Z nevyužitej surovej ovčej vlny vyrába na vlastnej linke v Novej Pake organické hnojivo. Firmu GreenWool dostal jej nápad do rebríčka desiatich najsľubnejších ekologických inovátorov v Česku.
Väčšina surovej ovčej vlny v Česku končí na skládkach alebo v spaľovniach. Práve toto trápilo dvoch skúsených chovateľov, ktorí premýšľali, ako ju zužitkovať. Arborista Pavel Klevcov a farmár Filip Faun Vancl sa pred piatimi rokmi pustili do testovania vlny ako efektívneho a zároveň prírodného hnojiva.
Išli na to s vedeckou pomocou – nápad zaujal Petra Salaša zo Záhradníckej fakulty Mendelovej univerzity Brno a spoločne pripravili výskumný program na využitie ovčej vlny v pestovateľstve.
„Výsledky ukázali, že zapracovaná vlna do pôdy pôsobí priaznivo na rozvoj mikroorganizmov a funguje ako hnojivo na pestovanie zeleniny, ovocia, kvetov, ale aj sadenie kríkov a stromov,“ vymenúva Radek Banýr, tretí zo zakladateľov startupu GreenWool. Práve vtedy vznikol nápad rozbehnúť spoločný podnik.
Od českých a moravských chovateľov oviec vykupujú prebytočnú vlnu a tú spracovávajú v priemyselnom areáli v Novej Pake. Vybudovali pre ňu špeciálnu linku, ktorá dokáže z drvenej vlny vyrobiť peletky. Na pohľad pripomínajú drobné hnedé granule, ktoré v pôde okrem uvoľňovania samotných živín dlhšie udržia vlhkosť.
„Nepoužívame žiadne chemické ani toxické látky, výroba prebieha čisto mechanicky. Spracovaním nevzniká prakticky žiaden odpad a materiál je na sto percent využitý,“ zhŕňa Vancl dôvody, vďaka ktorým s kolegami zaujali porotu súťaže SME EnterPRIZE.
GreenWool plánuje ročne spracovávať zhruba pätinu v Česku vyprodukovanej ovčej vlny. Ako odpad jej v Česku každý rok končí celých 600 ton. Firma taktiež chystá ďalšiu spoluprácu s vedeckou komunitou.
„Chceme byť prospešní pre miesto, kde žijeme. Naším zámerom je napríklad nájsť spôsob, ako aspoň sčasti nahradiť prírodnú rašelinu – lacnú, ale nevratne spotrebovávanú surovinu na výrobu pôdnych substrátov,“ načrtáva Radek Banýr. Verí, že práve vlna by mohla spomaliť masívne používanie rašeliny.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Silvie Friedmannová.
