V auguste 2008 sledovala Aditi Subbarao z tradingového poschodia v Singapure, ako sa rúca finančný svet. O 16 rokov neskôr radí stredoeurópskym bankám, ako doň vpustiť umelú inteligenciu, a varuje, že najväčší tromf regiónu zostáva nevyužitý.
Pracovala pre firmu Barclays Capital v Singapure, keď sledovala, ako sa dolár prepadá voči jenu. O pár dní neskôr sedela v zasadačke spoločnosti Lehman Brothers v New Yorku – len chvíľu predtým, ako sa táto banka zapísala do histórie ako symbol najväčšieho finančného krachu modernej doby.
Aditi Subbarao vtedy pochopila, že aj globálne kolosy sa môžu zrútiť, ak nerozumejú vlastnému riziku a vlastným dátam. V bankovníctve napriek tomu zostala ďalších 16 rokov. Najprv v Barclays, potom v JPMorgane. Opravovala systém zvnútra. Teraz ho mení zvonku.
Dnes pôsobí v spoločnosti Snowflake, americkom cloudovom gigantovi pre spracovanie dát a umelú inteligenciu s ročnými tržbami takmer päť miliárd dolárov. Cez RBI FinTech Scouts Program Tatra banky a Raiffeisen Bank International radí stredoeurópskym bankám, ako bezpečne nasadiť AI do reálnej prevádzky. A región podľa nej výrazne podceňuje svoje karty.
„Inžiniersky talent v CEE je fenomenálny. Ľudia tu budujú veci na úrovni západných trhov, ak nie lepšie. Strategická poloha medzi Áziou a Západom je skutočnou supersilou regiónu.“
V našich životoch a kariérach nastávajú momenty, ktoré sa s nami následne tiahnu dlhé roky. A stalo sa to aj mne. V auguste 2008 som stála na tradingovom poschodí banky Barclays Capital v Singapure a pozerala som sa na obrazovku počítača, keď som uvidela, ako dolár voči jenu drasticky padá. Pamätám si, ako som sa bála, keď som si uvedomila, o akú strašnú vec ide.
O pár dní som bola v New Yorku, kde som mala stretnutie v spoločnosti Lehman Brothers – týždeň predtým, ako Bob Diamond (vtedajší CEO spoločnosti Barclays, pozn. red.) vošiel do tej istej budovy a oznámil, že Barclays preberá firma Lehman Brothers. Na Times Square vtedy zhaslo zelené svetlo Lehmanu a rozsvietila sa modrá farba Barclays.
Došlo mi, že aj obrovské globálne banky sa môžu zrútiť len preto, že dostatočne a naozaj nerozumejú vlastnému riziku.
Zo Singapuru som sa vtedy presťahovala do Londýna a videla som, ako ľudia z Lehman Brothers v Canary Wharfe vychádzajú s kartónovými škatuľami, kde majú svoje osobné veci. Nie je to len o firmách a bankách. Ide o reálnych ľudí s rodinami, ktorí prichádzajú o svoju prácu. A po týchto udalostiach sa zmení celý svet.
Dôvodom bolo, že investori a finančné inštitúcie nakupovali rôzne typy cenných papierov, ktoré boli kryté aktívami či hypotékami bez toho, aby skutočne rozumeli riziku, ktoré držali. Nemali dostatočný prehľad o dátach ani informáciách.
Dorota Holubová
Z toho som si odniesla jedno zásadné ponaučenie. Ak nerozumiete vlastnému riziku a vlastným dátam, dôsledky môžu zasiahnuť nielen jednotlivé firmy, ale zmeniť celý chod ekonomiky.
Bol to moment, keď ste si uvedomili, že niečo v bankovom systéme je zásadne zlé?
Povedala by som, že zásadný problém bol v tom, že obrovské organizácie a veľké firmy fungovali na úplne roztrieštených dátach a minimálnom prehľade. A všetci to považovali za normálne. Takýto bol jednoducho systém.
Zároveň to však nebol problém len finančného sektora. V roku 2008 to vyzeralo veľmi podobne aj v iných odvetviach, procesoch či systémoch. Nebolo to teda o tom, že bankovníctvo bolo pokazené. Skôr sme boli zvyknutí robiť biznis bez toho, aby sme naozaj rozumeli tomu, čo vlastne riadime. Našťastie, odvtedy sa to výrazne zmenilo.
Napriek tomu ste v bankovníctve zostali ďalších 16 rokov. Čo sa neskôr stalo dôvodom vášho odchodu?
Zostala som preto, lebo bankovníctvo bolo neuveriteľne dobré miesto na získavanie skúseností. Pracovali tam jedni z najšikovnejších ľudí a človek sa mohol naučiť obrovské množstvo vecí. Navyše, bol to veľký problém, ktorý sa musel vyriešiť. Takmer všetky banky museli po kríze prejsť značnou rekonštrukciou.
Počas môjho pôsobenia v bankovníctve som prešla mnohými oblasťami. Presťahovala som sa zo Singapuru do Londýna, pracovala som s finančnými inštitúciami, korporáciami, klientami na kupujúcej aj predávajúcej strane. Venovala som sa devízovým trhom, derivátom, platbám, risk manažmentu aj elektronickým platformám.
Takmer všetky banky museli po kríze prejsť značnou rekonštrukciou.
V neskoršej fáze môjho pôsobenia v JPMorgane som sa čoraz viac sústredila na automatizované obchodovanie, hedžing, cezhraničné platby a spolupracovala som s klientmi, ktorí boli v tom čase jednými z najväčších fintechov a poskytovateľov platieb.
Dnes niektorých finančných providerov vnímame ako technologických lídrov, ale už vtedy dokázali extrémne rýchlo vyvíjať nové riešenia a systémy. Pamätám si, ako som sedela na stretnutí s jednou z týchto spoločností a vysvetľovala, ako musí vyzerať štruktúra celého procesu a ako sa majú pohybovať peniaze.
V banke by podobná vec musela prejsť viacerými úrovňami schvaľovania, komisiami, IT rozpočtami, uprednostnením a množstvom ďalších procesov. Oni sa o tri týždne vrátili s hotovým MVP (prvá funkčná verzia produktu, pozn. red).
Práve vtedy som si uvedomila, že zmena vo finančných službách nebude prichádzať len zvnútra bánk, ale aj z technologického sveta. A to bol moment, keď som si povedala, že je čas posunúť sa, skúsiť veci meniť zvonka, nie zvnútra. Dnes sa tieto dva svety, našťastie, čoraz viac prepájajú. Aj v bankách vzniká množstvo inovácií.
Bolo to vtedy konzervatívnejšie?
Určite áno. Banky boli oveľa opatrnejšie a prirodzene sa viac báli riskovať. Netreba sa tomu čudovať, práve prešli obrovskou krízou, takže nechceli skúšať nič nové. V prvom rade sa snažili opraviť to, čo bolo pokazené.
Spôsob, akým sa menia veci v sektore sa po pandémii výrazne zrýchlil. Banky si začali uvedomovať, že ak si chcú udržať trhový podiel aj dôveru zákazníkov, musia im ponúknuť podobnú skúsenosť a komfort, na aký ich naučili technologické firmy a fintechy.
Samozrejme, banky stále fungujú pod silnou reguláciou a zároveň nesú veľkú zodpovednosť voči svojim klientom. Ochota meniť sa tam dnes určite je.
Snowflake, pre ktorý aktuálne pracujete, generuje takmer päť miliárd dolárov ročne. Čomu sa presne venujete?
Snowflake je v podstate cloudová platforma na spracovanie dát a umelú inteligenciu. Je to jednotný systém, ktorý organizáciám umožňuje dať dohromady všetky svoje dáta, či už sú štruktúrované, pološtruktúrované, alebo neštruktúrované, a získať o nich prehľad. Vďaka tomu môžu spustiť analýzy, odvodzovať závery, spúšťať procesy, urýchľovať rozhodovanie alebo stavať rôzne aplikácie.
Počas posledných pár rokov sme sa začali sústrediť aj na to, aby sme tieto dáta používali na tvorenie riešení a agentov, ktoré sú bezpečné a stoja na firemných dátach. To, že to firmy dokážu robiť, je vďaka tomu, že majú jednu unifikovanú platformu, akou je Snowflake. A používajú nás všetci, od globálnych bánk a veľkých korporácií až po malé startupy, ktoré potrebujú spracovávať svoje dáta.
Banky majú historicky veľmi zložitú infraštruktúru na spracovanie dát. Je to základný problém, ktorý Snowflake rieši?
Nie je to len bankovníctvo, aj keď tam je to naozaj výrazné. Pokiaľ ide o dáta, všetky organizácie sa pasujú v podstate s tromi veľkými výzvami. Prvá je dostupnosť. Dáta sú rozptýlené. Sídlia v rôznych systémoch a na rôznych cloudoch, a preto je ťažké až nemožné ich dať poriadne dohromady.
V bankovníctve chcete vidieť zákazníka celostne – kto je, čo robí, aké má zvyky. Väčšinou však máte k dispozícii len zlomok údajov. Napríklad chcete odhaliť podvody, ale váš platobný systém nekomunikuje so systémami, kde sú údaje o účtoch alebo o klientovi ako takom. Všetky problémy vychádzajú z toho, že dáta nie sú medzi sebou prepojené. Prvou výzvou je teda zabezpečiť, aby sa správne dáta dostali na správne miesto v správnom čase a do správnych rúk.
Všetky tieto problémy vychádzajú z toho, že dáta nie sú medzi sebou prepojené.
Druhou výzvou je riadenie a kontrola. Keď už máte prístup k dátam, musíte vedieť, ako sa s nimi zaobchádza a ako sa spracovávajú. Kto ich vidí a kto nie? Kto ich môže zdieľať a kto nie? A keď na tieto dáta nasadíte umelú inteligenciu, rešpektuje AI stále tie isté pravidlá, ktoré boli vytvorené pre ľudí? Táto vrstva ovládania je druhá vec, ktorú Snowflake rieši.
Treťou výzvou je umožniť organizáciám, či už technickým, alebo obchodným tímom, aby mohli na základe svojich dát veľmi jednoducho a rýchlo stavať AI riešenia. Aby tak urýchlili rozhodovanie a zlepšili výsledky pre svojich zákazníkov.
Kde je hranica umelej inteligencie? Kde ešte stále musí zasiahnuť človek?
Sila umelej inteligencie spočíva v obrovskom množstve dát a informácií, ktoré treba spracovať v krátkom čase. AI je neuveriteľne dobrá v rozpoznávaní vzorcov alebo automatizovaní vyhodnocovania údajov.
Ak máte napríklad množstvo rešerší a údajov o pohybe trhov, ktoré potrebujete spojiť, aby ste sa rozhodli, do akej akcie investovať, AI je na to geniálna. Podobne to je aj pri komunikácii so zákazníkmi. Ak prevádzkujete call centrum a prijímate obrovské množstvo hovorov, umelá inteligencia je veľmi efektívna pri identifikácii opakujúcich sa požiadaviek a pomáha vám pochopiť, ktoré systémy alebo procesy treba opraviť.
Prípadom, keď je potrebný zásah človeka, môže byť napríklad to, ak AI generovaný proces môže mať za následok materiálny výsledok. Napríklad, AI môžete použiť na spracovanie údajov zo žiadosti o pôžičku, ale finálne rozhodnutie, či pôžičku schváliť, alebo zamietnuť, by mal stále urobiť človek. Odmietnutie hypotéky môže totiž priamo ovplyvniť život celej rodiny.
Už ste dvakrát absolvovali CEE Roadshow s RBI FinTech Scouts Programom. Prečo to bolo pre vás také dôležité, že ste sa vrátili dvakrát po sebe?
Je pre mňa úplnou výsadou sa sem vrátiť druhý rok po sebe. A mám na to dva dôvody.
Prvý je ten, že program dáva veľmi autentický a priamy signál z regiónu CEE. Nepadnú tu vyleštené konferenčné príhovory. Nejde o predpísané osnovy, ktoré firmy povolia svojim zamestnancom hovoriť na verejnosti. Ide o realitu, ako to vyzerá na zemi, čo si skutočne myslia banky, organizácie, startupy a investori v regióne.
Pre mňa je to obzvlášť cenné na to, aby som dokázala pochopiť, kam sa trh v tomto regióne uberá.
Dorota Holubová
Druhá vec, a to je to, čo si veľmi cením na RBI a Tatra banke, je, že majú skutočnú motiváciu podporovať inovácie a priniesť zmenu priamo v organizácii. Niektoré nápady, o ktorých diskutujeme, a niektoré rady, ktoré zdieľam, skutočne ovplyvňujú to, ako banka premýšľa a čo robí. To ma mimoriadne napĺňa.
Program je postavený na zbieraní skutočných skúseností z globálnych bánk a fintechov. Čo osobne prinášate vy tento rok?
Tento rok sa zameriavam na umelú inteligenciu a jej použitie vo financiách. V tejto oblasti bankám aj radím. Jedno z práve teraz najzaujímavejších využití AI v bankách je zmena interakcie medzi zákazníkmi a bankami.
Banky si počas posledných pár týždňov začali uvedomovať, že ich produkty a služby by mali existovať tam, kde sa zákazníci už nachádzajú, namiesto toho, aby ich nútili prísť do pobočky alebo do bankovej aplikácie.
Napríklad NatWest v Spojenom kráľovstve nedávno spustila bankové služby priamo v ChatGPT. Zákazník sa môže rozprávať v ChatGPT, označiť banku a dostať personalizované rady a ponuky produktov, najmä v oblasti maloobchodného úverového podnikania, priamo v rozhraní ChatGPT.
Za posledný rok sa celá konverzácia okolo AI úplne zmenila. Čo sa vás ľudia pýtali vtedy a čo sa vás pýtajú teraz?
To je úplne oprávnená otázka, pretože veci sa v tejto oblasti pohybujú neuveriteľne rýchlo. Medzi minulým a týmto rokom som si všimla zásadný posun.
Minulý rok bola väčšina otázok skôr zvedavá. Ľudia sa pýtali na schopnosti umelej inteligencie. Čo všetko vie generatívna AI? Ktoré využitia sú zaujímavé? Čo robia ostatné banky? Ako to otestovať? Ako s tým experimentovať? Čo je to AI agent? Ako ho začať budovať? Rozhovory boli veľmi obsiahle a sústredili sa skôr na schopnosti umelej inteligencie. Tento rok sa zameranie posunulo dvoma dôležitými smermi.
Po prvé, rozhovory sa posunuli z rozmeru „o čo ide” na „prečo”. Teší ma, že banky sa teraz pýtajú, prečo zavádzajú AI. Stáva sa prostriedkom na dosiahnutie cieľa, čo je presne to, ako by to malo byť.
AI sa teraz stáva prostriedkom na dosiahnutie cieľa, čo je presne to, ako by to malo byť.
Druhá zmena je okolo bezpečnosti a správy. Keď už organizácie vedia, prečo AI používajú a čo chcú budovať, ich zameranie sa presúva na to, ako to spraviť bezpečne.
Majú otázky týkajúce sa systémov, ako do nich zapojiť ľudí, ako monitorovať a vyhodnocovať tieto procesy a tomuto venujú tento rok oveľa viac pozornosti.
Čo vás na tomto regióne najviac prekvapilo?
Technický talent, ktorý máte. Keď sa ľudia zamýšľajú nad globálnymi centrami inovácií a finančných služieb, región CEE sa často považuje za relatívne malý trh, ale inžinierske talenty sú tu fenomenálne. Ľudia tu budujú, rozmýšľajú a vyvíjajú veci, ktoré sú na úrovni toho, čo sa buduje v mnohých západných trhoch, ak nie lepšie.
Druhá vec, ktorá ma prekvapila, bola úroveň zapálenia a ochoty skúšať nové veci. CEE má výhodu v tom, že nezdedila zastarané systémy. Nie je tu veľa bánk so 600-ročnou tradíciou, ktoré fungujú na historických postupoch, ktoré sa naakumulovali za dekády v praxi. Je to veľmi agilný, mladý a entuziastický región. Myslím si, že sa z neho dá ešte veľa vyťažiť, ako v bankovníctve, tak aj v oblasti AI.
Dnes hodnotíte fintechy z pohľadu skautky, ktorá hľadá najlepšie technologické riešenia. Na čo sa pri výbere sústredíte, po tom ako spľasli prehnané valuácie a nastali korekcie na trhu?
Počas rozmachu v rokoch 2021 až 2023 bolo na trhu obrovské množstvo lacného kapitálu. Ľudia investovali kapitál veľmi agresívne a neboli zvlášť kritickí, čo zdvihlo valuácie a v tom čase to bola jednoducho realita trhu. Keď sa úrokové sadzby zmenili a trh sa korigoval, zameranie sa posunulo oveľa viac na ziskovosť a udržateľnosť.
Dnes sa sústredím primárne na umelú inteligenciu a startupy, ktoré s ňou pracujú. Organizácie, ktoré v tomto prostredí prosperujú, či sú to startupy s dvadsiatimi členmi v ranej fáze alebo veľké verejne obchodované spoločnosti, sú to tie, ktoré majú jasno v tom, kto sú a čo presne ponúkajú. Dnes sa pozerám na to: aká je vaša hodnota? Do akej hĺbky rozumiete trhu, ktorý obsluhujete a aký problém na ňom riešite? Musíte mať robustný product-market fit postavený na hlbokom pochopení problému.
Výstražným prstom je, ak startupy tvrdia, že sú platformou, ktorá vie vytvoriť agenta na riešenie každého problému. Rovnako ako stovka ďalších. Je náročné staviť na víťaza. Pokiaľ si nezúžite svoje zameranie a neporozumiete zákazníkom a problému, jednoducho sa na trhu neudržíte.
Druhá vec, ktorá ma zaujíma, je motivácia. Naozaj viete, prečo budujete túto spoločnosť? Čo vás ženie vpred? Čo vás posúva? Tomuto pripisujem veľkú hodnotu najmä v raných fázach spoločností.
Z mojej perspektívy sa zdá, že banky milujú reguláciu, všetko musí mať striktné pravidlá. V Európe máme EU AI Act a ďalšie rámce pravidiel a riadenia. Je regulácia problém, alebo výhovorka pre banky, ktoré sa bránia zmene?
Myslím si, že oboje, ale je tu aj tretí rozmer. Keď staviate budovu, postavíte okolo nej lešenie, aby ste ju vôbec mohli postaviť. Regulácia je trochu ako to lešenie, vďaka ktorému viete neskôr stavať. Súčasne je to však aj výhovorka pre tie banky, ktoré nechcú meniť veci, čo je prekážka pre inovácie.
V prvom rade je potrebný dodatočný čas, náklady a úsilie na splnenie regulačných noriem. Všetko, čo vyžaduje hlásenia a monitorovanie, stojí to peniaze a ľudí, a to prirodzene spomaľuje proces inovácií, najmä v bankovníctve.
Všetko, čo je naozaj dôležité, ako odhalenie podvodov, komunikácia so zákazníkmi, všetky tieto oblasti, ktoré budú výrazne automatizované umelou inteligenciou, spadajú do vysokorizikovej kategórie a EU AI Act vyžaduje ich správu.
Ak to celé vezmeme do úvahy, tak to môže zabrať značné zdroje, ktoré by inak mohli byť využité na inovácie. Bola som na dostatočne veľa stretnutiach a hovorila som s riaditeľmi bánk, takže viem posúdiť, kedy sú pre nich regulácie výhovorkou na to, aby nemuseli riešiť skutočný problém.
Tá mentálna agilnosť je úžasná a vzťahuje sa na celý región.
Ale zároveň sa vyvíjajú aj samotné regulácie. Čo považujem za zaujímavé, je, že inštitúcie ako FCA v Británii sú v niektorých oblastiach regulácie AI popredu. Napríklad aplikovali priamu zodpovednosť za AI na ľudí, podobne ako pri manažéroch spravujúcich riziko. Myslím si, že je to potrebné najmä v raných fázach AI, kým úplne nechápeme dôsledky týchto systémov.
Pracujete s globálnymi bankami, ale čo si myslíte, o tom, že CEE ekosystém podceňuje sám seba, čo sa týka AI alebo príležitostí, ktoré má?
To je fantastická otázka. Vďaka svojej skúsenosti s RBI a Tatra bankou mám širší obraz o regióne. A vyvstávajú mi z toho tri veci. Prvá je talent. Inžiniersky a kvantitatívny talent, ktorý sa tu nachádza, je výnimočný. Stretla som sa s naozaj mimoriadnymi ľuďmi, ktorí sú svojou prácou na inováciách dva kroky dopredu ako niektorí ich kolegovia v Británii či USA. Tá mentálna agilnosť je úžasná a vzťahuje sa na celý región.
Druhý bod je výhodou aj nie. Región je malý. Je tu menej zákazníkov, ale aj menej zdrojov. Nie je tu taká úroveň kapitálu ani počtu zamestnancov ako v USA alebo v Ázii. Ale to obmedzenie vytvorilo niečo veľmi silné: vynaliezavosť. Ľudia sú tu mimoriadne kreatívni, pretože musia dosiahnuť maximum z toho, čo majú.
Tretie je strategické umiestnenie. CEE sa nachádza na veľmi zaujímavom mieste medzi Áziou, Pacifikom a Západom. Je súčasťou regulačného a riadiaceho rámca EÚ, takže všetko, čo sa tu buduje, je kompatibilné a štruktúrované. CEE má potenciál stať sa centrom, ktoré dokáže pochopiť, čo potrebujú rôzne trhy, rýchlo to prispôsobiť a efektívne to škálovať. Táto schopnosť spájať trhy je, podľa môjho názoru, skutočná supersila regiónu.
