Ak by sa Jack Kerouac chystal napísať Na ceste 2, chcel by sa na potulky vydať práve týmto autom. A malo by to pre neho značné výhody. Zistil by napríklad, že Európu aj v roku 2021 stále brázdi Volkswagen podľa jeho gusta – a že idey, ktoré Kerouac pomáhal formovať, sú rovnako živé ako motor tohto úctyhodného veterána.
„Hippies som bral rozhodne ako vzdor konzumnej spoločnosti, čo mi je sympatické dodnes. Nepatrím asi k väčšine,“ usmieva sa päťdesiatnik Pavel Effenberger. To isté sa dá povedať o jeho aute, ktoré sa stalo ozdobou fotenia a veľkého testu Forbesu.
Z vraku krásavec
Medzi obytnými vozidlami za milióny, ktoré reprezentujú technologický pokrok a obsahujú všemožné vychytávky, skutočne ani Volkswagen T2 Westfalia nepatril k väčšine.
Jeho hodnotu je možné vyčísliť skôr v „človekohodinách“ než v peniazoch, lebo Effenberger niekdajší vrak sám premenil na krásavca. „Bolo to totálne nasadenie. Trochu som opustil aj prácu, ktorá ma živí, a venoval sa tomu takmer rok,“ spomína.
Ak Kerouacove kľúčové dielo Na ceste reflektuje dlhé potulky naprieč Spojenými štátmi, pri Effenbergerovom jedinečnom „busíku“ bola kľúčová cesta celkom krátka, cez jednu hranicu.
Volkswageny miloval od malička, jazdil klasickým Chrobákom, potom si kúpil aj starý model Transportera, ale rodine s deťmi začal byť malý. Zatúžili teda po Westfalii z nemeckej automobilky.
„Poveril som môjho kamaráta v Nemecku, odišli sme na dovolenku a keď sme sa vrátili, stál na dvore tento voz. Akurát, že v stave úplne inom,“ použije Effenberger ľahko básnickú vetnú konštrukciu, ktorá len potvrdzuje, že by si s patrónom beatnikov dobre rozumel.
Keď Westfalia pred rokmi pristála na Pavlovom dvore, ani zďaleka nepripomínala tohto krásavca. Foto: Michael Tomeš
Ale to neznamená, že by ostával len pri slovách. Naopak. Vrak, ktorý k nim do Mníška pri Liberci doputoval, pod jeho rukami rozkvital ako zápisník pod ťahmi Kerouacovej ceruzky.
Všetko spravili sami
„Kúpa nebola drahá, stál asi 500 eur. Pretože stav bol totálne žalostný,“ hovorí. „Ale potom na tom, samozrejme, bolo strašne veľa práce. Klampiarčina, interiéry, motor, to všetko som si ako strojár robil sám. Manželka zase ušila stan a poťahy a vybavila celý interiér, zariadila napríklad čalúnenie.“
Keď už sa začalo rodiť niečo jedinečné, nech to stojí za to! „Je pravda, že sa vyžívam v motoroch do týchto vozov, aj ich sám opravujem. Preto len materiál do motora stál takmer stotisíc korún, zohnal som hlavy Porsche a snažil som sa do toho dostať také lepšie veci,“ usmieva sa.
Keby tak konštruktéri v roku 1978, keď tento Transporter T2 schádzal z výrobnej linky, tušili, čo sa z neho v ďalšom storočí stane. O rok neskôr sa produkcia „tédvojok“ skončila, vďaka nadšencom typu Pavla Effenbergera však žijú a jazdia naďalej.
Takmer ho odniesla voda
Sú to autá praktické a odolné, o čom svedčia aj svojrázne druhé krstiny tohto konkrétneho minibusu. V roku 2010 bol konečne hotový, ale Liberecko postihli povodne a rieka Jeřice sa rozliala až do Effenbergerovej dielne. „S busíkom sme išli k susedovi, ktorý býva na kopci. Zachránili sme ho, v dielni sme vtedy nakoniec mali stodvadsať centimetrov vody.“
Bola by vážne večná škoda, keby voda odniesla taký unikát. Model Westfalia je svojráznym advokátom minulosti a dôkazom, že nové nemusí byť vždy nutne najlepšie. Jeho zdanlivo archaické vybavenie vrátane motora vzadu totiž prináša nemalé výhody.
Látku na poťahy si Pavel navrhol sám, ušila ich jeho manželka. Foto: Michael Tomeš
„Podlaha je nízko, takže sedíte ako na stoličke, čo je prirodzená pozícia,“ začína hrdý majiteľ. „Síce nemá klimatizáciu, ale oproti dnešným vozidlám má pomerne kolmé zasklenie, takže do neho tak nepreniká slnko. Vďaka laminátovej nadstavbe a stanu má v podstate dvojitú strechu, čo sa robilo napríklad aj na landroveroch určených pre Afriku, aby strecha neprepúšťala dnu toľko tepla.“
„No a teplo z motora uniká zadom, nechávate ho za autom – to je rozdiel oproti dnešným vozom, v ktorých teplo preniká cez motorovú stenu a bez klimatizácie by ste sa v nich upiekli. Tu je aj bez nej relatívne príjemne.“
Precestovali juhovýchod Európy
Vzniklo tak auto, ktoré poteší oko a zároveň je praktické. V porovnaní s Chrobákom má pritom rovnaký rázvor (2,4 m) a je len o niečo dlhší. Effenbergerovci s ním však už trikrát došli až do Grécka na juh Peloponézu a boli v Albánsku, v Čiernej Hore a aj v Bosne a Hercegovine.
Akurát keď mierili na fotenie Forbesu do lesov pri Kokoříně, naskočila na palubnej doske okrúhla cifra 80 000 kilometrov, čo je údaj z „druhého života“, pred resuscitáciou nechal Effenberger ciferník vynulovať.
-
-
Vnútri sa vyspia dvaja ľudia, v nadstavbe ďalší dvaja. Foto: Michael Tomeš
-
-
V druhom živote už minibus najazdil viac ako 80-tisíc kilometrov. Foto: Michael Tomeš
A zatiaľ čo v najnovšom VW Grand California ani poriadne nezaregistrujete, že prekračujete diaľničný limit o nebezpečné percentá, tu rýchlosť nie je kľúčovou hodnotou.
Tú ideálnu vidí Effenberger zhruba okolo 110 kilometrov za hodinu, s takou má voz spotrebu medzi desiatimi až trinástimi litrami: „A keď sa ide rozumne, ja tomu hovorím kamión-tempo, dostanete sa aj pod desať.“
Malé a praktické
Nie, nebavíme sa o aute, do ktorého si vezmete tri kufre oblečenia pre každú príležitosť, to nakoniec ani k hippie potulkám nepatrí. Zároveň je tento etalón beatnického cestovania pozoruhodne praktický.
Dvaja ľudia prespia vnútri, dvaja v prídavnom stane na streche. Auto skrýva chladničku (pravda, o trocha väčšiu než pôvodný originál) s drezom, varič aj kúrenie. A hlavne Effenberger otvára jednu nenápadnú skrinku za druhou. Vlastne je ich dokonca viac, než by on sám uživil: „Čo potrebujete na dovolenku? Trenky a plavky.“
On otvára skrinky, unikát na štyroch kolesách zase ľudské srdcia. „Toto vozidlo rozhodne nepatrí k snobským. Keď pozorujem ľudí, väčšinou im vyčaruje úsmev na tvári a nám aj určité sympatie. Cestovanie je z tohto hľadiska príjemné,“ dodáva.
A to aj bez Kerouaca na sedadle spolujazdca. Aj keď ten by do tohto klenotu nastúpil s poriadnym gustom!
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Miroslav Němý.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk