomoc.
„To, či tam niečo prinesiem, alebo nie, vývoj vojny absolútne neovplyvní, pomôže to však jednotlivcom. Keď chcem pomôcť, nepozerám sa na vojnu ako na celok, ale vidím ľudí, ktorých poznám. Preto viem, že má pomoc zmysel,“ opisuje Marek.
V mnohom to zodpovedá štýlu podnikania, ktorý s otcom vo firme udržiavajú. „Máme úžasný tím, v ktorom väčšina ľudí pracuje viac než dvadsať rokov a ja ich vnímam ako priateľov. Nedokázal by som riadiť firmu, kde by to bolo len o strohom ‚nadriadení, podriadení a príkazy‘,“ hovorí Pavel.
Vďaka dobrému tímu sa tak nemusel báť opustiť firmu aj na niekoľko mesiacov v roku a cestovať po svete. „Písal som im: ‚Kocúr sa má dobre, ako sa majú myši?‘ A oni mi odpovedali: ‚Myši usilovne pracujú,‘“ spomína s úsmevom Pavel.
A tento prístup chce dodržiavať aj jeho syn Marek. „Keď neberiete zamestnancov len ako ľudský kapitál, ale ako ľudí, ktorých máte radi, nemusíte pri nich dupkať a kričať. Oni k tej firme majú vzťah a dýchajú pre ňu rovnako ako my,“ súhlasí budúci šéf nábytkárskej firmy.
Článok vyšiel na forbes.cz.
