Nová povinnosť oznamov pri pokladniach nie je len administratívny strašiak, ale aj drahá povinnosť v prípade, že na ňu zabudnete. Z istého pohľadu je to však aj zaujímavý experiment.
Ak ste si za posledné dva týždne boli kúpiť kávu, obed, alebo ste si odskočili po veci do čistiarne, určite ste si všimli čerstvý oznam o eKase, na ktorom sa píše „Predávajúci má povinnosť prijatú tržbu evidovať v pokladnici a kupujúcemu odovzdať pokladničný doklad ihneď po jeho vytlačení“.
Tento oznam musí od Nového roka byť prítomný a viditeľný na takmer každom predajnom mieste. Okrem iných zmien v tom, kto všetko musí evidovať tržby v eKase (rozšírenie povinnosti pri službách), boli zvýšené aj sankcie za závažné porušenia evidencie tržieb.
Ja som sa cez víkend viezol v taxíku, jazdu som si objednal cez digitálnu platformu, nasadol som do tmavého auta a spokojne som sa dopravoval domov. Keď sme prišli do cieľa, šofér zastal, rozsvietil a ukázal na papier, ktorý visel na operadle predo mnou (pri nastúpení som si ho nevšimol, až po rozsvietení svetla bol viditeľný) a ja som sa ocitol tvárou v tvár oznamu o povinnosti vydať doklad aj v taxíku.
Pousmial som sa. Je zaujímavé sledovať, ako jedna veta môže pôsobiť konsolidačne. Otázka je, na koho vlastne mieri? Má motivovať kupujúceho, aby sa dožadoval svojho práva na blok, alebo má autorita vytlačeného papiera psychologicky presvedčiť predajcu, aby nezabudol na pokladnicu?
Som fanúšik behaviorálne psychológie, vždy hltám informácie z prípadových štúdií, kde na amerických študentoch testujú zmenu správania pri drobnej zmene podmienok.
Samozrejme, nie som žiadny odborník na túto tému, ale tento oznam mi pripomína oznamy typu „Pripútajte sa, prosím“ pri výjazde z odpočívadla alebo v hoteli nápis o tom, že o výmenu uterákov je vhodné požiadať až vtedy, keď je to potrebné, aby sa šetrili voda a energie spojené s ich výmenou. Aby som sa nevyjadril zle, som presne za takéto dodržiavanie pravidiel, či už v cestnej premávke, hotelovej izbe alebo v podnikaní.
Ak by sme sa vrátili späť k pokladnici, aj takýto malý krok ako obyčajná veta na mieste, kde sa platí, môže byť jemné postrčenie pre dodržiavanie pravidiel alebo k morálne správnemu rozhodnutiu z oboch strán (ako kupujúceho tak predávajúceho).
Ako keby sme aplikovali metódu postrčenia: ak bude mať predajca aj zákazník neustále pri platení na očiach vetu, že predávajúci má povinnosť evidovať tržbu a dať kupujúcemu doklad, mohlo by to teoreticky zvýšiť disciplínu. Ako keby oznam bol kognitívnym spúšťačom, ktorý premení vedomosť o tom, že mám dostať doklad na okamžitý čin, že ho dostanem, alebo si ho vypýtam.
Pre tých už doteraz disciplinovaných predajcov to neznamená zmenu správania, oni aj teraz zaevidovali tržbu pri každej platbe bez ohľadu na to, či si zákazník doklad vypýtal alebo nie. Skôr by som odhadol, že sa týmto cieli na ten druhý tábor predajcov. Nenápadný papier umiestnený ideálne vo výške očí môže vyvolať tlak na kontrolu predajcu, ale či bude dostatočný a časom neopadne, je otázne. Pretože časom sa môže aj tento oznam stať oku neviditeľným, lebo ho uvidíme toľkokrát, že už ani nebudeme evidovať, že je tam.
Nechcem generalizovať ani tvrdiť, že na Slovensku sme dobrí v ignorovaní povinných oznamov alebo obchádzaní pravidiel. Osobne mám pocit, že práve väčšina predajcov je disciplinovaných a podniká s úmyslom dlhodobo fungovať. Avšak ak existujú také oblasti biznisu, kde kontroly opakovane zaznamenávajú vysoký podiel porušení, tak to je miesto, na ktoré by sme sa mali zameriavať.
A či to pomôže? Moja záľuba v behaviorálnej psychológii sa tu končí, necítim sa fundovaný na predpoveď a dosah tohto oznámenia. Aj samotné vyhodnotenie vplyvu nebude jednoduché, keďže aj napriek nárastu tržieb cez eKasu od 2026 to nemusí nevyhnutne znamenať, že išlo o zásluhu práve tohto oznamu: zmenili sa totiž aj podmienky, kto musí eKasu používať.
Avšak z môjho osobného pozorovania všade, kde som po Novom roku prišiel, tento oznam bol prítomný, čo znamená, že podnikatelia si vzorne splnili administratívnu povinnosť. Asi nám neostáva nič iné, ako si počkať a následne vyhodnotenie prenechať odborníkom.
Prekvapilo ma, aký veľký ohlas na sociálnych sieťach vyvolala taká jednoduchá veta. Najviac ma zaujali reakcie na satirických stránkach, ktoré ju premenili na virálne humorné príspevky – čo sa v oblasti daní nestáva práve často.
Možno sa naozaj dočkáme toho, že si viac ľudí začne pýtať blok len preto, že ich oznam upozorní na ich práva, alebo jednoducho preto, aby si overili, či takáto výzva na papieri naozaj funguje v praxi. Dúfajme len, že sa nenájde príliš veľa rebelov, v ktorých tento príkaz vyvolá skôr opačnú reakciu – pocit odporu voči tomu, že im niekto hovorí, čo majú robiť.
Samozrejme, samotný oznam problém neevidovaných tržieb nevyrieši. Ak by totiž riešením dier v rozpočte mala byť povinná veta pri pokladnici, bolo by to ako liečiť zlomeninu náplasťou s pekným obrázkom – na oko dobre vyzerá, ale kosť pod ňou sa sama nezrastie.
Skutočná transparentnosť nevzniká nalepeným oznamom, ale systémom, ktorý je nastavený tak, že sa podvádzať jednoducho neoplatí. A zároveň spoločnosťou, ktorá takéto správanie nepovažuje za prejav šikovnosti, ale za niečo neodpustiteľné. Otázka teda znie: sme ako spoločnosť pripravení neakceptovať podobné porušenia a pýtať si pokladničný blok vždy a všade?
